nuku ísť na niekoľko mesiacov do Hollywoodu. Tú však odmietla. Na Slovensku jej je vraj dobre a k šťastiu jej postačí, ak ju tunajší diváci budú mať ako herečku radi, ak sa jej bude dariť s jej kapelou a podarí sa jej založiť si rodinu. Milena Minichová.
Herectvo nebolo to, po čom by ste od detstva túžili. Skôr vás vraj lákala hudba, gitara. Čo vás teda nasmerovalo na hereckú dráhu?
- Moja učiteľka gitary, ktorá mi povedala, že nemôžem študovať gitaru, pretože strašne málo cvičím a nemám výdrž. Že musím robiť niečo, kde môžem improvizovať a byť sama sebou. Poslala ma teda na prijímačky na herectvo, na ktoré som došla ako nič netušiace 13-ročné dievčatko. Zo školy nás šlo na talentovky päť báb, no vzali iba mňa. Bolo to pre mňa veľkým prekvapením.
Takže herci môžu byť menej disciplinovaní ako koncertní umelci?
- Nemusíme toľko cvičiť. Na našom povolaní je náročné to večné učenie sa textov. Ale taký sólista musí byť denne 5 - 6 hodín sám so svojím hudobným nástrojom. A mne sa na herectve páči práve to, že je to kolektívna robota.
Pravidelný dril nie je nič pre vás?
- Aj herectvo je vo svojej podstate dril. Nedá sa spoliehať len na to, že "to" príde. Mnoho vecí si musíme vydrieť - či už je to herecká technika, alebo aj to, aby človek nejako vyzeral, aby bol "in". Lebo ani neviete ako a môžete ostať na chvoste toho pomyselného vlaku.
Čo musí človek urobiť, aby bol vo vašej brandži "in"? Aby bol žiadaný a obsadzovaný?
- V prvom rade musí na sebe stále pracovať, aby mal ľuďom čo povedať a aby ho publikum i režiséri brali. Aby bol uveriteľný, presvedčivý a netuctový. Taktiež treba ísť s dobou. Napríklad muzikál Príbeh ulice - veľa ľudí nemá rado hip hop. Ja som v ňom tiež nebola doma. Napriek tomu som ponuku na postavu Mie neodmietla. A teraz som mu nielenže prišla na chuť, ale mám ľudí, ktorí ho robia, veľmi rada. Sú súčasní a ich hudba je veľmi prirodzená. Preto to dnešná generácia tak miluje.
Vravíte, že človek musí na sebe pracovať. A čo zákulisné vzťahy?
- Popravde, ja som sa všade dostala preto, že ma režisér niekde videl a na základe toho ma oslovil, alebo som dostala ponuky na konkurzy do filmov či seriálov. Samozrejme, funguje tam aj istá dávka sympatií a rozhoduje aj fakt, ak už má režisér herca overeného. Ale ja som sa zatiaľ nikdy nikam nedostala pre moje modré oči, ale preto, že som urobila niečo, čo sa ľuďom páčilo a malo to úspech.
Ako sa žije súčasnej mladej hereckej generácii?
- Ťažko. Prednedávnom sme mali problém, že sme neboli zviditeľňovaní, pretože sa netočilo. Teraz sa to už trošku rozbehlo, ale aj tak je to náročné, pretože v našej profesii vládne absolútna neistota. Ja neviem, koľko zajtra zarobím, nemôžem si preto nič naplánovať, dostať hypotéku nie je také jednoduché. Navyše, brať projekty len pre peniaze nie je pre herca dobrá vizitka a ja to ani nerobím.
Ak nie sú hlavným kritériom peniaze, prečo ste prijali ponuku účinkovať v seriáloch? Lebo najmä medzi zrelou hereckou generáciou boli seriály spočiatku často diskutovanou témou kvôli ich umeleckej kvalite.
- Mojou srdcovou záležitosťou je divadlo. Seriály sú pásová výroba - človek tam má na prácu veľmi málo času. No uvedomujem si, že herca musia ľudia poznať. Vtedy totiž naňho aj na javisku úplne inak reagujú. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo som ponuky prijala. Navyše, ja veľmi rada točím. Aj preto som urobila niekoľko nezávislých filmov, za ktoré som nedostala takmer žiaden honorár, často točím filmy, z ktorých ma ľudia veľmi poznať nemôžu. No je to pre mňa obrovská skúsenosť. A navyše ma to veľmi baví.
Divadlo, filmy, seriály... Musí byť mladý herec workoholik?
- Nemusí byť workoholik, ale mal by mať svoju prácu rád. Ja workoholička asi som. Svoju prácu milujem a priznávam sa, že mám problém odmietať. To je prvé znamenie workoholizmu. Navyše, ak prácu nemám, tak si nejakú stále hľadám, vymýšľam si vlastné projekty. Pretože sedieť na zadku a čakať na ponuky, to mi nestačí.
Aké projekty si vymýšľate?
- Mám vlastnú kapelu, s ktorou už máme ponuky na koncerty. Navyše by som chcela urobiť tanečné predstavenie, pretože tanec milujem.
"Svoju prácu milujem a priznávam, že mám problém odmietať. To je prvé znamenie workoholizmu"
So svojím priateľom Ondrom Kovaľom hráte v predstavení SND Amadeus manželský pár - on Mozarta, vy jeho ženu Constance. V súkromí svadbu neplánujete?
- Rozmýšľame o tom. (Úsmev)
Vraj by ste chceli 4 deti. Myslíte, že sa to bude dať skĺbiť s vaším workoholizmom?
- Som človek, ktorý potrebuje v prvom rade zázemie. Mať veľkú rodinu, dobrého manžela a psa je môj najväčší sen.
Od producenta filmu Dark spirits ste dostali ponuku ísť na pár mesiacov do Hollywoodu. Prečo ste túto šancu nevyužili?
- Pretože presadiť sa tam považujem za nereálne. Nebavilo by ma behať po kastingoch. Nehovoriac o tom, že mne je tu dobre a neplánujem odtiaľ odísť.
Čo sú teda vaše pracovné méty?
- Hrať dobré predstavenia, mať zaujímavé príležitosti na charaktery, aby ma mali ľudia ako herečku radi, aby ma radi videli, mať vlastnú kapelu, s ktorou budem koncertovať a mať v pohode rodinku.
Profil Milena Minichová (*12. 2. 1982)
- herectvo vyštudovala na konzervatóriu v Košiciach a VŠMU v Bratislave
- je na voľnej nohe a diváci ju mohli vidieť v predstaveniach SND, martinského Slovenského komorného
- divadla, Radošinského naivného divadla, Divadla Astorka Korzo´90 či divadla Aréna
- zahrala si v Ordinácii v ružovej záhrade, v Mafstory, hrá v Rádiu a v českom seriáli Vyprávěj
- hrala vo filmoch Doblba, Dark Spirits či Malé oslavy
- má vlastnú kapelu
ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
