, máme na mysli to, že vytvára kvapky. Keď necháme voľne nadol padať prúd vody, už po krátkej vzdialenosti sa začnú na prúde vody vytvárať zúžené (akoby zošnurované) miesta a napokon sa prúd rozpadne na jednotlivé kvapky. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností, možno spomenúť, že príčinou tohto rozpadu je veľké povrchové napätie vody, vyvolané silnými elektrickými príťažlivými silami medzi jednotlivými molekulami vody. Ak ale pozorujeme deti hrajúce sa so suchým pieskom na pieskovisku, nevidíme žiadnu tvorbu pieskových "kvapiek". Zrnká piesku sa zhluknú do väčších zŕn len vtedy, keď je piesok vlhký. Príčinou takéhoto zhlukovania je opäť, samozrejme, povrchové napätie vody. Ako už neraz predtým, vedci nám opäť ukázali, že vnímanie javov našimi zmyslami môže byť zavádzajúce. Vedecký tím chicagskej univerzity pod vedením Johna Royera totiž nedávno ukázal, že aj jemný suchý piesok vytvára pri padaní nadol zhluky, podobné kvapkám. Royer so svojimi kolegami použil na experiment suchý granulát tvorený sklenenými guľôčkami priemeru len 0,1 mm. Prúd takýchto guľôčok nechali vedci voľne padať v zvislom sklenenom valci dĺžky 2,5 metra, z ktorého bol odčerpaný vzduch. Pohyb padajúceho prúdu guľôčok snímala vysokorýchlostná kamera, schopná urobiť okolo 3 000 snímok za sekundu. Kamera snímala úsek prúdu dĺžky približne tri centimetre. Aby mohlo byť nasnímané zhlukovanie častíc, na jednom mieste, kamera na saniach padala spolu s prúdom. Na spomalenom videozázname padajúcich sklenených zrniek sa jasne ukázalo, že už po 55 cm pádu sa v pôvodne rovnomernom prúde granulátu začali vytvárať prvé zúžené miesta. Po približne jednom metri pádu už vnikali približne milimetrové zhluky. Obrázky z kamery umožnili sledovať dráhy jednotlivých guľôčok. Na základe toho mohli vedci odhadnúť, aká veľká bola sila, ktorou sa guľôčky priťahovali, keď sa dostali veľmi blízko k sebe. Zistilo sa, že ide o silu v oblasti miliardtiny newtona (nanonewton), čo je približne rovnaká sila, akou pôsobí na guľôčky gravitácia. Priame meranie na dvoch izolovaných guľôčkach, vykonané pomocou mikroskopu na báze atómových síl, ukázalo, že na oddelenie ("odtrhnutie") dvoch dotýkajúcich sa guľôčok je potrebná sila približne 20 nanonewtonov. Vedci sa domnievajú, že guľôčky sú vzájomne priťahované molekulárnymi silami, ktoré pôsobia len na veľmi krátku vzdialenosť. Krajina, v ktorej sa piesok leje a teda vytvára "kvapky", neexistuje teda len v rozprávkach, ale máme ju priamo tu. Len sa treba vedieť správne pozerať....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
