Tomáš Lukáč nemohol spať, mal zimomriavky a chlpy sa mu ježili

Náš zástupca. Tomáš Lukáč na univerziáde v Belehrade.
Náš zástupca. Tomáš Lukáč na univerziáde v Belehrade. (Autor: archív)
Sportnet|20. júl 2009 o 00:00

Rozhodovať srbskej reprezentácii basketbalový zápas v domácom prostredí, to musí byť zážitok. A keď navyše ide o niečo dôležité a v hľadisku sa tiesni 20-tisíc horkokrvných fanúšikov, platí to dvojnásobne.

Svoje o tom vie už aj košický basketbalový arbiter Tomáš Lukáč, ktorému sa s Izraelčanom a Francúzom dostalo cti pískať finálový duel Svetovej letnej univerziády medzi Srbskom a Ruskom v Belehrade.

KOŠICE. Nestáva sa každý rok, aby Slovák rozhodoval finále takého významného podujatia, akým Svetová letná univerziáda je. Tomáš Lukáč si svojimi výkonmi v priebehu turnaja "vypýtal" nomináciu a z Belehradu si odnáša zážitok na celý život. V Srbsku patrí basketbal k najpopulárnejším športom a v takom duchu sa niesol aj súboj o zlato na "malej olympiáde vysokoškolákov". Srbi napokon vyhrali nad Ruskom o 21 bodov.

Zvláštni Arabi

"Už keď som dostal nomináciu na štvrťfinálový zápas Srbsko - Turecko, považoval som to za svoje osobné finále. O to viac ma mrzeli niektoré chybičky, ktoré som si našiel pri spätnom sledovaní videozáznamu. Na škodu veci bolo, že sa hralo v pracovný deň už o 15. hodine, ale aj tak bolo v hľadisku nakoniec úctyhodných 4 000 ľudí," vraví T. Lukáč. Na ďalší deň pískal zápas o umiestnenie medzi Spojenými arabskými emirátmi a Čínou. "Poviem vám, zvláštnejší zápas som v živote nezažil. Čína má veľmi vysokého pivota, na ktorého hrali všetko a ktorý to všetko zasúval do koša, a tak rozdiel narástol o 40 bodov. Arabi sa však vzchopili a v krátkom čase stiahli na 25 bodov. To sa udialo nejaké tri minúty pred koncom. A potom sa to začalo, akoby uťalo, a zrazu Arabi po silnom tlaku prestali hrať, po inkasovanom koši nahrávka spod koša na prednú polovicu, tam položil rozohrávač loptu na zem a čakal, kým budú dve sekundy pred koncom 24-sekundového limitu a potom prihral alebo loptu odhodil. Toto sa opakovalo asi 7-krát do konca zápasu. Mal som z toho taký zvláštny pocit, považoval som to za dehonestáciu basketbalu."

Nechápal, prečo mu gratulujú

Večer si odskočil mrknúť semifinálové duely, a keď sa vracal okolo polnoci do hotela, ostal prekvapený, že už na recepcii ho všetci vítali a podávali mu ruky. "Stískali ma, padli aj bozky a ja som stále nechápal, o čo tým ľuďom ide, veď nemám narodeniny. Potom som sa pozrel na nominácie, pozerám nejaké skoršie zápasy a nikde som sa nenašiel, tak som sa aj celkom tešil, že mám posledný deň voľno. Nakoniec som sa predsa len našiel, a to priamo v poslednom riadku o 21. hod. Finále Srbsko - Rusko..."

Nespal, nejedol

Emócie ním lomcovali natoľko, že v noci takmer oka nezažmúril. "Skúšal som ležať a zatvárať oči aspoň cez deň, aby som si oddýchol, ale nedarilo sa mi zaspať. Od rána som mal tep asi 100 a bol som strašne nervózny. V hlave sa mi preháňali rôzne myšlienky a pocity, nič som okrem slabých raňajok nejedol, čo bolo aj dobre, lepšie sa mi vtedy beží."

Krvi by sa mu nedorezal

Na finále prichádzal T. Lukáč plný očakávaní. Keď vchádzal do haly, končil sa zápas o 3. miesto medzi USA a Izraelom a v hale bolo asi 5 000 ľudí. Keď však vyšiel zo šatne, už bol plný dom. Beograd aréna je piata najväčšia hala v Európe, v ktorej sa odohrávajú kolektívne športy. Dvadsaťtisíc divákov! "Krvi by sa mi nikto nedorezal, ale cítil som, že keď sa to začne, budem dokonale koncentrovaný. Bál som sa len a len únavy, lebo keby prišla z nevyspania, to by bola katastrofa. Keď začali fanúšikovia kričať "Srbija, Srbija", dostal som zimomriavky a chlpy na rukách sa mi zježili. Fakt, neklamem. Bolo to niečo fantastické, tá atmosféra sa nedá zabudnúť."

Náš arbiter sa potom už sústredil len na to, aby nepoľavil z koncentrácie. "Bol to pre mňa životný zápas," jednou vetou hodnotí 39-ročný Košičan a dodáva aj zaujímavosť: "Pri udeľovaní medailí vraj diváci strašne vypískali USA, to sme už ale boli v šatniach."

Pozvanie na pohárik

Samozrejme, počas takého veľkého podujatia stihol Tomáš Lukáč aj nejaké výlety v Belehrade i okolí. "Napríklad som bol na jednom hrade nad sútokom Sávy a Dunaja, ale na náš Spišský hrad to nemá," pousmial sa slovenský zástupca medzi rozhodcami. V jeden večer sa dočkal aj nečakaného prekvapenia. "Sedel som v miestnosti určenej na internet a zrazu mi v angličtine vraví taký silnejší chlapík, či si nedám pohárik domácej brandy. Ochutnal som a neskutočná slivovica to bola, asi šesťdesiatka. Potom sme pokecali, bol to Slovinec, volejbalový delegát. No sranda..." Nuž, aj také podoby má podujatie, ktorého sa zúčastňuje 7 500 športovcov z celej planéty. "Čo dodať na záver? Azda len: Ďakujem SBA, thank you FIBA, chvala Beograd," uzavrel zaujímavú debatu muž s píšťalkou.

VIZITKA T. LUKÁČA
Dátum a miesto narodenia: 23. mája 1970 v Košiciach

Rodinný stav
: ženatý, 3 deti

Hráčska kariéra
: do juniorskej kategórie za UVL Košice pod vedením trénera Juraja Gacíka

Rozhodcovská kariéra: od 1989 roku, extraligový rozhodca od r. 1999, s medzinárodnou licenciou FIBA od r. 2003

Začiatky s píšťalkou:
Môj prvý zápas bol priateľský ženský, UVL Košice proti nejakému poľskému družstvu, takmer som po ňom odhodil píšťalku. Medzi prvými mojimi zápasmi bol zápas žiakov TU Košice proti Rožňave. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil nerozhodne, nasledovalo predĺženie. Aj predĺženie sa skončilo nerozhodne. Po tomto predĺžení som dal namiesto ďalšieho trénerom vybrať päticu hráčov, ktorí hádzali trestné hody.

Vrchol rozhodcovskej kariéry pred univerziádou:
azda ME žien do 20 rokov v Brne, kde som rozhodoval semifinále Poľsko - Lotyšsko v roku 2005.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Tomáš Lukáč nemohol spať, mal zimomriavky a chlpy sa mu ježili