13. a 14. storočia.
Chrám bol vybudovaný na miernom návrší (483 m n. m.) na ľavobrežnej terase riečky Sopotnica na mieste, kde sa napája južný výbežok Sedlickej brázdy, podcelku Šarišskej vrchoviny. Sakrálny objekt vznikol v období prvých desaťročí šoltýskej kolonizácie v tomto regióne, teda pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia. Na obdobie výstavby poukazuje aj zachovaná architektúra. Písomne je však kostol doložený až z tridsiatych rokov 14. stor. Na stavbu boli použité miestne surovinové zdroje, vápencové horniny z Čiernej hory a pieskovec zo Šarišskej vrchoviny.
Ranogotická stavba pozostávala len zo štvorcového presbytéria a jednej lode. Interiér bol zaklenutý rebrovou krížovou klenbou a osvetlený úzkymi gotickými oknami zdobenými kružbou s gotickými motívmi. Vstup bol vtedy zrejme len jeden, južný s gotickým ostrolukým portálom. Až neskôr koncom stredoveku mohol byť kostol obohatený o prístavbu sakristie či drevenú zvonicu, o ktorých sa síce nezachovali žiadne zmienky, no je možné ich na základe zvyklostí predpokladať. V 14. stor. boli vnútorné steny chrámu vyzdobené gotickými nástennými maľbami s kresťanskými námetmi. V priebehu 17. stor. bola loď zaklenutá neskororenesančnou krížovou klenbou. Murovaná veža bola pristavaná až v 19. stor.
Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z čias vzniku, čiže múry lode a svätyne, pričom svätyňa má zachovanú i klenbu a medzi loďou a svätyňou zostal mohutný lomený víťazný oblúk. Prvotné zaklenutie či pokrytie lode sa síce nedochovalo, no v období renesancie tam vznikli na regionálne pomery veľmi hodnotné tri polia krížovej klenby doplnené plastickými ornamentami (trojlísky, šesťlísky). Jediným vážnym zásahom do stavby bolo vybúranie dvoch gotických okien v lodi a jedného v presbytériu začiatkom 19. stor. Do druhej polovice 20. stor. tak zostalo na ukážku už iba jedno pôvodné okno s hrotitým záklenkom, šikmým ostením a gotickou kružbou, ale tento cenný architektonický detail padol za obeť nepremysleným stavebným úpravám zo strany miestnej farnosti.
Napriek tomu sa zachovalo ešte množstvo reprezentatívnych častí pôvodnej stavby. V južných múroch lode je umiestnený zrekonštruovaný gotický portál s dvoma oblými prútmi a výžľabkom v kamenným ostením. Esteticky s ním ladia osadené nové "neo-neogotické" dvere (gotika 21. storočia). Najzaujímavejšie prvky sa však dochovali v interiéri svätyne, ide o ranogotickú rebrovú krížovú klenbu. Rebrá klinového profilu či ich priesek v kruhovom svorníku nie sú až také výnimočné a jedinečnosť klenby spočíva v jej konzolách. Kamenné rebrá klenby dosadajú totiž na konzoly vyzdobené reliéfmi, pričom jedna z nich nemá v regióne celého Šariša obdobu.
Konzola v severovýchodnom rohu presbytéria je obohatená o celú postavu starca archaického rázu. Muž s dlhou bradou a prekríženými rukami bol vyhotovený vo výške približne 40 cm. Pomerne detailne sú spracované rysy tváre, uši, noc, oči, brada, ale aj ruky. Najbližšiu analógiu môžeme hľadať v kostole v Spišskej Belej, kde sú na konzolách zobrazené postavy bojovníkov, ktoré sú však o dosť menšie. Nástenné maľby odkryté v posledných rokoch Krajským pamiatkovým úradom v Prešove boli preventívne zabielené. Cennou súčasťou inventára kostola je tiež kamenná krstiteľnica zo začiatku 14. stor. a evanjeliár z roku 1690 tlačený až v Ľvove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
