hu.
PREŠOV. "V jednej scénke som hral pieseň Išlo dievča po vodu. Takto som sa dostal k harmonike, ktorú mal môj dedko uloženú na povale. Ako zvedavý chlapec som ju najprv rozobral, vzápätí som sa ju snažil poskladať, ale už to nešlo. Keďže som inklinoval k hube, rodičia ma prihlásili na kurz hry na gitare," začal svoje rozprávanie gréckokatolícky kňaz Peter Milenky. Gitara mu učarovala počas celých päť rokov, ktoré venoval v tejto škole. "Mal som dobrého učiteľa, ktorý nás učil nielen povinné skladby, ale predovšetkým také, čo nás zaujali. Popritom som hrával v zbore, ktorý sme mali u nás v Ruskej Novej Vsi. V chráme som videl zmysel hudby práve v tom, že človek nielen hrá pre svoju potechu, ale že môže týmto priniesť radosť aj ľuďom v chráme. Pre mňa spev a hudba bola veľmi blízka forma modlitby," povedal otec Peter.
Prvá kapela Anastasis
Rázny zlom prišiel, až keď študoval na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove. Spoločne so svojím spolubratom Štefanom Paločkom založili kapelu Anastasis, čo vyústilo do nahrávania prvej magnetofónovej kazety tejto skupiny ešte v roku 1997. Myslel si, že keď vstúpi do kňazskej služby, toto všetko sa skončí, že sa hudbe bude venovať len ako koníčku. "Prišiel som do farnosti Havaj (okres Svidník). Som známy tým, že v každej farnosti zakladám kapelu. V Havaji to bol taký spontánny, instantný názov Z ničoho nič, kde boli takí mladí nadšenci, ktorí prvýkrát držali hudobné nástroje v rukách. Ale podarilo sa nám zahrať zopár jednoduchých evanjelizačných koncertov, ktoré spravili ľuďom radosť."
Hral aj na Silvestrovskom plese
Potom prišiel do farnosti Ľutina (okres Sabinov), kde sa mladí, s ktorými sa stretol, dopočuli o tom, že má rád hudbu. Aj tam založil kapelu. "Bolo to veľmi plodné obdobie, pretože sme mohli zahrať nielen evanjelizačné koncerty, ale aj silvestrovský ples. Veľmi nás podporoval Peter Nedeliak z tejto dedinky, ktorému patrí za to veľká vďaka," povedal farár. Z Ľutiny prišiel do farnosti Davidov (Vranov nad Topľou). Aj tam za ním prišla mládež s túžbou založiť kapelu. "V davidovskej kapele sa vystriedalo veľa ľudí. Menili sa nám rôzne názvy kapely, ako napríklad Davidov kameň, SICH... To všetko ma neposúvalo ďalej, keďže som musel začínať stále od znova," priznal P. Milenky.
Milenky: Gospel je posolstvo
V roku 2007 sa rozhodol, že nahrá svoju vlastnú tvorbu, a vtedy sa stretol s ľuďmi, ktorí mu pomohli. Takže v tomto roku začal nahrávať svoj prvý debutový album, ktorý celý produkoval Martin Husovský. "So spevom ma spája odmalička jedná dôležitá vec a to, že gospel je hudba, ktorá v sebe nesie posolstvo, ktoré dáva zmysel nielen tu, na tomto svete, ale aj v pokračovaní ďalej, a preto si osobne myslím, že každá hudba má v sebe posolstvo, ale niekedy to posolstvo nie je vnímané," zdôraznil duchovný otec. V súčasnosti, ak sa dá, tak koncertuje. Momentálne nahráva druhý videoklip k piesni Ešte sa do dá.
Kedysi hrával aj aktívne futbal
Božie slovo je jeho veľkou inšpiráciou. "Je mojím hľadaním, zmyslom, naplnením," povedal nám. Ako dokáže zvládnuť manželský život s tým kňazským? "Ďakujem Bohu, že mám tri deti, pretože vidím, aké je ťažké byť rodičom, a zároveň aj to, že rodina je pre mňa takou kontrolkou na ceste viery," zdôveril sa Milenky. Manželka ho v jeho koníčku podporuje. "Na začiatku kňazstva som mal omnoho viac aktivít. Aktívne som hral futbal. Ale teraz som to zredukoval iba na hudbu." Tvrdí, že nepozná nudu. Kňazom je už dvanásť rokov. Občas prežíval aj krízy. "Keď som bol vo farnostiach, tak som často prežíval beznádej. Nevedel som, ako ďalej, čo robím dobre a čo zle, kde robím chybu. Ale Boh nás nikdy nenechá samých a ja mu ďakujem, že mám možnosť byť v kontakte s úžasným kňazom, ktorý ma povzbudí, keď je treba, s otcom Jozefom Zorvanom, s ktorým sa môžem porozprávať o Božom slove, ktoré je nevyčerpateľné a je vždy žriedlom nášho života."
Peter Milenky nestagnuje a zhromažďuje ďalšie materiály na piesne, aby mohol aj naďalej ľuďom cez piesne rozdávať radosť, silu, lásku i pochopenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
