Preto prípadné pamiatky ešte z obdobia stredoveku tam predstavujú veľkú vzácnosť. Pustejší región starej uhorsko-poľskej bol skôr vhodným miestom pôsobenia kláštorov. Okrem známeho Červeného kláštora fungoval v blízkosti hranice aj kláštor rádu sv. Hrobu pri Gaboltove. Pozostatkom činnosti rádu je veľmi hodnotný gotický chrám nad Gaboltovom (okr. Bardejov), 2 km od štátnej hranice.
Kostol na vrchu (429 m n. m.) nad už existujúcou obcou vybudoval v prvej polovici 14. storočia križiacky rád božohrobcov. Križiaci z Miechova v Poľsku sa v blízkosti Gaboltova usadili začiatkom 13. stor. a prvýkrát sa spomínajú r. 1247. Okolo polovice 14. stor. iniciovali výstavbu chrámu pre veriacich na svojich majetkoch. Stavba sa však značne líšila od bežných vidieckych kostolov tej doby, keďže križiaci disponovali väčšími finančnými zdrojmi a boli ovplyvnení aj zahraničným staviteľstvom. Chrám sv. Vojtecha má preto množstvo špecifických prvkov.
Kostol mal až dve gotické stavebné etapy. Vybudovaný bol ako menšie ranogotické jednolodie s presbytériom a bez veže. V poslednej tretine 14. stor. bol prestavaný a rozšírený. O prvej stavebnej etape svedčí južný portál a gotické rímsy na víťaznom oblúku, ktoré sa zvykli stavať okolo r. 1300. V druhej etape vznikol západný vstup do lode a nová polygonálna svätyňa, ktorá nahradila predchádzajúcu menšiu, neznámej podoby. Nová rebrová klenba obsahovala umelecky zaujímavé figurálne konzoly. K svätyni bola vtedy pristavaná sakristia, o čom svedčí gotický portál medzi presbytériom a sakristiou, výrazne podobný západnému portálu z druhej rozširovacej stavebnej etapy. Sakristia má taktiež okno s už mladším oblým záklenkom. Z druhej etapy pochádza zrejme tiež drevená veža, písomne doložená z 15. stor. Loď s ranogotickou rebrovou klenbou z ešte prvej etapy, ako aj svätyňa boli osvetlené úzkymi oknami s lomeným záklenkom, no v rámci druhej etapy bolo jedno z okien obohatené modernejšou rotujúcou rozetou. Neskoršie nasadenie hornej časti okna je možné vidieť v záklenku okna vo svätyni.
Roku 1715 bola ukončená prestavba v barokovom štýle. Vtedy bol nainštalovaný drevený kazetový strop namiesto starej ranogotickej klenby a prestavané okná v lodi. Drevená veža bola nahradená murovanou a vznikla aj južná predsieň. Neskoršie úpravy do stavby zasiahli len mierne a dodnes si kostol zachoval stredoveký ráz a veľa cenných architektonických detailov.
Zo stredoveku pochádza kompletne hrubá stavba (múry lode, svätyne, sakristie). V lodi je umiestnený ranogotický južný portál s bohato profilovaným ostením a prútmi hruškového profilu, zbiehajúcimi sa v lomenom záklenku. V kamennom portáli ostali dvere so železným kovaním zo 14. stor. Západný vstup z podvežia do lode je taktiež gotický ostroluký portál, avšak asi o polstoročie mladší. V lodi sa nachádza ešte veľmi hodnotný drevený kazetový strop s maľbami z r. 1715. Loď prechádza do svätyne gotickým lomeným víťazným oblúkom s pôvodnými nábrežnými rímsami. Klenba svätyne je gotická rebrová s 10 klinovými kamennými rebrami a 2 prstencovými svorníkmi. Rebrá sa zasekávajú do steny a existujúce konzoly majú tak len estetickú funkciu. Staviteľ chrámu ich aj napriek nepotrebnosti vyhotovil a osadil na ne okrasné figurálne ornamenty. Sedem kamenných konzol obsahuje masky rôznych ľudí stredného veku so špecifickým výrazom. Spomedzi 6 mužských hláv je len jedná ženská a dva maskaróny sú obohatené o kružbové ornamenty. Jedna konzola je nefigurálna a iba s kružbovým motívom.
Do sakristie zaklenutej lomenou klenbou vedie tretí gotický portál chrámu. V presbytériu sa zachovali tri úzke vysoké gotické okná s ostrým zalomením a pôvodnými kružbami. Dve okná majú kružby pomerne bežné, ukončené mníškou, no jedno obsahuje dosť neobvyklú rotujúcu rozetu. Zo stredoveku sa dochovali i niektoré časti vnútorného vybavenia kostola, napr. kamenná gotická krstiteľnica kalichovitého tvaru zo 14. stor., či gotická socha Krista z dreva z konca 15. stor. Kamenný múr, ohraničujúci areál kostola na pochovávanie, môže pochádzať taktiež zo stredoveku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
