sa nimi zaoberajú. Prvý: "Takmer polovica Slovákov nepocítila dôsledky krízy". Druhý: "Dopady krízy už pocítil každý druhý Slovák". Hahaha.
No. Námietku, že toto je práca editorov, cez ktorých správa prešla, relativizuje obsah. Ak do jednej skupiny tých, ktorí krízu "pocítili", začleníte prepustených zo zamestnania spoločne s takými, ktorí uvádzali napr. "zvyšovanie cien" (??? - nikdy nebola taká nízka inflácia), tak ide presne o prípad, na ktorý naši predkovia už dávno vymysleli podobenstvo o miešaní hrušiek s jablkami. Samotný stav "pocítenia krízy", na ktorý sa pýtali, je taká subjektívna záležitosť, že akékoľvek percentá vylezú z výskumu, údaj je bezcenný z princípu.
Niežeby toto leto bolo stvorené na žartovanie, ale za známku krízy by niekto mohol považovať aj správu Korzára, že medvede sa blížia ku Košiciam. (Z tatranských kontajnerov už niet čo vyberať.) Na tom nič nemenia ani prevratné objavy, že "najmenej sa kríza dotkla obyvateľov Bratislavského kraja", alebo naopak najviac tých, ktorých čistý mesačný príjem je pod tisíc eur. Absurdná predstava, že by z ankety vyšiel opačný výsledok, teda že kríza sa "najviac dotkla" občanov Bratislavy a najmenej domácností s príjmom pod tisíc eur, najlepšie ukazuje zber akých banalít sa tu tvári ako informovanie obyvateľstva.
Verejná diskusia je zahltená banálnymi kravinami"
Zhodnime sa na tom, že s každým výskumom, ktorý si robí nárok na zverejnenie, by malo byť uvedené meno objednávateľa. V civilizovanejších končinách je to povinná jazda, keďže informácia, koho zaujíma taký či onaký spoločenský jav je rovnako podstatná ako výstupné dáta. No. Nie je cieľom zapárať do všetkého, ale ak už krízou znepokojovať resp. upokojovať národ, tak by sa malo najmä skutočnosťami, ktoré sú významné. Sentiment obyvateľstva je dôležitý z hľadiska vývoja spotreby, tú však navigujú predovšetkým tvrdé štatistické čísla, nie nejaké pocity. Ak už teda pomlčíme o kampani "bojovníci proti kríze"... Hehehe. Ona je len, resp. aj, výslednicou práve toho, že na Slovensku sa o kríze nehovorí vážne. Napr. to, že priživovanie rastu zvyšovaním (aj) súkromného zadlžovania narazilo na plafón presne tak, ako kultúra vytvárania umelých dopytov masívnym marketingom. V základoch tejto krízy leží manipulácia trhu (aj) v prospech etablovaných výrobcov, ktorí odmietajú vidieť, že ich sortimentom je objednávka už presýtená, a nechcú uvoľniť miesto iným producentom, ktorí z dôvodu ich úverovania trpia nedostatkom kapitálu.
Nielen na Slovensku sa kríza prehlbuje nezmyslami typu šrotovného. Priťažujúcou okolnosťou navyše ale je, že verejná diskusia je zahltená banálnymi kravinami ako skúmanie pocitov, čo hnojí živnú pôdu pre manipulácie typu "bojovníkov", ktoré potom prekážajú nastoleniu prirodzenej rovnováhy na trhu. Čo čakať od hlúpej vlády, ak aj ľudia z biznisu, čo by mali tušiť, koľko odbilo, si pľujú do polievky?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
