MURÁŇ. Kto by chcel v najvyššom, piatom ochrannom pásme Muránskej planiny opekať kde by sa mu zachcelo a vyhulákať sa, nepochodí. Turisti na chatu zavítajú takmer vždy kvôli prírode, turistike a romantike. Chata totiž nemá ani elektrinu, ani vodu, toalety sú len suché.
Hostia: Je to magické miesto!
Keď práve v chate nie sú ubytovaní hostia, býva prázdna. V lete to však až také časté nie je.
"Chodíme sem každý rok. Zrelaxujeme, oddýchneme si," hovorí jedna z členov partie, ktorá sa práve ubytovala. Ide o skupinu ľudí z celého Slovenska, zaoberajúcich sa alternatívnou medicínou. Ako hovoria, nielen chata, ale aj jej okolie má svoje čaro. "Na hrade sú dokonca dve miesta so silnou zemskou čakrou. Miesta nabité energiou," oznamujú na začiatku pobytu, v ktorom si budú vymieňať svoje skúsenosti. "Vynikajúce na tom je, že toto je koniec civilizácie, chata bez vody a elektriny," dodávajú a kontrolujú zásoby sviečok. "Má to tu svoje magické čaro," netaja nadšenie.
K chate je 500-metrové prevýšenie
Chatu v nadmorskej výške 844 metrov postavili v druhej polovici 19. storočia Coburgovci. Od roku 1997 je súkromná. Prevádzkuje ju Dušan Ďurej.
"Je to jediná súkromná chata na Muránskej planine, ostatné sú chaty štátnych lesov. Aj toto bola pôvodne horáreň," hovorí majiteľ.
Prevádzkovanie chaty v takej nadmorskej výške má aj svoje úskalia. "Turistov ubytovávame na objednávku, väčšinou sme tu v lete. Ale aj v zime prídu, aj keď nie až tak často. Vjazd s autom až ku chate je možný len na povolenie. Keď si zoberiete, že od obce Muráň až po chatu je 500-metrové prevýšenie, nie každý môže túru absolvovať, hoci by aj chcel. Pre ubytovaných hostí máme povolenky na auto. Ale keď v zime napadne dvoj aj trojmetrový sneh, povolenky sú zbytočné. Ani my nevieme zásobovať chatu tradične. Naložíme tovar do batohov, alebo na sánky a ťaháme to hore," dodáva D. Ďurej.
Sviečky, plynové lampy, voda z prameňa
Kvôli vysokému stupňu ochrany prírody je nielenže vstup s autami zakázaný, ale ani rekonštrukcia chaty nemôže prejsť hladko. Majiteľ ju doteraz nezrekonštruoval, hoci chcel. Úrady vraj vždy argumentujú, že je tam vzácne vtáčie územie, netopierie hniezda a výrazné obmedzenia platia aj pre turistov.
Tí, ktorí si to môžu dovoliť a vládzu vyšliapať približne hodinu ku chate a k zrúcanine hradu, sa však naozaj ocitajú ako na konci civilizácie. Nie je tu žiadny hluk, len ticho a pokoj.
"Svietime si plynovými lampami alebo sviečkami, v zime sa kúri drevom v kachliach. Hostia si varia sami, ale vieme to zabezpečiť aj my. Vodu si čerpáme z prameňa, ktorý vyviera pod Muránskym hradom asi 150 metrov od chaty. Je to pitná, kvalitná a správne studená voda," vymenúva D. Ďurej odlišnosti podmienok na chate. Cenia si ich už aj Česi a Maďari a už sa ozvali aj záujemcovia z Anglicka. Niektorí hovoria, že najväčšie čaro má výstup z chaty k zrúcaninám počas splnu Mesiaca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
