Korzár logo Korzár
Streda, 12. máj, 2021 | Meniny má PankrácKrížovkyKrížovky

Vlastina veža a ďalšie žulové cesty

Už takmer 75 rokov je legendárna Štáflovka hlavne pre českých horolezcov priam kultovou výstupovou cestou južnou stenou Volej veže vo Vysokých Tatrách. Vlasta Štáflová v spoločnosti Karla Čabelku a Jana Šabatu ju prvýkrát vyliezla 9. júla 1935 a vtedy sa

táto cesta radila k ťažším – Štáflovkou sa však stále nemenuje iba pre svoje staršie náročnejšie horolezecké zaradenie.

Pôvabná mladá česká dáma si pomenovanie cesty v tatranskej žule zasluhuje aj pre iné horolezecké a ďalšie pozoruhodné aktivity a činy, ktoré uskutočňovala vedno so svojím manželom, známym českým akademickým maliarom a ilustrátorom Otakarom Štáflom v našich veľhorách.

Tatranské inšpirácie

Vlastiným rodiskom a osudovým mestom bola Praha, kde sa narodila 1. apríla 1907 a kde sa už počas štúdií prejavovala ako nádejná novinárka a spisovateľka. Vo svojej tvorbe sa Vlasta Košková orientovala na mladých čitateľov, najznámejšími sú dodnes jej diela pre deti, dievčenské romány ale i beletria pre chlapcov. I v súčasnosti sa detský čitateľ poteší hlavne z jej známej a veľmi pôvabnej knihy Kamzíček s tatranskou tematikou, tobôž, keď ju, podobne ako jej ďalšie diela z tatranského prostredia ilustroval Otakar Štáfl. V memoároch viacerých českých horolezcov sa slečna Košková spomína ako partnerka na lane – a to ju priviedlo aj do sveta tatranskej žuly.

Dávno predtým však tento čarovný svet prilákal jej neskoršieho životného partnera Otakara Štáfla, ktorý sa narodil v Havlíčkovom Brode 30.12.1884. Vo výtvarnom svete patrí Štáflovi stále zaslúžene čestná pozícia a v jeho šľachetnom srdci malo zase už pred takmer sto rokmi veľmi významné miesto Slovensko. Prvýkrát sem zavítal ešte pred vznikom Československej republiky - v roku 1912 ho zaujal svojrázny svet pod legendárnou Poľanou. V Detve sa vnímavý český maliar zahľadel predovšetkým do maľovaných rezbárskych diel. Hlavne na farebné vyrezávané kríže ľudových umelcov Jozefa Fekiača – Šumného a Štefana Melicha spomínal roky a našiel im napokon aj nádherné miesto, kde umenie Detvy prezentovali celému svetu.

Štáflove ďalšie cesty Slovenskom viedli, ako inak, aj do Vysokých Tatier. Podobne ako iní českí maliari, aj Štáfl sa s radosťou stal celoživotným zajatcom ich majestátnej veleby a večne podmaňujúcej krásy. Kratšie návštevy Tatier ho už potom neuspokojovali, a tak si v roku 1920 prenajal v priestoroch objektu Hviezdoslav na Štrbskom plese ateliér.

O dva roky neskôr sa už svetu úspešne prezentoval viac ako stovkou skvostných tatranských akvarelov a Vysoké Tatry sa pre neho stali na dlhé roky inšpiráciou a dominantnou témou. O šesť rokov neskôr pribudla k jeho láskam aj slečna Vlasta Košková, ktorej rok po zoznámení predstavil i milované Vysoké Tatry – po svadbe sa stali domovom oboch umelcov, ktorí ich roky oddane oslavovali – Vlasta písaním, Otakar maľovaním.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Pieta medzi limbami

Medzi Vlastou a Otakarom bol viac ako dvadsaťročný vekový rozdiel, čo však ich vzťahu neprekážalo. Mladú paniu samozrejme od prvých chvíľ v Tatrách lákal aj šport. Lyže a laná - na oboje mala dostatok príležitostí.
Štáflovka na Volej veži nebola jej jediným pamätným výstupom - v masíve Patrie ostala po Vlaste Štáflovej aj iná pamiatka – jeden z typických výrazných žulových ihlicovitých "ostňov", na ktorý v roku 1929 vystúpila s Alexandrom Škarvanom, niesol dlhé roky pomenovanie Veža Vlasty. Vari len prehnaná malichernosť spôsobila, že dnes ho nájdete pod nudným označením Ihla v Patrii. Pretože lokalít s názvom Ihla je vo Vysokých Tatrách neúrekom – veža s inšpiratívnym pekným ženským menom bola roky iba jedna. Ktovie, kto a kde si šplhol, keď inicioval nepochopiteľné premenovanie.

V Štáflovie tatranskej domácnosti, kde sa stretali Otakarove farby a plátna a Vlastine pero, laná a skoby, bola horolezecká tematika na dennom poriadku. V rozhovoroch, informáciách, v knihách, na plátnach. Nielen ako jasavá radosť z úspechov blízko neba. Umenie kreatívnej manželskej dvojice ovplyvnil aj smútok z horských nešťastí a úcta k tým zajatcom nádherných hôr, ktorí si v nich i na smrť ublížili.

Jedným z najznámejších Štáflových obrazov je i ten, ktorý pomenoval Znášanie raneného horolezca. To už bol pán Štáfl od roku 1928 spolunájomcom chaty pri Popradskom plese, kde horolezci a turisti nachádzali roky vľúdne miesto na oddych, posilnenie ale i rady, pomoc a podporu. Štáflovci takto z vysokohorského blízka poznali aj tragickejšie príbehy a citlivý umelec mienil vlastne už od roku 1922 pre tých, ktorí sa už z žulových tatranských ciest – neciest domov živí nevrátili, vytvoriť vo veľhorách pietne spomienkové miesto.

Po Ostrvou poznali Štáflovci utešený limbový hájik, ktorý má na dohľad zadumane menlivú ligotavú hladinu Popradského plesa a vedeli si práve tu predstaviť lokalitu, ktorá by tvorila dôstojný rámec symbolického miesta posledného odpočinku obetí hôr. Myšlienka, vytvoriť vo Vysokých Tatrách Symbolický cintorín zaujala predstaviteľa vtedajšej Tatranskej komisie Alojza Lutonského i ďalších, ktorí mohli pomôcť k uskutočneniu dobrej myšlienky. Otakar Štáfl oslovil popri iných umelcoch aj Detvancov Fekiača-Šumného a Melicha, ktorí pre cintorín zhotovili unikátne maľované vyrezávané drevené kríže, ďalší darcovia venovali financie na kaplnku, zvon a objekt, ktorý mal ako motto slová, ktoré dodnes čítame na zvone: M ŕ t v y m n a p a m i a t k u, ž i v ý m n a v ý s t r a h u, bol potom, v roku 1936 miestom, kde si ľudia uctili pamiatku tatranských obetí uložením prvého venca. Pribudli prvé pamätné tabule – dnes ich je pod Ostrvou už viac ako tristo. Oficiálne otvorenie Symbolického cintorína pri Popradskom plese sa však uskutočnilo v rámci Tatranských slávností až v roku 1940.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďaleko od Ostrvy

V tom čase, po vzniku protektorátu a slovenského štátu už boli Vlasta a Otakar Štáflovci od svojich milovaných Vysokých Tatier ďaleko. Za novými hranicami. I oni sa stali obeťami huránacionalizmu, ktorý po tisíckach vyhnal Čechov, Moravanov, Slezanov zo Slovenska v duchu slaboduchého ľudáctva. Pozvánku na slávnosť, ktorá sa uskutočnila 11. augusta 1940, Štáflovci do Prahy nedostali. Vlasta a Otakar vtedy nemohli tušiť, že o niekoľko rokov pribudne medzi tatranskou žulou voňavými limbami pod Ostrvou jedna z pamätných tabúľ aj im.

Po odchode zo Slovenska žila dvojica v Prahe. Štáflovci pokračovali v byte a v Otakarovom ateliéri v umeleckých aktivitách, milované Vysoké Tatry im však vo vojnových rokoch pripomínali iba kresby a maľby na obrazoch, v publikáciách a knihách a dozvedali sa o tatranských udalostiach z listov priateľov.
Vo februári v roku 1945, keď aj im pribúdalo nádejí na novú slobodu aj rozbitého Československa, dopadla na dom na Mánesovej ulici, v ktorom bývali a tvorili, bomba. Vlasta a Otakar tragicky zahynuli.

Symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách, ktorý sa zrodil vďaka nápadu Otakara Štáfla, s aktívnou zaangažovanosťou jeho manželky Vlasty, je našou kultúrnou pamiatkou a jednou z najnavštevovanejších tatranských lokalít. Na nasledovanie inšpirovalo toto unikátne symbolické miesto aj v iných horstvách - napríklad v Západných Tatrách. A aj v iných súčastiach života spoločnosti, keď dnes majú symbolický cintorín obetí nebezpečnej práce v horách aj slovenskí lesníci.

V histórii pietnej lokality pod Ostrvou sú, žiaľ, aj neslávne kapitoly. To keď v rokoch komunistického režimu ateistickým súdruhom prekážali nádherné drevené kríže z tvorby detvianskych ľudových umelcov, ktoré začali odrazu potichu miznúť...

V jeseni, v čase spomienok na zosnulých, je Symbolický cintorín už roky miestom tradičnej dôstojnej spomienky v kresťanskom duchu na všetkých tých, ktorí spomedzi nás kedysi v minulosti ale i celkom nedávno navždy odišli. Vo Vysokých Tatrách. V Himalájach, Andách a v iných svetových horstvách. V Prahe. Lebo sviece sa vždy rozhoria medzi limbami i pri pamätnej tabuli s menami Vlasty a Otakara Štáflovcov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  2. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  3. Tip na rodinné kombi 4x4 v plnej výbave do 30 000 eur
  4. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  5. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus®
  6. Toto je budúcnosť dopravy. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy?
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  8. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  9. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér
  10. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  1. Tretia generácia očných špecialistov prichádza do Košíc
  2. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania
  3. Chcete, aby mali školáci Čerstvé hlavičky? Hlasujte
  4. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov
  5. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  6. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy?
  7. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér
  8. Posúvajú svet k lepšiemu: Sociálni inovátori
  9. Kupujete nový spotrebič? V PLANEO Elektro naň dostanete zľavu
  10. Tip na rodinné kombi 4x4 v plnej výbave do 30 000 eur
  1. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 16 025
  2. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 13 814
  3. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 11 359
  4. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 11 205
  5. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 9 361
  6. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 7 931
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 110
  8. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 6 618
  9. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 6 569
  10. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy 5 924
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Polícia kontroluje nočný zákaz vychádzania.

Vláda uvažuje, ako udržať zdravotníkov v práci aj bez núdzového stavu.

4 h

Falošné registre sú problémom už roky.

4 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop