Korzár logo Korzár
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
V KINE PARTIZÁN MU UČARILA PRÁCA FOTOREPORTÉRA

Róbert Berenhaut oslávil okrúhle osemdesiate narodeniny

Fotoreportérska legenda, to pomenovanie mu patrí celkom oprávnene. V stredu 22. júla oslávil Róbert Berenhaut okrúhle 80. narodeniny. Priaznivci športu sa s Robi báčim stretávajú roky rokúce.

Zberateľ. Jubilant má doma slušnú kopu fotoaparátov.Zberateľ. Jubilant má doma slušnú kopu fotoaparátov. (Zdroj: Veronika Janušková)

Nebolo azda významnejšieho podujatia v Košiciach či v našom regióne, na ktorom by chýbal, z ktorého by nespravil aspoň pár záberov. Za tie roky ich vyhotovil státisíce. Fotkami zapĺňa už desaťročia najmä regionálne periodiká. Fotil nielen šport. No ten bol celý život jeho láskou. S aparátom na krku sa objavil aj tam, kam vôbec ísť nemusel. Najmä počas víkendov, večerov, keď sa na ihriskách a v arénach bojovalo o góly, body, sekundy, ho musela rodina oželieť...

Prvú športovú fotku spravil v roku 1949. V Košiciach ho vtedy oslovil redaktor týždenníka Priekopník Ján Balog. Vraj, či by si trúfol zhotoviť nejakú fotku. Do tejto práce sa veľmi rýchlo zaľúbil, hoci priznáva, že ako dieťa k foteniu až taký vzťah nemal. Pritom doma by sa našiel aparát z roku 1920 Babybox. Zadovážil mu ho otec, ktorý bol obchodným cestujúcim. Po fotoaparátoch sa začal zháňať až po druhej svetovej vojne. Najskôr si zaobstaral katalóg z fotopredajne na Hlavnej. Má ho dodnes.

Všetko to začali olympijské hry

„Deväťdesiat percent fotoaparátov vtedy vyrábali v Nemecku. V katalógu bol uvedený výrobca, cena, ale aj clo. Prácu fotografa som začal vnímať od roku 1948. Vtedy som sledoval Olympijské hry v St. Moritzi. Videl som, ako víťaza niektorej z disciplín obkolesilo aj desať fotoreportérov. Oslovilo ma to. Povedal som si - to by mohlo byť zaujímavé. Za všetko teda môže kino Partizán a niekdajšie kino Čas. Za jednu korunu ste tam mohli presedieť aj pol dňa a dookola si pozerať tie isté zábery. Vtedy to boli už spomínané olympijské hry. Štyrikrát som videl spravodajstvo z nich, fotoreportérov v akcii, tam sa vo mne niečo zlomilo. Na krku mali aj dva - tri aparáty, lebo kedysi sa robilo na film. Museli ste byť pripravený na všetko. Na slnku sa fotilo na menej citlivý film, ďalší bol citlivejší a ďalší aparát bol na farbu," spomína jubilant na časy dávno zašlé. Mal devätnásť, keď si ako učeň v obchode s textilom kúpil z prvej výplaty svoj prvý fotoaparát. „Stál presne 6 810 starých korún. Bol to prvý československý fotoaparát vyrobený po druhej svetovej vojne. Značka ETARETA. Fotilo sa na kinofilm. Dal som zaň úplne celý plat. Môj šéf vtedy len zalomil rukami, vraj čo je to za učňa, čo všetko investuje do jednej malej skrinky, či som sa už lepšie nevedel rozhodnúť."

Hrával basketbal

Nefotil len šport. Desaťtisíce spravodajských záberov, ľudí bezvýznamných, ale aj tých, ktorí znamenali veľa. No šport, to bola jeho láska. Na športové podujatia sa tešil. „Odmalička som sledoval asi všetky športy. Od dorastu sa sám aktívne venoval basketbalu. Začal som neskoro, až v šestnástich, keď P. V. Andreánsky robil nábor. Keďže som nosil okuliare, súbojom pod košom som sa vyhýbal, skôr som hrával na krídle, ale aj tak som o pár okuliarov prišiel. Vtedy ešte neexistovali kontaktné šošovky. Basketbal som hrával aj na vojne v Brne. Venoval sa mu až do roku 1960, no to som už častejšie vysedával na lavičke a voľné chvíle využíval na fotenie. Nečudo, že neskôr, počas basketbalových zápasov, som sa vždy vedel správne postaviť, veď ako bývalý hráč som vedel predvídať. Dodnes, aj keď nemusím, som na každom stretnutí, odstojím si ho pod košom, odtiaľ je to stretnutie iné ako z hľadiska."

Žehlili a lepili lístky

Mal rád aj futbal. Už ako chlapec chodieval do hľadiska pravidelne. Dnes priznáva, že načierno, s kamarátmi vymysleli habaďúru. „Boli sme štyria. Nemali sme peniaze, no zápasy nás lákali. Prišiel som vtedy na to, ako si pomôcť. Lístok na každý zápas bol v inej farbe. A tak sme sa vybrali po zápase zbierať vyhodené lístky. Doma sme ich žehlili, lepili priesvitnou páskou. Časom som mal založených z každej farby po desať, dvanásť kúskov. Potom už len stačilo prísť pred štadión zistiť, aká farba je práve v kurze. Zamiešali sme sa do davu, medzi prstami držali časť lístka, ktorá bola natrhnutá, nikto si to nikdy nevšimol, veď skúste pozorne skontrolovať desaťtisíc ľudí a čítať si text na lístku. Dnes by nám takýto podfuk moderné turnikety nedovolili."

Musíte sa vyznať

Tvrdí, že dobrý športový fotograf musel byť kedysi vybavený nielen patričným aparátom. A tvrdí, že kto chce byť dnes naozaj špičkou, musí sa jednoducho vyznať. „Za tie roky sa pri mne vystriedalo isto aj viac ako dvadsať športových fotoreportérov. Každému som musel vysvetľovať, čo sa môže, čo nie. Veľmi dôležité je poznať pravidlá športu, a to nehovorím o menách, tvárach hráčov, trénerov, funkcionárov. Dnes to majú foťáci ťažké. Jednoducho ich hodia do vody, aj keď nevedia plávať. A tak sa mi stalo, že počas zápasu sa jeden z kolegov vybral krížom cez futbalové ihrisko, viacerí za ním kričali, nech sa vráti späť. Nie je to len o tom, že sa niekam postavíte a fotíte. Taká hádzaná je špecifická v tom, že ak lopta netrafí bránku, ale trafí foťáka, ten nesmie hráčovi podať loptu, aby rýchlo rozohral akciu. V basketbale je bežné, že loptu podávame. S bleskom zase nesmiete fotiť na stolnom tenise. Riešili sme to tak, že polhodinu pred stretnutím spravíte zábery pri rozcvičke. Samozrejme, hráča musíte poprosiť, aby mal na sebe to, čo bude mať počas zápasu. Potom sa dohodnete, že dvakrát dostane od súpera na bekhend a dvakrát na forhend a tak máte záber hotový skôr, ako sa začne zápas. Musíte sa vyznať v pravidlách, v tom, kam sa postaviť pri atletických pretekoch, aby vás trebárs netrafil oštep. Ťažko sa fotil box. Tam sa mi stalo, že som z dvanástich záberov na filme mal nepoužiteľných osem. Boxeri neustále fintujú a vy na to naletíte presne tak, ako súper. Potom vám zase ruka prekryje tvár, ďalší záber je od chrbta. Kedysi to boli finančné straty. Ten film, ktorý ste skazili, vám nik neuhradil."

Precestoval kus sveta

Aj vďaka svojmu povolaniu a zároveň koníčku sa dostal aj tam, kam by sa zrejme ani nevybral. „Funkcionári niekdajšieho hokejového klubu VSŽ Košice či futbaloví z VSS Košice a potom z 1. FC Košice brávali novinárov so sebou aj do zahraničia. A tak som bol v Moskve, keď sa zranil Desiatnik, dostal som sa do Talianska na Juventus, v Turecku na Besiktas, trikrát som bol na anglických Ostrovoch, na futbaloch v Dánsku, v Albánsku i na Islande. Fotil som aj na dvoch majstrovstvách sveta v hokeji vo Švédsku a vo Švajčiarsku. Vtedajší funkcionári pochopili, aké dôležité je propagovať to, čo robia. Pracovníkov médií si vážili, brávali ich so sebou na výjazdy, vediac, že sa im to v propagácii x-násobne vráti."

Bohatý archív

V jeho archíve by ste našli 35-tisíc negatívov. Asi niet významného športovca z Košíc, z regiónu, ktorý by tam chýbal. Mnohí už dávno sie sú medzi živými. „Dlhých tridsať rokov som od začiatku do konca nevidel ani jediný hokejový zápas. Po prvej tretine som vždy musel odísť, dnes, ak mám chuť, tak si ho môžem vychutnať celý. Koľko som sa v niekdajšej stodole nautieral plexiskla, po tom ako ľad upravila rolba, som si dal tú námahu a čistil ho aj z druhej strany. Jednoducho sa nefotilo ani vodné pólo. Neustále tam strieka voda. Pri klasických filmoch ste použiteľnosť záberu vedeli ohodnotiť až po vyvolaní. Dnes digitálny fotoaparát veľmi uľahčuje život. Mám ho už tretí rok, nedá sa to porovnať. Dnešné fotoaparáty zvládajú všetko, sú neuveriteľne citlivé, fotiť môžete aj pri sviečke. To kedysi o aparátoch neplatilo. Najskôr neboli kvalitné fotoaparáty, potom zase filmy. Fotiť futbal na Lokomotíve, v niekdajšom Všešportovom areáli či v Prešove na Tatrane pri umelom osvetlení bolo veľmi náročné. Všade bolo málo luxov."

Podfukom na olympiáde v Mníchove

Nezabudnuteľným zážitkom bola pre Róberta Berenhauta účasť na Olympijských hrách v roku 1972 v Mníchove. Už to, ako sa tam dostal, svedčí o tom, že svoju prácu miloval, že šport bol pre neho magnetom. „Mal som po štyridsiatke. Do Nemecka som išiel cez Cestovnú kanceláriu mládeže. Pomohol som si fintou, keď som CKM predložil doklad, že robím pre kultúrno-spoločenskú komisiu. Samozrejme, nebolo to tak. Ale veľmi som tam chcel ísť. Za zájazd som zaplatil 5 000 korún. Čo bolo zaujímavé, súhlas na cestu do Mníchova nedostal ani jediný fotoreportér zo Slovenska. Keď som sa v Mníchove stretol so zástupcom šéfredaktora niekdajšieho športového časopisu Štart Štefanom Mašlonkom, tak ma objal a povedal: Robo, ty si naša záchrana. Ján Margita bol vtedy jeden z vedúcich československej výpravy na olympiáde. Dal mi svoju visačku, a tak som sa mohol prepašovať do olympijskej dediny. Podarilo sa mi nafotiť tri farebné filmy, vtedy to bolo 36 záberov. Odovzdal som ich Mašlonkovi, v noci sa autom film dopravil do Bratislavy, tam ho vyvolali a najbližšie číslo Štartu s tematikou dvadsiatych Olympijských hier v Mníchove vyšlo s mojimi zábermi. Za honorár, ktorý som dostal za fotky plus za zábery v našich novinách, som vtedy vykryl všetky náklady na Mníchov, takže desať dní som tam bol vlastne zadarmo. Domov som odchádzal v predvečer tragédie, keď bolo zavraždených jedenásť izraelských športovcov. Pár hodín pred udalosťou, ktorá vtedy šokovala celý svet, som si pred ich ubytovňou vymieňal s Američanmi odznaky. Viete, aké vtedy leteli najviac? Tie s päťcípou hviezdou."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 323
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 536
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 226
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 345
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 143
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 096
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 005
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 046
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 879
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 808
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Odberné miesta otvorili, testuje sa už tretí deň (minúta po minúte)

Cieľom pilotného celoplošného testovania je spomaliť šírenie ochorenia Covid-19.

Testovanie v Bardejove.
Historikovi pripomína monotónna biela omietka zateplený panelák.
Interiér krematória prešiel úpravou.
Vizsolyská biblie, inak nazývaná aj Károlyiho biblia. Je vzácna, keďže ide o prvý maďarský preklad Svätého písma z roku 1590.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.
Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop