Namiesto počúvania nezaujímavých viet z úst prednášajúceho som si krátil čas vypisovaním rôznych výziev, ktoré som rozposielal svojim spolužiakom.
Napríklad ma vtedy veľmi trápila vzdelanostná úroveň nikaragujských detí, ktoré trpeli pod nejakým diktátorom, kým neprišli k moci komunisti, akoby tých nešťastí nebolo dosť.
"Milí kolegovia, budúci doktori, záchrancovia toho najcennejšieho, ľudského života! Toto je príbeh Santiaga de Ovreju, sedemročného chlapca z malej dedinky na pobreží Karibského mora, ktorý nemá čo žrať, ale uvedomuje si, že hlad je len dôsledkom, nie príčinou jeho bezvýchodiskovej situácie. Usiluje sa preto zmeniť svoj život. Chce sa dobre učiť! Nemá však peniaze ani na skyvu chleba, nieto ešte na učebnice a pomôcky. Pomôžte a poskladajte sa mu na peračník, gumu, ceruzky a zošit, do ktorého by si mohol zapisovať získané vedomosti. Stačí malá čiastka, desať korún, podobná tej, akú ste pred desiatimi rokmi povinne dávali na všešportový areál. Pozrite, aký pekný je teraz. Desať korún vás nezabije a jemu pomôže. Peniaze mu neposielajte priamo, ale doneste ich mne v prestávke medzi prednáškou z anatómie a prednáškou z histológie. Táto malá, zanedbateľná sumička vás nijak neochudobní, ale jemu sa splní sen, o ktorom nemá ani potuchy. Váš kamarát Peter, čochvíľa Doktor."
Dúfal som, že na tak výsostne humanitný odbor, akým medicína nepochybne je, sa prihlasujú ľudia s veľkým citom a tí malého Santiaga zahrnú láskou a niekoľkými drobnými. Moje dobrotivé srdce bilo ako kostolný zvon, do očí sa mi tisli slzy v očakávaní radostného výrazu tváre malého Santiaga, keď sa dozvie, že v ďalekom Československu žijú ľudkovia, ktorých láska a dobrota sa pretavili v neveľkú, ale o to úprimnejšiu finančnú pomoc.
Neprišiel nik.
Ako som sa mýlil! Ako som sa v nich sklamal! Rozmýšľal som, čo spôsobilo tú mrazivú nevšímavosť k nešťastiam druhých. S kýmkoľvek som sa porozprával, všetci ma len s úsmevom a slovami "koťuha prešibaná, na pivko sa ti zachcelo" potľapkávali po pleci.
Pochopil som - nedôverujú mi!
"Spamätajte sa! Hádam si nemyslíte, že by som peniaze určené na tak šľachetný cieľ použil na vlastný prospech? Máte poslednú šancu napraviť krivdy tohto sveta! Po prednáške z histológie vás čakám v pivárni v Tip tope."
Nebolo to najšťastnejšie zvolené miesto. Navyše si moji kolegovia určite spomenuli na letnú aktivitu, kde som sa chvastal dvadsiatym pivom vypitým v jeden deň, alebo na to, ako ma museli odtiahnuť, keď som sťatý na mol zablokoval vchod k predsedovi JRD.
Ech veru, boli to ťažké časy, vtedy za socializmu, nie každý mohol pomáhať celému svetu.
To nie je ako dnes, keď sa peniaze z európskej únie rozhadzujú na všetky strany a nemusíte si ani Santiaga vymyslieť.
Stačí napríklad tvrdiť, že rodová rovnosť by sa mala presadzovať aj v jazyku a mužský rod by sa nemal vyvyšovať nad ženský. Teda, že vy, skupina ľudí, ktorá ste práve dočítali tento text, nie ste čitatelia, ale čitateľky.
A peniaze sa len sypú...
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
