PREŠOV. Pred 104 rokmi sa v rodine kováča narodili dvojičky - Ema a Irma. Obe sa rozhodli stráviť jeseň života v prešovskom domove dôchodcov (dnes zariadení pre seniorov) na Veselej ulici, kde sa prisťahovali v roku 1988. Irma Mesznerová už zomrela, Ema Mesznerová oslávila 104. narodeniny.

Zažila dobrotu i "planotu"

„Všetko som zažila, i dobrotu i planotu," povedala pani Ema Mesznerová, ktorá sa vydala až po vojne už ako štyridsiatnička v rodnom Nálepkove. S manželom Ernestom Mesznerom vychovávali dcéru Hildegardu. Pani Ema ovdovela v roku 1975, do domova dôchodcov nastúpila v roku 1988 pre osamelosť a potrebnú starostlivosť. Našla v ňom druhý domov. Zžila sa so svojou izbou, protestovala, keď jej ju chceli vymeniť, aby bola bližšie k miestnosti pre lekára a zdravotné sestry: „Tu sa cítim najlepšie, zvykla som si."

Poriadok musí byť!

Pani Ema má rada poriadok. Dodnes dbá na to, aby bola upravená, aj na to, aby mala upratanú izbu. „Nemám rada, keď sú veci širom-šarom," vysvetlila pani Ema, ktorá celý svoj život pracovala v hospodárskej oblasti. Zo záľub mala najradšej domáce práce a záhradku.

Recept na dlhovekosť pre ňu nie je pohárik a už vôbec nie lieky. Tie neberie žiadne. Zato v jedle vyberavá nie je. Má rada skromnú stravu. Najradšej však sladké. „Všetko jej chutí. Porcie sú u nás bohaté, no má deň, keď dokáže ten tanier nechať prázdny," potvrdil riaditeľ Zariadenia pre seniorov Náruč Jozef Dobrovič.

„Posledné roky už predsa len je v takej kondícii, že je odkázaná na vozíček, aj keď poviem vám, robí si pravidelné každodenné prechádzky po izbe. Raz za čas vychádza aj von, na chodbu, kde sa opiera o zábradlie, ale je tam," doplnil riaditeľ Dobrovič.

So svojimi príbuznými je pani Mesznerová v kontakte, aj keď sú ďaleko. Vnučka každú jeseň sadne v Nemecku do auta, zastaví sa po mamu (dcéru pani Mesznerovej) i otca a prídu do Prešova.

„A listy chodia sústavne. Sme v kontakte, mejlujeme si, keď máme takéto príležitosti, nafotíme, pošleme fotky... S tou rodinou nie je problém, aj keď je vzdialená," hovorí sociálna pracovníčka Dagmar Juhásová s tým, že mnohé rodiny, čo žijú v Prešove, nechodia tak často za svojimi príbuznými. Práve toto môže byť podľa Juhásovej receptom na dlhovekosť: „Cítiť, že máš tých príbuzných a že ťa majú radi, to je najlepší dôvod, prečo žiť a prečo žiť dobre a zdravo."

"Asi som stará baba"

Stoštyriročnú Emu Mesznerovú neopúšťa ani humor. Keď oslávila okrúhlu stovku, zhodnotila svoju dlhovekosť slovami: „Žijem a žijem." Keď jej riaditeľ Dobrovič gratuloval k 104. narodeninám, hlesla: „Asi som stará baba."

Obyvatelia Náruče pani Mesznerovej želajú dobré zdravie a veria, že sa stretnú na okrúhlej oslave stopiatych narodenín. Ku stoštvorke jej zablahoželala aj viceprimátorka Prešova Katarína Ďurčanská, folkloristi z Karpaťaninu či domáci spevácky krúžok.

Recepty na dlhovekosť

Pozreli sme sa do archívu a vybrali sme od storočných oslávencov recept, ako sa dožiť sto a viac rokov. Tieto recepty na dlhovekosť sú niekedy protirečivé, ale overené. Platia však pre konkrétnych ľudí, takže zovšeobecniť sa nedajú...

• Vyhýbať sa alkoholu a tabaku.
• Každé ráno si dopriať štamperlík pálenky.
• Nevzdávať sa viery v Boha.
• Neubližovať, nekradnúť a neklamať.
• Tvrdo pracovať.
• Popíjať mlieko.

(frk)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.