Cisár mal zdravotné problémy od útleho veku
usel odísť do vyhnanstva na ostrov Elba. Ešte raz sa vzchopil a po pochode na Paríž sa opäť zmocnil francúzskeho trónu. Na ňom však sedel len sto dní a jeho kariéru definitívne ukončila prehratá bitka pri Waterloo.
Deportácia na Svätú Helenu
Britská vláda rozhodla o jeho deportácii na ostrov Svätá Helena, kde strávil zvyšok života ako britský zajatec a kde 5. mája 1821 zomrel. Od Napoleonovej smrti sa šíria rôzne mýty o tom, čo vlastne bolo príčinou smrti len 51-ročného muža. Dlho bola populárna teória, podľa ktorej bol bývalý cisár otrávený arzénom. V jeho vlasoch sa skutočne našli stopy tohto jedovatého prvku.
Nízka koncentrácia arzénu
Chemici však napokon ukázali, že arzén nevykazoval žiadnu smrtiacu koncentráciu a do tela sa mohol dostať prirodzeným spôsobom, a to napríklad zo zvyškov arzénu vo vínových fľašiach či z farbív, ktorými boli natreté steny domu, kde Napoleon býval. Odvtedy je populárna teória o rakovine žalúdka, o ktorej by mohol svedčiť náhly úbytok hmotnosti excisára pred jeho smrťou. S novou diagnózou o príčine Napoleonovej smrti prišiel 82-ročný dánsky lekár Arne Soerensen. Ten nedávno vydal knihu Napoleons Nyrer, čiže Napoleonove obličky.
Preštudoval 2 000 kníh
Soerensen preštudoval v priebehu 50 rokov okolo 2 000 kníh o francúzskom cisárovi, pričom si z nich urobil dobrý obraz o jeho zdravotnom stave, a to od kolísky až po smrteľnú posteľ. Dánsky lekár zistil, že Napoleon trpel už od troch rokov na problémy s močením a mal aj iné choroby. "Napoleon trpel na zúžené močové cesty, na chronické zápaly v dôsledku deformovaného močového mechúra, na ochorenie pečene a na blokádu jeho močového ústrojenstva, čo bolo príčinou jeho žalúdočných ťažkostí a iných nepríjemných komplikácií," hovorí dánsky lekár.
Verejne to nepriznal
Napoleon sa k týmto problémom nikdy verejne nepriznal. "Napriek svojmu poľutovaniahodnému stavu skrýval svoju chorobu rovnako, ako iní veľký muži dejín," vysvetľuje Soerensen. Následky katastrofálneho zdravotného stavu sa podľa Soerensena tiahnu celým životom francúzskeho cisára. Napoleonova matka priznala, že jej syn sa už ako dieťa správal k svojim priateľom agresívne a ťažko sa s ním vychádzalo. Vo všetkých 60 bitkách, ktoré Napoleon viedol, sa preukázali rovnaké symptómy ochorenia močových ciest, čo mohlo podstatne ovplyvňovať jeho taktické rozhodnutia.
Problémy ovplyvnili jeho rozhodovacie schopnosti
Napríklad bitka u Borodina 7. septembra 1812 jasne ukazuje, že Napoleon bol duševne neprítomný a rozptýlený. Letargia a únava z rozhodovania boli zrejme určujúcimi faktormi aj osudovej bitky u Waterloo, ktorá znamenala definitívny koniec Napoleonovej vlády. Pretože zdravotné ťažkosti ovplyvňovali cisárove rozhodnutia na bojovom poli, treba podľa dánskeho lekára z tohto pohľadu skorigovať interpretáciu historických udalostí. "Diagnóza je konečne stanovená, ale pacient je už, bohužiaľ, mŕtvy," povedal Soerensen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
