Tieto slová z Matúšovho evanjelia sú jediným písomným záznamom historky, ktorá z tohto starovekého panovníka urobila masového vraha detí. Napriek presvedčeniu historikov, že informácia sa nezakladá na reálnych skutočnostiach, biľagu sa dodnes nezbavil. Nie žeby židovský kráľ Herodes I. Veľký nepáchal násilnosti - páchal, no okrem nich sa venoval aj mnohým iným činnostiam.
Cesta Júdskou púšťou
Auto sa hladko kĺže smerom na juh po zatiaľ prázdnej asfaltovej stuhe natiahnutej súbežne s brehom Mŕtveho mora. Veziem sa najhlbšou suchou zemou na svete. Vyše štyristo metrov pod hladinou oceánu a tisícdvesto pod ulicami Jeruzalema, z ktorého som sa "prepadol" do tej magickej hlbočiny. Cesta Judskou púšťou za ranného svitania je úchvatná. Po zhruba päťdesiatich kilometroch sa z celistvo pôsobiaceho horstva vydelilo samostatné skalisko pripomínajúce obrovskú skamenenú lietadlovú loď. Trčí z rovnej púšte do výšky a vzbudzuje v človeku zmiešané pocity.
Horské hniezdo Masada
Len málo miest v Izraeli sa môže svojím symbolickým významom rovnať Masade. Túto vysokú skalu s takmer zvislými stenami a priestrannou náhornou plošinou na vrchole si vybral kráľ Herodes ako miesto pre jedno zo svojich nedobytných sídiel. Masada totiž nebola iba pevnosťou, akých dal tento kráľ postaviť najmenej ďalších desať, ona bola predovšetkým nádherným palácovým komplexom. Povedané dnešným slovníkom, akýmsi dobre chráneným luxusným rekreačno-relaxačným centrom. Okrem vlastného kráľovského paláca, stupňovito postaveného na troch terasách rovno nad priepasťou, boli na plošine Masady aj tri menšie, no rovnako luxusné hosťovské paláce. V tomto horskom palácovom komplexe bolo všetko - ubytovacie priestory, hodovacie siene, kúpele, vrátane rituálnych mikve, synagóga. To všetko bolo vystavané v krajine, ktorá sa od jari do jesene mení na horúcu vyhňu. Domácemu pánovi a jeho hosťom to však vôbec nevadilo. Na Masade bol totiž vďaka obrovským podzemným nádržiam, pripomínajúcim veľké sály, vždy dostatok vody. Mohli sa veselo kúpať nad jedným z najsuchších miest zemegule.
Nekrivdite kráľovi!
Kráľ Herodes sa nestal Veľkým kvôli svojim násilným činom, hoci ich spáchal dosť. Okrem mnohých iných dal zavraždiť troch vlastných synov a vlastnoručne, v záchvate zúrivosti, pripravil o život manželku Mariamné, jedinú z desiatich, ktorú miloval. Áno, išlo o moc. V staroveku a navyše na Blízkom východe sa moc automaticky spájala s násilím. Pri jej získavaní a ešte viac pri jej udržiavaní. Herodes nebol žiadnou výnimkou. Veľkosť vladárovej moci bola totiž priamo úmerná počtu obetí. A Herodes, ktorý získal naozaj veľkú moc, veď z upadajúceho židovského štátiku vybudoval regionálnu mocnosť, trebárs aj pod Rímskym patronátom, musel obetovať mnohých. Nemá to byť ospravedlnenie, iba konštatovanie. V tejto oblasti sveta bolo veľa panovníkov, tých židovských nevynímajúc, ktorí vládli ešte krvavejšie ako Herodes a pritom mu vladárskym umením nesiahali ani po päty. Herodes sa však stal Veľkým pre svoje štátnické schopnosti, o tom niet pochýb.
Nebol teda iba násilníkom a vrahom.
Klenot s prístavom - Caesarea
Na pustom pobreží severne od dnešného Tel Avivu dal Herodes postaviť klenot vo svojej nemalej staviteľskej zbierke. Mesto s kvalitným prístavom, ktoré nazval na počesť svojho zástancu, rímskeho cisára Augusta, Caesareou. Pri pohľade z najvyššieho bodu zrekonštruovaného amfiteátra sa predstaví návštevníkovi celý areál ako na dlani. Na blízkom výbežku pevniny stál Herodesov palác, z ktorého tam ostalo zopár kameňov, vpravo od neho je plocha bývalého hippodromu s kamennou tribúnou pre divákov, za ním vidno dlhé mólo vybiehajúce desiatky metrov do mora. No, a za prístavom je ešte dobre zachovaný robustný akvadukt, ktorý privádzal do Caesarei pitnú vodu. Kým nevzniklo toto mesto, Judea nemala vhodný prístav.
Kráľ mecenáš
Herodesove najväčšie stavebné počiny sú vcelku známe, ale už menej sa vie o jeho podpore židovských i nežidovských spoločenstiev vo vlastnom kráľovstve, predovšetkým však v diaspóre. Teda vlastne v celom vtedy známom antickom svete. Herodes nepodporoval iba židovské synagógy, knižnice, kúpele, charitatívne spolky, ale bol patrónom mnohých mnohonárodnostných miest v celej východnej časti Rímskej ríše. Financoval napríklad rôzne inštitúcie gréckej kultúry, vrátane štadiónov, a perličkou je určite informácia, že svojimi peniazmi pomohol zachrániť pred zánikom olympijské hry. Sám vraj bol aktívnym lovcom, jazdcom, oštepárom a lukostrelcom. Podporoval aj rekonštrukcie a novú výstavbu najrôznejších objektov v celom rade nežidovských miest, napríklad aj Atén. Herodes určite nebol iba násilníkom a vrahom!
Múr nárekov
Kráľovi Herodesovi bolo jasné, že lásku a úctu domáceho židovského obyvateľstva, na ktorej mu z politických dôvodov, samozrejme, neobyčajne záležalo, si nezíska ani stavbou palácov a pevností, ani celých, čo akých krásnych a fascinujúcich miest podľa rímskeho vzoru - práve naopak, vedel, že Židia ho za to nenávidia a pohŕdajú ním. Akiste aj preto sa rozhodol (okrem významných ekonomických faktorov) prebudovať jeruzalemský Chrám. Pravdupovediac, jeho túžbou bolo tromfnúť kráľa Šalamúna, ktorého takzvaný prvý Chrám bol jednou z najpovestnejších stavieb staroveku. Ako sa rozhodol, tak sa aj stalo. Trvalo to roky, ale výsledok stál za to. Hovorilo sa síce o rekonštrukcii existujúceho chrámu, v skutočnosti však išlo o prakticky celkom novú stavbu. Presnejšie o celý rozsiahly chrámový okrsok zaberajúci plochu štrnástich hektárov. Jeho stavitelia postupovali nasledovne - obmurovali pahorok, na ktorom stál pôvodný chrám, dookola mohutnou kamennou hradbou, ktorá merala poldruha kilometra, medzery vyplnili stavebným odpadom a zeminou a na dôkladne upravenej ploche potom postavili nádherný nový Chrám, čo predstavovalo dovtedy nevídaný komplex luxusne vyzdobených stavieb. Keďže Herodes nebol z kňazskej rodiny a nemohol vstúpiť do samotného chrámu, zaujímali ho predovšetkým exteriéry. A na tých nešetril ničím, vrátane množstva zlatých ozdôb. Prichádzali ho obdivovať davy pútnikov zo všetkých krajov Herodesovho kráľovstva i pútnikov z diaspóry. Zo samotného Ríma, z Alexandrie, zo všetkých rímskych provincií, kde žili Židia. Ročne to bolo určite niekoľko stotisíc, alebo skôr niekoľko miliónov ľudí. A všetci prinášali peniaze.
Turistická atrakcia svetového významu
Sedel som na kamenných schodoch priamo oproti múru, jedol sendvič a pozeral sa na zvyšok bývalého stavebného divu starovekého sveta. Na Západný múr, ktorý je dnes známejším pod menom Múr nárekov. To už som mal kontakt s tými prastarými balvanmi za sebou, už som sa ich dotýkal, pohladkal ich drsný povrch a do jednej jamky na kameni vtlačil poskladaný papierik s pozdravom Bohu a prosbou o pomoc pre seba a svojich blízkych.
Pozeral som sa na priestranstvo pred múrom kolmo predelené prenosným plotom na dva nerovnako veľké sektory - ten vpravo je vyhradený ženám - na stenu z obrovských kamenných kvádrov, pred ktorou sa to hmýri postavami v čiernych odevoch s čiernymi klobúkmi na hlavách. Hlboko veriaci Židia sa tam modlia, kývajúc sa pritom dopredu - dozadu, tí, čo stoja tesne pri múre, si opierajú čelá o kamene, akoby sa chceli prepojiť so svojimi predkami, ktorí pred dvetisíc rokmi stavali Chrám. Pomedzi nich sa preplietajú turisti z celého sveta, napokon, onen Western Wall je vychytenou turistickou atrakciou svetového významu.
Schopný kráľ
Napriek tomu, že to máme z rozprávok zakorenené v hlavách, kráľov nemožno deliť na dobrých a zlých. Je to nezmysel. Ten, kto mal v rukách absolútnu moc, nemohol uvažovať v takýchto kategóriách. A už vôbec sa podľa nich nemohol správať. Keby bol takzvane "dobrým" panovníkom, neobsedel by na tróne možno ani týždeň. To isté, samozrejme, platí o "spravodlivom" kráľovi. Kráľ môže byť buď schopným vládcom, alebo vládcom neschopným. Bodka. Herodes I. Veľký, ako už vyplýva aj z jeho pomenovania, bol schopným kráľom. Inak by nepanoval bezmála štyridsať rokov. Kráľ Herodes v žiadnom prípade nebol iba násilníkom a vrahom! Bol to veľký štátnik, rozhľadený muž s výrazným tvorivým myslením, ktorý po sebe zanechal okrem jednej nepravdivej historky množstvo hmatateľných pamiatok na veľkosť jednej starovekej epochy.
Autor: Peter Pačaj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
