Ide napríklad o cestu Marca Pola do Číny, objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom, prvé oboplávanie Zeme či "dobytie" severného i južného pólu. Čo však v našich dejepisoch bude určite (azda) aj o niekoľko tisícročí, je prvá "návšteva" človeka na inom vesmírnom telese.
Ruské prvenstvá
V pondelok uplynulo presne 40 rokov odo dňa, keď človek takúto návštevu vykonal: prvý človek vkročil na povrch nášho nebeského spolupútnika, na Mesiac. Keď Rusi (či vtedy ešte Sovieti) získali dve cenné prvenstvá v prieskume vesmíru, a to vypustením prvej umelej družice Zeme (Sputnik I, 1957) a vyslaním prvého kozmonauta na obežnú dráhu okolo Zeme (Jurij Gagarin, 1961), Američania sa takpovediac "zobudili" a potrebovali si pošramotenú povesť i sebavedomie zvýšiť nejakým veľkolepým úspechom pri dobývaní vesmíru.
Kennedy oznámil program Apollo
Týmto úspechom nemalo byť nič iné než prvé pristátie človeka na Mesiaci. Vtedajší prezident USA John F. Kennedy vo svojom pamätnom prejave 25. mája 1961 povedal, že Spojené štáty sa rozhodli dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne ho vrátiť späť na Zem do konca dekády, teda do roku 1970. Tento ambiciózny vesmírny program dostal názov Apollo (podľa gréckeho i rímskeho boha, nazývaného aj Apollón).
Trojdielna vesmírna loď
Pri posudzovaní rôznych koncepcií letu na Mesiac sa dala napokon prednosť koncepcii, spočívajúcej vo vyslaní trojdielnej vesmírnej lode. Prvú časť lode tvoril veliteľský modul, v ktorom boli traja astronauti počas štartu a opätovného pristátia na Zemi, servisný modul s hnacími motormi, zdrojmi energie a ďalšími potrebnými zariadeniami, a napokon lunárny modul, určený na pristátie na povrchu Mesiaca. Let prebiehal tak, že celý komplex bol po štarte nasmerovaný k Mesiacu a potom navedený na obežnú dráhu okolo neho.
Na Mesiac len dvaja z troch
Dvaja astronauti potom prestúpili z veliteľského modulu do lunárneho modulu, ktorý sa od komplexu odpojil a pristál na povrchu Mesiaca. Po skončení misie lunárny modul odštartoval a opäť sa spojil s veliteľským modulom, ktorý zatiaľ (s jedným astronautom na palube) čakal na mesačnej obežnej dráhe. Dvaja astronauti prestúpili opäť do veliteľského modulu, prázdny lunárny modul bol takpovediac odhodený a veliteľský modul so servisným modulom sa vydali na cestu späť na materskú Zem. Pred samotným pristávacím manévrom sa už nepotrebný servisný modul odpojil a na padákoch na morskú hladinu pristál len veliteľský modul s tromi astronautmi.
111-metrová raketa
Na vynesenie celého komplexu do vesmíru slúžila obrovská raketa Saturn V. Táto trojstupňová raketa (či správnejšie vesmírny nosič) mala pri štarte výšku 111 metrov a hmotnosť vyše 3 000 ton. Samotná trojdielna loď vážila 46 678 kg. Program Apollo sa však nezačal šťastne. Počas tréningu štartu prvej misie Apollo 1 došlo k požiaru, pri ktorom zahynuli všetci traja astronauti. Napriek tomuto počiatočnému neúspechu sa napokon podarilo cieľ programu Apollo splniť.
Armstrong, Aldrin a Collins
Po niekoľkých skúšobných letoch lodí Apollo, pri ktorých sa testovali rôzne fázy vesmírnej cesty na Mesiac, stála nakoniec na štartovacej rampe Kennedyho vesmírneho centra na Floride raketa Saturn V s vesmírnou loďou Apollo 11. Dňa 16. júla 1969 o 13.32 UTC (univerzálny koordinovaný čas, dve hodiny za naším letným časom) sa nosič odpútal od rampy a celý kolos sa vydal na cestu, ktorej cieľom bolo prvé pristátie človeka na Mesiaci. Vo veliteľskom module sedeli astronauti Neil Armstrong (veliteľ), Michael Collins (pilot veliteľského modulu) a Buzz Aldrin (pilot lunárneho modulu). Všetci traja už mali za sebou jeden let programu Gemini.
Columbia a Eagle
Veliteľský modul používal pri rádiokorešpondencii volací znak Columbia (ženské meno, používané na označenie USA v poézii), lunárny modul znak Eagle (orol). Po priblížení k Mesiacu boli zapálené brzdiace motory servisného modulu, čím sa celý komplex spomalil a bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Táto dráha bola vo výške 113 až 312 km nad mesačným povrchom. Dvaja astronauti (Armstrong a Aldrin) potom prestúpili do lunárneho modulu, ktorý sa vydal na najnebezpečnejšiu záverečnú etapu cesty, na pristávanie na Mesiaci.
Pristátie v Mori pokoja
Na základe prieskumov povrchu Mesiaca bolo za oblasť prvého pristátia zvolené Mare Tranquillitatis, čiže More pokoja. Počas pristávacieho manévru došlo k malému narušeniu činnosti počítačov, takže lunárny modul preletel plánované miesto pristátia a smeroval do oblasti s pomerne veľkými balvanmi. Armstrong preto prevzal riadenie a pomocou poloautomatického systému pristál na vhodnom mieste (v nádržiach ostalo palivo už len na asi 25 sekúnd letu. K dotyku s mesačným povrchom došlo 20. júla 1969 o 20.17.40 UTC. Prví ľudia pristáli na Mesiaci! Traduje sa, že prvé slová, ktoré človek vyslal z Mesiaca, boli Armstrongove slová "Houston, tu základňa Tranquility, Orol pristál".
Armstrong vystúpil ako prvý
Nebolo to však celkom tak, pretože prvými slovami bolo technické hlásenie Aldrina (contact light), ktorým oznamoval dotyk s mesačným povrchom. Trvalo potom ešte približne 6,5 hodiny, kým Armstrong a Aldrin zostúpili po deväťstupňovom rebríku na povrch Mesiaca. Ako prvý zostúpil veliteľ letu Neil Armstrong. Bolo 21. júla, 2.56 UTC a človek po prvý raz stál na inom vesmírnom telese než je jeho rodná Zem. Prvé slová, ktoré Armstrong povedal po vkročení na Mesiac, boli: "je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo". Po Armstrongovi zostúpil na mesačný povrch aj Aldrin.
Nazbierali vzorky mesačných hornín
Obaja astronauti strávili na povrchu Mesiaca približne dve a pol hodiny, pričom nazbierali temer 21 kg mesačných vzoriek, vztýčili americkú zástavu a nechali na povrchu laserový odrážač, ktorý umožnil presné merania vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Potom nastúpili späť do lunárneho modulu, kde im riadiace stredisko doprialo asi sedemhodinový odpočinok. O 17.54 UTC 21. júla sa návratová časť lunárneho modulu odpútala od povrchu Mesiaca (pristávacia časť tam zostala) a astronauti sa vydali na cestu k veliteľskému modulu, čakajúcemu s Collinsom na palube na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
Na Mesiaci boli dvanásti
Po úspešnom stretnutí s modulom Columbia bol mesačný modul oddelený a navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca (neskôr sa však ukázalo, že modul sa napokon zrútil na neznáme miesto na mesačnom povrchu). Celkový úspech misie Apollo 11 bol zavŕšený pristátím Columbie na hladinu Tichého oceánu, ku ktorému došlo 24. júla 1969 o 16:50:35 UTC. V súčasnosti je veliteľský modul Columbia vystavený v Národnom leteckom a vesmírnom múzeu vo Washingtone. Po Armstrongovi a Aldrinovi "navštívilo" Mesiac ešte desať amerických astronautov, poslední v decembri 1972.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
