nej a východnej.
Na verejnosti často spomínate otca. Aký k nemu máte vzťah?
"Môj otec je spisovateľ a vidieť ho pri písacom stroji mi dáva inšpiráciu na písanie. Je môj idol, hrdina. Chcem byť presne ako on."
S detstvom sa vám spája jedna nepríjemná spomienka na vášho brata...
"Táto spomienka je pre mňa veľmi bolestná. Prvá vec, ktorú si pamätám, je policajt, ktorý prichádza k nám domov, aby oznámil mame, že môj brat zomrel pri zrážke jeho motorky s opitým vodičom. Mala som dva roky. To je tiež dôvod, prečo mám fóbie z akejkoľvek smrti. Či už ide o smrť vzťahu, citov, psychickú smrť. Najviac sa asi obávam smrti ľudí, ktorých milujem."
Máte nejaké sny?
"Som osoba, ktorá má veľa snov. Ale skôr ako jeden z nich uskutočním, začnem sa zaoberať ďalším. To je moja fatálna, absurdná povaha. Ľudia sú otroci svojich snov a ja v tom nie som výnimka."
Bolo stále vaším snom stať sa veľkou hviezdou?
"Neexistovali pre mňa žiadne pochybnosti. Nazvite to predtuchou alebo inštinktom. Narodila som sa preto, aby som bola speváčkou a bola v kontakte s publikom. Nutkanie vo mne bolo rovnaké ako dôvod, prečo psy brešú. Vždy som vedela, že raz budem známa speváčka."
Vaším najznámejším albumom doteraz je Laundry Service. Je aj prvý, ktorý ste naspievali v angličtine a kvôli ktorému ste sa museli po anglicky aj učiť...
"Napísať a naspievať texty v angličtine a prezentovať ich verejnosti bola pre mňa obrovská výzva. Samozrejme, cítila som, že som na to pripravená, aj keď som mala trochu obavy, vlastne bála som sa ohromne. Vedela som však, že to mám spraviť a inštinkty mi vždy vraveli, aby som šla vpred, nebála sa a skočila priamo do vody.
Viac ráz ste spomínali, že okrem úspechu, ktorý vám tento album priniesol, má pre vás aj iný význam...
"Kedysi som mala zlú skúsenosť s jedným mužom, ktorý mi klamal. Pravda je pre mňa dôležitá. Vždy tvrdím, že v mojom rodnom meste ľudia neklamú, a to hľadám aj v živote. Kým som album nahrávala, vysnívala som si aj muža svojho života."
Ako?
"Vyrobila som si v hlave mapu lásky, teda zmapovala som si svoje predchádzajúce vzťahy. Musela som sa uistiť, že v tých piesňach nespomínam niečo, čo som už predtým poznala. Nechcela som si vysnívať niečo z mojej minulosti. Moje predošlé vzťahy neboli najlepším vzorom pre moju budúcnosť."
Krátko po tom, ako ste si muža snov vytvorili na albume, ste jedného napokon aj stretli. Povedzte, ako ste sa zoznámili s Diegom, vaším terajším manželom?
"Šla som do reštaurácie v Buenos Aires. Nevedela som, kto je. Hľadeli sme na seba v jednom kuse a tak často som prechádzala popri jeho stole na toaletu, až si musel myslieť, že nie som úplne v poriadku. Ale príťažlivosť bola vzájomná. Pre oboch to bola láska na prvý pohľad. On je človek s veľkým srdcom. Nikdy neklame. Preto je pre mňa veľmi exotický.
Môžete si povedať, že ste sa naučili so slávou žiť? Že vás nepokazila ani neovplyvnila?
Pozitívny vplyv na mňa mali nepochybne moji blízki. Vedeli, ako ma ochrániť pred nástrahami slávy a popularity. Keď sa vrátim späť k mojim začiatkom, musím povedať, že som sa nestala slávnou zo dňa na deň a potom musela znášať tisíce fotografov kričiaich moje meno, alebo neustále odpovedať na otázky zvedavých novinárov. Môj vstup do šoubiznisu nebol traumatizujúci. Prešla som cez všetky nástrahy popularity veľmi ľahko, a to z jediného dôvodu - pretože to nešlo naraz, ale postupne.
Vaše koncerty sú známe tým, že v nich idete naplno a srší z vás neuveriteľné množstvo energie. Odkiaľ sa to vo vás zobralo?
"Hudba a tanec ma po prvý raz uchvátili ako štvorročnú v reštaurácii môjho otca. Pri dynamických zvukoch vo mne zvíťazila chuť nesedieť na stoličke, ale vstať z nej. Vyskočila som na stôl a prevádzala sa. Vtedy som sa zaľúbila do pocitu byť na javisku. Bolo to všetko, o čom som kedy snívala."
Aký je to pocit? Stáť pod reflektormi a byť sledovaná tisícmi ľudí?
Pódium pre mňa nikdy nebolo strašidelné. Skôr na mňa pôsobilo ako moje teritórium, ako keď je lev v džungli doma. Ja som malý lev na drevenom pódiu. Cítim, že vlastním ten malý kúsok zeme na niekoľko minút. Vždy je to, akoby som tam stála po prvý raz.
Aký máte vzťah k publiku?
Publikum stojace pred vami hľadá niečo, čo mu môžete dať. Často sa pýtam: "Čo tí ľudia chcú odo mňa?" Snažím sa im dať to najlepšie zo seba, zdieľať to s nimi. Len predstava, že všetky deti pôjdu z môjho koncertu domov s úsmevom na tvári, ma robí šťastnou. Ale s tým sa viaže aj veľká zodpovednosť, aby ste ich nesklamali.
Ako sa udržujete v kondičke?
Som fit vďaka pohybu, tancovaniu a skákaniu na pódiu a mojej vnútornej energii. Ale som naozaj trochu lenivá, čo sa týka tréningov alebo bicyklovania. Nemám na to trpezlivosť. Takže zvyčajne keď nie som na turné, trochu priberiem.
Môžu za množstvo vašej energie tak trochu aj vaši rodičia?
"Ďakujem bohu, že som výsledok lásky mojich rodičov. Vďačím im za to, že ma obdarovali svojou inteligenciou a životnou energiou, ich túžbou po vedomostiach a láskou. Som vďačná, že viem, kde sú moje korene."
O vás je známe, že ste boli chvíľu vegetariánka. Prečo ste sa tak rozhodli?
"Raz som po turné strávila niekoľko mesiacov na farme v Španielsku. Chlap, ktorý predával chlieb v meste blízko farmy, mi dal tri kurčatá a kohúta. Tak som s tými kurčatami spolucítila, až som si pomyslela, že už nikdy si kuracie mäso nedám a tieto kurčatá sú moji priatelia. Dala som im mená a postarala sa o ne. A potom som si povedala: "Tak dobre, tieto neješ, lebo ich poznáš, ale čo tie ďalšie?"
Čo sa stalo potom?
"Potom som už dlho žiadne živé kurčatá nevidela. A to je dôvod, prečo už nie som vegetariánka. "
Skúste opísať, aké to je byť Shakirou.
"Niekedy cítim, akoby Shakira bola stará žena prevtelená do tela mladej ženy. Inokedy zase, že niekde v mojom vnútri je malé dieťa, ktoré ešte stále nevyrástlo. Takže Shakira je veľmi zložitá povaha."
Prečo si myslíte, že v mladom ženskom tele prebýva stará žena?
"Občas sa mi stáva, že sa cítim plná teórií. Často sa mi stáva, že sa rozhodnem nejsť do určitých vecí, pretože si predtým poviem, aké by to pre mňa mohlo mať dôsledky. Neponocujem. Nenavštevujem veľa klubov. Rada chodím von len občas a len sledujem, ako sa ľudia správajú. Keď som mala pätnásť, radšej som tancovala, ako sa pozerala. Teraz je to naopak."
Čo je na práci speváčky najlepšie a čo najhoršie?
"Na tom, že bavím iných ľudí, je niečo krásne. Niekto pracuje na úrade od ôsmej rána a večer o deviatej si každý deň zapína telku a vidí niekoho spievať peknú pieseň, ktorá sa dotkne jeho srdca a prinesie trochu tepla. To je na tej práci pekné. Zlá vec na tom je, že spevák si na obdiv publika a slávu zvykne. A to je nebezpečné, pretože jeho kariéra je dočasná, rovnako ako každý deň zapadá slnko a my na to musíme byť pripravení. Jedného dňa budem vráskavá, s celulitídou a bez kreativity. Neviem, kedy príde ten deň a ja napíšem poslednú dobrú pieseň. Ale raz príde. Poznala som veľa umelcov, ktorých som obdivovala dlhé roky a zrazu prišli s niečím, čo sa mi nepáčilo. Neboli to už takí géniovia ako bývali predtým. Je to trochu odstrašujúce, však?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
