retli sme sa s nimi v Košiciach. Predtým boli v Bardejove a Prešove.
KOŠICE. Tisícky kilometrov prejdených pešo, domov na kolesách, ktorý si ťahajú sami, nocovanie vždy na inom mieste, neznáme mestá a krajiny a neustále putovanie. Pre iných sa to môže zdať neskutočné. Pre manželský pár Tinu a Ruana De Flamingh je to realita a zároveň svadobná cesta už 17 mesiacov. Trvať bude ešte takmer rok.
Tridsaťtriročný Ruan a 31-ročná Tina mali pred vyše rokom prácu a domov. Ona pochádza zo Švajčiarska, kde pracovala ako sociálna pedagogička a venovala sa telesne a mentálne postihnutým deťom. On je z Južnej Afriky, kde dlhé roky robil sprievodcu po horách či safari. Stretli sa v jej domovine, kde po krátkom čase prišlo rozhodnutie, ktoré ich životy zmenilo. Za tým rozhodnutím stála vážna diagnóza - genetické ochorenie Charge syndróm.
Zdolávajú prekážky
"Bola to pre nás osobná výzva prejsť 8 500 kilometrov na vlastných nohách a prekonávať pri tom rôzne prekážky, ako je studený vietor, chlad či hľadanie si miesta na prespanie. Prečo sme sa tak rozhodli? Chceme oboznámiť ľudí s Charge syndrómom a čo najviac ich osloviť," vysvetľujú vetrom a slnkom ošľahaní manželia. Túto chorobu prezentujú, pretože sa s ňou osobne stretli. Trpí ňou dieťa ich kamaráta. Druhým dôvodom je, že ide o málo známe ochorenie.
Dvojica sa nesnaží pre takto choré deti vyzbierať peniaze. "Syndróm nie je dostatočne známy, je to pomerne nová choroba a neexistuje na ňu liek. Ak máme správne informácie, v Holandsku sa robí výskum, ale nevieme adresu tejto inštitúcie. Ľudia by nevedeli, kam poputujú ich peniaze, preto ich ani nepýtame," hovorí Tina.
Cestu začali v Nórsku vlani v marci. Odvtedy prešli napríklad Fínsko, Estónsko, Litvu a Poľsko. Po pobyte na Slovensku ich čaká ešte Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a napokon Grécko, ktoré je ich cieľom.
Domov na vozíku
Celý svoj hmotný majetok ťahajú dvaja dobrodruhovia na špeciálnych vozíkoch, ktoré vážia približne 100 kilogramov. "Náš domov máme so sebou na ceste. Vlastníme len toľko, čo vidíte. Nebrali sme so sebou veľa peňazí a tie sa nám už aj minuli, takže teraz nemáme veľa financií. Preto sa nám každý deň vynára otázka, ako prežiť. Našťastie, sme podporovaní rodinou, priateľmi a dobrými ľuďmi, ktorých stretávame," oboznamuje nás s každodennými problémami Ruan.
Malú hotovosť majú aj vďaka predaju knihy s fotografiami, ktoré nafotili vlani. Dvojica sa pokúšala zohnať si finančných sponzorov. Nepodarilo sa. Našli sa však aspoň firmy, ktoré manželom zabezpečujú turistickú výbavu.
Spoločnosť robia putovníkom psy Akela a Gulliver, ktorí majú cez chrbát pripevnené špeciálne vaky. V nich majiteľom nosia náhradné topánky.
Spánok pod holým nebom
Denne manželia prejdú od 20 do 30 kilometrov. Po každodennej námahe nemajú v noci na ružiach ustlané. Namiesto postele ich v 95 percentách prípadov čaká spánok v stane pod holým nebom. "Väčšinou stanujeme v lese. V meste je to väčší problém, tu sa nemôžeme zložiť v mestskom parku, preto sa snažíme nájsť si najlacnejšie ubytovanie," opisuje Tina.
Nocovanie vo voľnej prírode nie je zdraviu prospešné hlavne v zimných mesiacoch. "Samozrejme, že nám je zima. Vieme to zvládnuť s kvalitným vybavením." To však Ruanovi v zime nepomohlo, preto mu takmer odmrzli prsty na nohách.
Za dôležité pokladajú stravovanie. Jedlo si zvyčajne pripravujú v kotlíku na plynovej bombe. "Jeme veľa cestovín a cesnaku, ktorý nás udržiava zdravých. Často sa nám stáva, že nám so zásobami pomôžu miestni."
Obaja zhodne tvrdia, že na ceste im hrozia aj horšie veci, ako je počasie a nedostatok jedla. "Najviac nám môžu uškodiť ľudia, tým, ako sa k nám budú správať, či pochopia zmysel našej cesty."
Srdečné východné Slovensko
Po príchode medzi ľudí na novom mieste sa Tina a Ruan najprv stretávajú s nedôverou, všetci si ich riadne obzerajú. "Vyzeráme čudne, preto na nás trochu zízajú. Po chvíľke k nám však už prichádzajú, zhovárajú sa s nami a ponúkajú pomoc," popisuje Tina.
Na Slovensko ostanú obom manželom pekné spomienky. Pokladajú ho za jednu z krajín, ktorej obyvatelia ich privítali najsrdečnejšie. "Správaním Slovákov sme boli naozaj milo prekvapení. Špeciálne tu na východe, v Bardejove a Prešove, kde sme boli pred príchodom do Košíc, sme spoznali veľa srdečných ľudí, ktorí sa k nám správali ako k rodine. Dostali sme pozvania na kávu či pizzu. Poznali nás z televízie, pýtali sa, ako sa nám vodí. Cítili sme sa naozaj dobre, bol to skvelý pocit. Košice sú našou poslednou slovenskou zastávkou, tak sme zvedaví, akí na nás budete," hovorí so smiechom Tina.
Vďaka priateľskému privítaniu obaja ľutujú, že v každom meste sa zdržia len krátko. "Je to naozaj málo na to, aby sme dobre spoznali tunajších ľudí a vašu kultúru. Veľmi sa nám páčia vaše historické centrá so starobylými kostolíkmi a domami."
Vrátia sa späť
A čo bude nasledovať po tom, ako dorazia do gréckeho cieľa? Manželia plánujú vydať knihu, v ktorej opíšu všetko, čo zažili. Natočiť chcú videoprezentáciu, ktorú budú premietať v školách, kultúrnych centrách a kluboch v krajinách, ktoré prešli. "Vydáme sa na cestu späť a rozpovieme tak náš príbeh," oboznamuje nás Ruan.
V Košiciach pobudol sympatický manželský pár tri dni. Okrem osvety o syndróme Charge si stihli pozrieť viaceré kultúrne pamiatky. Dnes by už mali byť opäť na cestách. Sľúbili však, že sa u nás zastavia. O tri roky. Na ceste späť.
O syndróme Charge
- Každú hodinu sa narodí jedno Charge dieťa so životu nebezpečným vrodeným defektom, ako je sleposť, hluchota, vrodené zložité srdcové chyby, chronické choroby dýchacích ciest. Napriek týmto problémom sú takto choré deti inteligentné a po operačnom odstránení niektorých defektov môžu žiť plnohodnotný život. Genetickú chorobu objavili vedci pred ôsmimi rokmi.
- Bližšie informácie o chorobe a púti Ruana a Tiny sa dozviete na internetovej stránke www.expedition-earth.com.
Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
