j sekunde minulého roka. Toto vloženie sa udialo v čase UTC, čo je svetový koordinovaný čas, ktorý je za naším stredoeurópskym časom pozadu o jednu hodinu (v letnom čase o dve hodiny). Vloženou sekundou bol teda podľa času UTC predĺžený vlaňajší rok, ale u nás sa toto vloženie udialo až o hodinu neskôr, teda už 1. januára tohto roka. Otázkou je, prečo sa takáto sekunda do systému merania času musí občas vkladať. Úplná odpoveď je veľmi zložitá, pretože meranie času je vec veľmi komplikovaná. Môžeme však podať aspoň základné vysvetlenie. Kedysi bola sekunda definovaná ako 1/8640 stredného slnečného dňa. Čas bol teda priamo odvodený od rotácie zeme, ktorá, ako sa ukázalo, nie je rovnomerná. Výsledkom je nerovnomerná časová stupnica, ktorá nie je použiteľná pre mnohé technické a vedecké účely. Od roku 1967 je však sekunda definovaná prostredníctvom rezonancie céziových atómov. Táto absolútne rovnomerná časová stupnica sa nazýva medzinárodný atómový čas (TAI). Rotácia Zeme je však naďalej veľmi presne sledovaná, a to ústavom IERS v Paríži. Naša Zem však takpovediac spomaľuje, teda točí sa čoraz pomalšie, a to najmä v dôsledku pôsobenia slapových síl, spôsobených príťažlivosťou Mesiaca (odliv a príliv). Preto sa atómový čas začal postupne rozchádzať so slnečným časom, aj keď stále ide len o niekoľko sekúnd. Aby toto rozchádzanie nebolo príliš veľké, ústav IERS z času na čas nariadi zavedenie tzv. priestupnej sekundy, ktorou sa rok (meraný atómovými hodinami) predĺži o jednu sekundu. O nerovnomernosti otáčania našej Zeme svedčí to, že po roku 1999 bolo potrebné priestupnú sekundu zaviesť až v roku 2006, teda po siedmich rokoch, zatiaľ čo nasledujúca sekunda bola zavedená už po troch rokoch. V roku 2005 sa však objavil návrh, aby sa priestupná sekunda zrušila a počkalo sa, kým rozdiel nedosiahne jednu hodinu a pridala sa celá hodina.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.