Väčšinou ide o sakrálne objekty, ktorých existencia, spätá s činnosťou križiackych rádov, je i písomne doložená. Militantné rády budovali však aj fortifikácie, pri ktorých je spoločným problémom absencia písomných prameňov. Ukážkovým príkladom je hrádok nad Zemplínskou Teplicou, kde je veľmi pravdepodobné, no stále nepotvrdené, že opevnenie vybudovali križiaci-johaniti.
Fortifikácia sa nachádza na vrchu Várheď (378,3 m n. m.), ktorý predstavuje severovýchodný výbežok z masívu Nomša (422,3 m n. m.) na južnom okraji subregiónu Bogota v rámci geomorfologického celku Slanské vrchy. Nevýrazný vrch je od Nomše oddelený sedlom a s mierne strmými svahmi sa týči nad dolinou potoka Teplica. Umiestnenie hrádku v danej polohe nebolo najideálnejšie a po stránke obranyschopnosti sa javí vhodnejší blízky vrch Nomša, kde by bol však náročnejší prístup. Poloha Várheď má však viac zarovnanú vrcholovú časť, čo umožňovalo jednoduchšiu výstavbu. Vzhľadom na fakt, že hrad mal aj sídelnú funkciu, je toto umiestnenie vyhovujúce.
Historicko-stavebný vývoj
Výstavba hradu súvisí najskôr s činnosťou johanitov, ktorí pôsobili v tomto regióne od 13. storočia. Dokladom je i pôvodný názov Zemplínskej Teplice, Kerestúr (Kríž, resp. Križovany), odvodený od chrámu sv. Kríža, ktorý v obci vystavali križiaci. Prítomnosť johanitov bola možno podmienená prírodnými zvláštnosťami miestnej krajiny, kde na povrch vystupovali teplé pramene (odtiaľ dnešný názov obce).
Pôvodne militantný križiacky rád si tak na ochranu tejto oblasti vybudoval menší strážny hrad, ktorý v prípade nebezpečenstva mohol slúžiť ako úkryt pre niekoľko najvyšších predstaviteľov rehole. Keďže sú stredoveké archívne záznamy o vlastníckych pomeroch v obci dosť strohé, nie je vylúčené, že po odchode johanitov hrad využívali miestni šľachtici alebo iní zemepáni, ktorí tam mali svoje majetky. Od 15. stor. patrila dedina a okolie do hradného panstva Cejkov, šľachtickému rodu Sóovcov. Keďže táto oblasť netvorila v rámci panstva samostatnú časť ani nie sú doložené žiadne bočné vetvy rodu sídliace v blízkosti Zemplínskej Teplice, je zrejmé, že hrádok už vtedy neexistoval. O zániku do 15. stor. svedčí aj dochovaná podoba fortifikácie.
Hrádok s oválnym pôdorysom s priemerom 40 m a celkovými rozmermi 20 x 16 m pozostával z obytných a obranných štruktúr. Na kruhovej vrcholovej plošine stála obytná veža, teda palác s nadstavbou veže. Základy boli murované (z nasucho kladeného kameňa), no zvyšok stavby bol prevažne len z dreva. Obranné prvky hradu predstavovala priekopa a valové opevnenie. Mohutný val obopínal plošinu po celom jej obvode a po jeho vnútornej strane sa tiahla až 10 m široká a 5 m hlboká vykopaná priekopa. Jej premostenie sa nachádzalo najskôr na juhozápadnom svahu hradného vrchu, odkiaľ viedla prístupová cesta.
Dnešný stav lokality
Dodnes sa zachovala pôvodná konfigurácia stavebnou činnosťou upraveného terénu, avšak bez murovaných častí. V najvyššom bode lokality sa črtá len zhluk kameniva, možno zo základov hrádku. Najviac v teréne viditeľné sú obranné prvky fortifikácie, teda výrazný val a priekopa. Val dnes dosahuje výšku aj viac než 2 m. Parametre priekopy sú stále porovnateľné s jej pôvodným stavom: šírka priemerne 8 m a hĺbka 4 m. Keďže hrádok nemal väčší význam a neakumulovalo sa na ňom žiadne bohatstvo, bol uchránený od ilegálnych výkopov.
Ako ho nájsť
Zemplínska Teplica (okr. Trebišov) sa nachádza 12 km západne od okresného mesta. Hrádok leží 1 km západne od obce a prístupová cesta vedie od západného konca obce po lesnej ceste do sedla medzi Nomšu a Várheď, odkiaľ je potrebné postupovať už len lesom smerom na severovýchod až na hradný vrch, kde je už z diaľky viditeľný vysoký valový násyp.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
