torý nazývame Európskou úniou (EÚ). Už počas spomenutých volieb som sa začal pohrávať s myšlienkou, že v jednom diele nášho seriálu predstavím aspoň tie najvýznamnejšie (a najhonosnejšie) stavby, v ktorých sídlia a pracujú (aj naši) "eurobyrokrati". No, myslel som si, že to bude jednoduché, ale nebolo. Obrovský aparát EÚ totiž sídli v niekoľkých mestách (najmä v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu) a je roztrúsený v niekoľkých desiatkach budov.
Európska komisia
Najprv som sa pokúsil naštudovať, ktoré inštitúcie EÚ sú tie najdôležitejšie (viete to?) a kde majú hlavné sídla. Trvalo mi to niekoľko hodín, ale už sa v tom tak trochu vyznám. Začnem sídlom Európskej komisie, ktorá je, povedané veľmi stručne, výkonnou zložkou EÚ a iniciátorom legislatívnych návrhov. Každý členský štát EÚ má v komisii jedného zástupcu (neformálne nazývaného komisár).
Palác Berlaymont
Komisia má svoje sídlo v budove (paláci) Berlaymont, ktorý stojí pri Schumanovom kruhovom objazde v časti Bruselu nazývanej Európsky dištrikt. V tomto paláci, ktorý je známy aj pod prezývkou Berlaymonster (monster je monštrum), je sídlo prezidenta Komisie a kolégia komisárov, ďalší pracovníci Komisie sú roztrúsení v približne 60 ďalších budovách. Palác Berlaymont stojí na pozemku, ktorý v roku 1963 kúpila belgická vláda, ktorá mala eminentný záujem na tom, aby sídlo Komisie ostalo v Bruseli.
Tvar kríža
Budovu Berlaymont, ktorej pôdorys má tvar kríža s nerovnako dlhými ramenami, navrhol architekt Lucien de Vestel. Ten sa priamo inšpiroval budovou sekretariátu UNESCO postavenou v roku 1958 v Paríži. Budova je postavená na základoch, ktoré siahajú do hĺbky 20 metrov. Výška budovy bola všeobecne platnými predpismi obmedzená na 55 metrov. S výstavbou komplexu sa začalo v roku 193 a dokončený bol v roku 1969. Práce boli rozvrhnuté tak, že po dokončení jedného krídla sa už doň úradníci sťahovali, zatiaľ čo na ďalších krídlach sa ešte pracovalo.
Renovácia (aj) kvôli azbestu
V roku 1990 však boli v budove objavené stopy azbestu a odbory združujúce euroúradníkov vyvíjali tlak na riešenie tohto problému. Nakoniec bolo rozhodnuté palác kompletne renovovať a koncom roka 1991 sa komisia presťahovala do iných budov. V dôsledku komplikácií pri financovaní renovácie sa s odstraňovaním azbestu začalo až v lete 1995, s vlastnými renovačnými prácami 1. júna 1999. Úradníci sa späť do vynovenej budovy začali sťahovať 1. júla 2004.
Trvala dlhšie ako výstavba
Renovácia budovy tak trvala 13 rokov, približne o šesť rokov dlhšie, než trvala jej výstavba. Dnes má palác Berlaymont 240 000 štvorcových metrov podlažnej plochy na 18 podlažiach prepojených 42 výťahmi a 12 eskalátormi. V budove sú kancelárie pre 3 000 úradníkov, konferenčné miestnosti, televízne štúdio, sklady, sauna, kaviareň s 900 miestami a podzemné parkovisko pre 1 100 áut. Presuňme sa teraz do francúzskeho Štrasburgu, kde má sídlo Európsky parlament. Tento parlament je jedinou nadnárodnou inštitúciou, ktorej poslanci sú volení v demokratických, priamych a všeobecných voľbách v jednotlivých členských štátoch EÚ.
Najstaršia poslankyňa
V súčasnosti má parlament 785 členov. Parlament sídli v budove pomenovanej po Louise Weissovej, ktorá bola až do svojej smrti v roku 1983 najstaršou poslankyňou Európskeho parlamentu (zomrela 90-ročná). Výstavba sídla parlamentu stála okolo 470 miliónov eur a bola dokončená v decembri 1999. Budova, ktorú navrhlo štúdio Architecture Studio Europe, má tvar akejsi nedokončenej veže, ktorá má priemer 100 metrov a výšku 60 metrov. Úmyselne nedokončená časť veže nesie symboliku, pretože je otočená na východ, smerom k východoeurópskym krajinám, z ktorých ani jedna nebola v čase dokončenia budovy členom EÚ.
Inšpirácia Babylonskou vežou
Hovorí sa, že autori budovy sa inšpirovali obrazom Babylonská veža maliara Pietera Brueghela, ktorý sa vraj zase inšpiroval ruinami rímskeho Kolosea. Budova má 20 podlaží (z toho tri podzemné) a jej celková podlažná plocha je 220 000 štvorcových metrov. Sídlo Európskeho parlamentu poslanci často kritizujú kvôli jeho zložito riešenému interiéru, v ktorom sa je veľmi ťažko vyznať. V apríli 2009 bolo vnútorné nádvorie veže pomenované Bronislaw Gemerek Agora, a to po zosnulom poľskom poslancovi B. Geremekovi.
Zrútenie časti stropu
Do pozornosti svetových médií sa štrasburské sídlo Európskeho parlamentu nečakane dostalo 7. augusta 2008, keď sa zrútilo približne desať percent stropu plenárnej zasadacej miestnosti (našťastie to bolo počas parlamentných prázdnin). Táto plenárna zasadacia miestnosť je v nižšej budove, tesne susediacej s okrúhlou hlavnou vežou. Kvôli zrúteniu časti stropu sa museli dve zasadania parlamentu konať v Bruseli, a to v komplexe nazvanom Espace Léopold.
Radu tvoria ministri
Tento komplex tvorí niekoľko budov, pomenovaných po už nežijúcich politikoch (sú to Paul-Henri Spaak, Altieto Spinelli, Willy Brandt a József Antall). Plenárna zasadacia sála Európskeho parlamentu je v budove Paula-Henriho Spaaka. Nakoniec spomenieme sídlo tretej najdôležitejšej inštitúcie EÚ, Rady Európskej únie. Táto rada je legislatívna a v niektorých oblastiach výkonnou zložkou EÚ a na jej zasadaniach sa zúčastňuje jeden minister vlády z každej krajiny EÚ (to, ktorý minister to bude, závisí od prerokúvanej témy).
Justus Lipsius
Sídlom rady je budova Justus Lipsius v Bruseli, ležiaca priamo oproti palácu Berlaymont. Budova dostala názov podľa flámskeho filológa a humanistu, ktorý žil v rokoch 1547 až 1606. Základný kameň tejto budovy bol položený v roku 1989, a to na pozemku, ktorý EÚ darovalo Belgicko. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo 29. mája 1995. Na architektonickom riešení budovy sa podieľali architekti z rôznych krajín. Budova má celkovú podlažnú plochu 215 000 štvorcových metrov a 24 kilometrov chodieb. Predsedníctvo Rady EÚ rotuje medzi členskými krajinami, pričom každá krajina predsedá rade šesť mesiacov. Je pritom obvyklé, že predsedajúce krajina sa predstaví nejakou, obvykle nekontroverznou, výstavou v čelnej vstupnej hale budovy.
Kontroverzné Černého dielo
Počas nedávneho českého predsedníctva v rade sa o rozruch postaral český výtvarník David Černý, ktorý v hale umiestnil mimoriadne kontroverzné dielo znázorňujúce takpovediac ironickým spôsobom členské krajiny EÚ. Mnohé krajiny oficiálne protestovali proti tomu, ako ich Černý zobrazil. Inštitúcie Európskej únie sídlia ešte v mnohých ďalších budovách v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu, pričom Európska centrálna banka sídli vo Frankfurte nad Mohanom. Mimochodom, dnes nikto nevie oficiálne povedať, koľko ľudí pracuje v inštitúciách EÚ, ale odhady hovoria, že je ich vyše 54 000.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
