Za posledné desaťročie je ich v každom mesiaci viac o jednu až dve. Búrky sú charakteristické nárazovým vetrom a bleskami, ktoré môžu zabíjať.
KOŠICE. Búrky vznikajú z tepla alebo frontálnymi zmenami. Najviac ich prichádza v najteplejších mesiacoch jún a júl, keď je ich v priemere päť až šesť, v auguste len tri až štyri. V archívoch hydrometeorológov je zaznamenaný rekordný počet búrok počas jedného mesiaca. "Dvanásť ich bolo v máji v roku 1996. Z júna 2004 a 2006 máme údaje o desiatich," hovorí klimatologička ústavu Mária Semanová. Počet a silu bleskov meteorológovia štatisticky nezaznamenávajú.
Búrky majú obete
Búrková činnosť je charakteristická nárazovým vetrom a elektrickými výbojmi. O smrteľnej sile blesku hovorí prípad, ktorý sa stal pred tromi rokmi nad jazdiarňou na Popradskej ulici. Okoloidúci tu v tráve našli mŕtvu ženu. Štyridsaťročná žena vraj bola na popoludňajšej prechádzke, keď ju zastihla búrka.
Bez úrazu vlani v júni obišiel muž v strednom veku. Prijatý bol na pozorovanie do Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice kvôli tomu, že ho zasiahol blesk. "Neutrpel žiadne vážnejšie zranenia, preto bol po dvoch dňoch z nemocnice prepustený," uvádza hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová.
Blesk popáli, môže aj zabíjať
Zranenia spôsobené bleskom vyzerajú ako pri zásahu vysokého napätia. Podľa záchranára Samuela Hruškovica z Team Rescue Slovakia spôsobuje vonkajšie a vnútorné popáleniny, poruchy vedomia a centrálnej nervovej sústavy, narušenie činnosti srdca, zástavu dýchania, sekundárne zranenia po pádoch alebo odhodení do strany tlakovou vlnou a šok.
Prvá pomoc postihnutému je zabezpečenie základných životných funkcií ako dýchanie, masáž srdca a volať záchranné zložky.
Vypnite zo siete elektrospotrebiče
Počas búrky majú mnohí ľudia strach, či sú dostatočne chránení bleskozvodmi, ktoré majú na streche. Odborníci tvrdia, že pokiaľ je zabezpečená pravidelná revízia, problém by nastať nemal. Podľa inšpektora elektrických zariadení technickej inšpekcie v Košiciach Ľubomíra Guziho by ľudia mali počas búrky pre istotu vytiahnuť elektrické spotrebiče zo zásuvky.
"Ak tak neurobia, riskujú, že pokiaľ nemajú urobenú ochranu voči prepätiam na celom bloku, môžu prísť o elektrospotrebiče. Nestačí ich iba vypnúť. Väčšina blokov, asi 95 %, v Košiciach nemá zabezpečenú ochranu pred prepätím. Majú len vonkajšiu. Žiadna norma to však neprikazuje a je to nákladná položka. Záleží od kvality prepäťovej ochrany, najkvalitnejšia rieši na každom vstupe trojstupňovú ochranu, cena sa môže vyšplhať až na 3 300 eur na jeden byt. Tu už závisí od toho, či sa niekomu oplatí investovať alebo nie."
Vplyv na psychiku
Búrková činnosť môže u ľudí vyvolať zmeny v správaní. Psychológovia hovoria o pocitoch paniky. Istotu vtedy rýchlo strácajú nielen deti, ktorým treba vysvetliť, že ide o prirodzený prírodný úkaz. Ak má dospelý negatívnu skúsenosť, pretože zažil, že mu strhlo strechu, do niekoho udrel blesk a došlo k tragédii, môže to u neho vyvolávať paniku po celý život.
Čo je to blesk
Blesk je silný elektrický výboj atmosférického pôvodu, veľké nebezpečenstvo hrozí pri kúpaní, windsurfingu, či plavbe v loďke. Bezpečné nie je ani telefonovanie, či práca s elektrickými a plynovými spotrebičmi.
má napätie 100 miliónov voltov
prúd desiatok tisíc ampérov s teplotou hlavného kanála blesku do 30 000 °C
šíri sa rýchlosťou 10 000 až 100 000 km/s
Ako odhadneme vzdialenosť búrky, úderu blesku
svetlo sa šíri rýchlosťou 300 000 km/s
zvuk sa šíri rýchlosťou 0,33 km/s
keď zbadáme blesk, začneme počítať sekundy, pokiaľ nebudeme počuť hrom: 1 sekunda predstavuje 330 metrov, 3 sekundy 1 km, hrom však počuť do vzdialenosti dvadsiatich kilometrov.
Ako predchádzať tragédiám
Počas búrky nie je žiadne miesto absolútne bezpečné.
Sú len miesta pomerne bezpečné, ako dobre uzemnené, murované, kamenné alebo železobetónové budovy alebo automobily s uzavrenou plechovou karosériou.
Samozrejmosťou musí byť bleskozvod.
Blesk si vždy hľadá najkratšiu a najvodivejšiu cestu do zeme. Preto najčastejšie zasiahne najvyššie alebo najvodivejšie objekty.
Vyvarujte sa počas búrky pobytu v otvorenej krajine na akomkoľvek vyvýšenom mieste, vo vode, pod rozkošatenými stromami, v otvorených vozidlách, pri železných konštrukciách ako stĺpy elektrického vedenia.
Riziko je práca s počítačom alebo zapojeným elektrospotrebičom, mať pri sebe rôzne väčšie kovové predmety, ako bicykle, dáždniky, telefonovanie s mobilom, ale aj pevnými linkami.
Ak v prírode zastihne búrka skupinku ľudí, nesmú sa držať za ruky.
Počas búrky by mal človek zaujať čo najnižšiu polohu, ale nesmie si ľahnúť. Nesmie sa ani skrývať pod skalným previsom alebo vo vchode do jaskyne či šachty. Musí mať čo najmenší kontakt tela so zemou.
Turisti by mali zísť z horského hrebeňa, skryť sa v hustom lese alebo doline.
(krs)
ODBORNÍK VARUJE
Bleskozvod ochráni, spotrebiče vypnite
Počas búrky majú mnohí ľudia strach, či sú dostatočne chránení bleskozvodmi, ktoré majú na streche. Odborníci tvrdia, že pokiaľ je zabezpečená pravidelná revízia, problém by nastať nemal.
KOŠICE. Podľa inšpektora elektrických zariadení technickej inšpekcie v Košiciach Ing. Ľubomíra Guziho montáž beskozvodu závisí od analýzy rizika, ktorá ukáže, či je alebo nie je potrebný.
"Do úvahy sa totiž berú ekonomické náklady. Obytné bloky či domy museli podľa starých normiem mať bleskozvod, podľa nových noriem EÚ sa vyhodnotia riziká, náklady na montáž a predpokladané škody. Rozhoduje čo je vyššie, náklady alebo škody," hovorí odborník.
Kontrola každých päť rokov
Ako dodáva, bleskozvod, ak je už namontovaný, sa musí pravidelne kontrolovať. Existuje norma na revízie, na blokoch by mala byť každých päť rokov vykonaná odborným revíznym technikom komplexná kontrola. Bleskozvod sa však delí na vonkajšiu časť a vnútornú ochranu.
"Ľudia vidia len to, čo ide zo strechy dole. Vnútorná časť slúži na ochranu jednotlivých zariadení vo vnútri, teda počítačov, televízorov, proste elektrických spotrebičov voči úderu blesku. Ten môže udrieť aj niekoľko kilometrov od budovy, nemusí udrieť priamo a indukciou sa prenesie na objekt a zničí techniku."
Vnútornú ochranu ľudia nemontujú
Ľubomír Guzi teda radí počas búrky vytiahnuť elektrické spotrebiče zo zásuvky.
"Ak tak neurobia, riskujú, že pokiaľ nemajú urobenú ochranu voči prepätiam na celom bloku, môžu prísť o elektrospotrebiče." Vonkajšie bleskozvody sú v rámci mesta takmer všade. Momentálne sa vraj šetrí aj na revíziách, pretože kvôli kríze nie sú peniaze. Závisí od toho, kto je správcom bloku, niekde to zabezpečujú bytové družstvá, inde spoločenstvá vlastníkov bytov.
"Vonkajšie bleskozvody sú takmer na všetkých stavbách, lebo do roku 2007 sa museli robiť. Tam môže byť problém, len ak je na nich zanedbaná údržba."
(krs)
Bleskozvod vymyslel Prokop Diviš
Prokop Diviš bol teológ. Postavil hudobný stroj i hromozvod, veril v silu elektriny azda viac, než jej sám rozumel.
Narodil sa 26. marca 1698 v Helvíkovciach neďaleko Žamberka. Po štúdiách sa venoval svojej vášni, experimentovaniu s elektrinou. Vtedy sa rozhodol „spútať blesk".
Jedným z prvých pokusov bolo Divišovo elektrum, sklenená guľa na drevenom hriadeli, ktorá sa trela o teľaciu kožu, čím vznikala statická elektrina. Divišovi to však nestačilo, veril, že sila blesku je podstatne väčšia. V roku 1750 ho na svoj dvor pozvala Mária Terézia. Stavbu slávneho Divišovho hromozvodu, ktorý nazýval meteorologický stroj, vyprovokovala smrť profesora a experimentátora Georga W. Richmana. Zabil ho blesk.
Samotný stroj však zostrojil až o rok neskôr, v roku 1754. Vyzeral ako vysoký stĺp, na ktorom bol železný kríž s vodorovnými kovovými tyčami. Mal vyrovnávať napätie medzi nebom a zemou a odsávať elektrinu z oblakov. Stroj napokon slúžil ako hromozvod, čo Diviš pravdepodobne nevedel.
Je pravda, že elektrickú povahu blesku si pravdepodobne ako prvý všimol Benjamin Franklin. Hromozvod však postavil až v roku 1760. V tom istom roku dedinčania ten Divišov zničili. Mysleli si, že rozháňa mraky a keďže krajinu postihlo veľké sucho, nešťastie zvalili na Diviša.
(krs)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
