je sužovaná konfliktami medzi rôznymi náboženskými skupinami. V Libanone leží jeden z najlepšie zachovaných antických architektonických komplexov na Blízkom východe. Je to antické mesto Baalbek, ležiace v údolí Bekaa, približne 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bejrút.
Päťtisícročná história
Podľa archeológov siaha história Baalbeku približne 5 000 rokov dozadu. Vykopávky pod veľkým dvorom Jupiterovho chrámu odhalili stopy osídlenia zo strednej doby bronzovej (1900 – 1600 pred naším letopočtom), ktoré bolo vystavané na ešte staršej vrstve osídlenia z ranej doby bronzovej (2900 – 2300 pred n. l.). V biblii sa kráľ Šalamún spomína v súvislosti s miestom Baalath, ktoré by mohlo byť Baalbekom, ale väčšina vedcov toto stotožnenie oboch miest odmieta.
Boh Baal
Pôvod mena Baalbek nie je exaktne známy. Fénické slovo baal znamená pán alebo boh a označovalo sa ním semitské božstvo, uctievané na celom antickom Blízkom východe. Slovo Baalbek môže znamenať „boh údolia Bekaa" alebo „boh mesta", v závislosti na tom, ako sa celý výraz interpretuje. Féničania, ktorí sa v tejto oblasti usídlili okolo roku 2000 pred n. l., si v Baalbeku postavili chrám na uctievanie svojho boha Baala.
Z Baalbeku Heliopolis
Keď Blízky východ dobyl v roku 334 pred n. l. Alexander Veľký, premenoval Baalbek na Heliopolis, čiže mesto Slnka. Po Alexandrovej smrti vládli tejto oblasti egyptskí a sýrski králi, a to až do príchodu Rimanov. Zlatý vek Baalbeku/Heliopolisu začal v roku 15 nášho letopočtu, keď Július Cézar urobil z tejto oblasti rímsku kolóniu a ponechal tam jednu légiu vojska. Začala sa výstavba obrovského Jupiterovho chrámu. Neskôr bol postavený Bakchov chrám (ten je najlepšie zachovaný) a Venušin chrám.
Najväčšie religiózne centrum
Z Baalbeku sa stalo najväčšie religiózne centrum v celej Rímskej ríši. Jupiterov chrám obklopovalo 104 stĺpov z asuánskej žuly, vnútri chrámu stálo ďalších 50 stĺpov. Chrám bol dokončený v roku 60 za vlády Neróna. Za chrámami sa rozprestieralo veľké nádvorie, ktoré sa začalo stavať za vlády cisára Trajána (vládol v rokoch 98 – 117), ale nikdy ho nedokončili. Toto nádvorie malo rozmery 135 m x 113 m a bolo obklopené kolonádou so 128 stĺpmi z ružového granitu. Tieto 20 metrov vysoké stĺpy tiež pochádzajú z asuánskej oblasti a dodnes ostáva záhadou, ako ich po mori a súši dopravili do Baalbeku.
Stojí ich už len šesť
V súčasnosti stojí už len šesť stĺpov, pretože ostatné boli zničené zemetraseniami alebo odnesené na iné miesta. Napríklad cisár Justinián (vládol v rokoch 527 – 565) použil osem stĺpov na stavbu chrámu Aja Sofia (Hagia Sophia) v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Baalbecké chrámy slúžili ako miesto uctievania bohov až do roku 313, keď bolo za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše vyhlásené kresťanstvo. Koncom 4. storočia cisár Theodosius zničil mnohé významné sochy a budovy, pričom z kameňov Jupiterovho chrámu postavil baziliku. To signalizovalo koniec rímskeho Heliopolisu. Mesto Slnka upadlo do relatívneho zabudnutia.
Obsadili ho moslimské armády
V roku 634 obsadili Baalbek moslimské armády. V chrámovej štvrti, ktorá bola premenená na citadelu (opevnené mestečko), si postavili mešitu. V nasledujúcich storočiach bol Baalbek i celá oblasť pod kontrolou rôznych islamských dynastií. Počas tohto obdobia bola dva razy celá oblasť vyplienená Tatármi. Baalbek bol vystavený aj niekoľkým ničivým zemetraseniam. To, čo nezničili Arabi, Tatári a Turci, padlo za obeť veľkému zemetraseniu v roku 1759 a z kedysi výstavného Baalbeku tak ostali v podstate len ruiny. Tie začali prví európski cestovatelia objavovať začiatkom 18. storočia.
Organizátorom nemecký cisár
V roku 1898 zorganizoval nemecký cisár William II. prvé práce na reštaurovanie starobylých chrámov. Neskôr začali organizovať rozsiahly archeologický prieskum celej lokality vlády Francúzska i samotného Libanonu. Najlepšie zachovanou pamiatkou v Baalbeku je Bakchov chrám. Chrám je zdobený najmä reliéfmi s motívom viniča, z čoho historici usudzujú, že bol zrejme zasvätený rímskemu bohu vína a plodnosti (Bacchus, totožný s bohom Dionýsos v gréckej mytológii). Okolo chrámu stojí kolonáda, postavená z 42 korintských stĺpov, vysokých 19 metrov. Vnútri chrámu je monumentálny portál, zasadený v stene, zdobenej viničovými a ďalšími bakchickými motívmi.
Najzachovalejší rímsky chrám
Na západnom konci chrámu pravdepodobne stála na vyvýšenom mieste socha boha, ktorému bol chrám zasvätený. Interiér chrámu bol zdobený žliabkovanými stĺpmi, podopierajúcimi výklenky so sochami. Bakchusov chrám v Baalbeku je najlepšie zachovaný rímsky chrám na celom svete. Z najväčšieho, Jupiterovho chrámu stojí dnes už len šesť hladkých stĺpov, ktoré majú priemer okolo 2,5 metra a výšku 20 metrov. Možno spomenúť, že architrávy (vodorovné preklady), položené na týchto stĺpoch, majú hmotnosť až 60 ton, rohové bloky vyše sto ton.
Venušin chrám
Vedľa hlavného chrámového komplexu stoja ruiny chrámu, zasväteného bohyni Venuši. Tento chrám, postavený v 3. storočí, má netradičný päťuholníkový pôdorys. Interiér chrámu je zdobený motívmi ulít a holubíc, čo sú motívy blízke Venuši. Novšie výskumy však spochybňujú názor, že tento chrám bol zasvätený Venuši. Po obsadení Baalbeku Byzantíncami bol chrám premenený na kresťanský kostol, zasvätený sv. Barbore. Tá je dodnes patrónkou Baalbeku. Najväčšou záhadou i najväčšou pozoruhodnosťou Baalbeku nie sú však zvyšky rímskych stavieb, ale obrovské kamenné bloky, ktorými je obložený pahorok s chrámovým komplexom.
Záhada obrovských blokov
Dnes nikto nevie ani len naznačiť, kto a ako tieto bloky do oporných múrov uložil. Spodnú časť oporných múrov tvorí 24 blokov, ktoré sú dlhé 9 – 10 metrov, vysoké 4,2 metra a hlboké tri metre. Hmotnosť každého z týchto blokov sa odhaduje na 300 až 450 ton. Nad šiestimi blokmi na západnej strane sú tri ešte väčšie kamenné bloky, nazvané trilithon. Tieto bloky majú dĺžku 19 – 20 m, výšku 4,5 m a hĺbku 3,7 m. Hmotnosť jedného bloku sa odhaduje na tisíc ton. To je ale všetko nič proti bloku, ktorý ešte „odpočíva" v lome, vzdialenom asi pol kilometra od Baalbeku.
Najväčší kamenný blok na svete
Tento blok, nazývaný Kameň juhu alebo Kameň tehotnej ženy, je ešte jednou časťou spojený s kamenným masívom, z ktorého bol vytesávaný. Tento blok má rozmery 21 m x 4,9 m x 4,2 m a jeho odhadovaná hmotnosť je 1 200 ton. Je to najväčší blok kameňa, aký kedy ľudská ruka opracovala. Ostane asi navždy záhadou, ako chceli naši predkovia tento blok dopraviť do Baalbeku. Zostáva už len spomenúť, že Baalbek bol v roku 1984 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
