významný krok" (HN a iní) k nezávislosti od ruských dodávok. No.
Zmluva, ktorú podpísalo Turecko a štyri východo-stredoeurópske štáty (Bulharsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko), je iste nevyhnutná, veď trasovať mimo územie Turecka cestu pre plyn zo Strednej Ázie sa akosi celkom nedá. Medzivládna dohoda, ktorú uzavreli, však znamená iba toľko, že Turecko ustúpilo z dlhoročnej podmienky byť odberateľom a súhlasí s výstavbou cez svoje územie aj so štatútom tranzitnej krajiny. Za to, že nechajú plynovod obísť desaťmiliónový Istanbul bez toho, aby si vzali jeden kubík, útržia poplatky, zrejme vysoké, a zriekli sa aj podmienky urýchliť rokovania o svojom členstve v EÚ. To všetko je pekné a pokrok, ale špeciálne pre stopercentne závislé Slovensko platné asi toľko, čo Eskimákovi šortky.
Nabucco, predovšetkým, nebude ani pri predpokladanej plnej kapacite (30 miliárd kubíkov) „nezávislosťou", len jej znížením, jednou z ciest diverzifikácie. Na takú plynovú krízu, akú sme si skúsili januári, nie je dlhodobým riešením, len záplatou (úľavou). Zmluva, ktorá sa oslavuje, neposúva ani o chlp zásadnú vec, ktorou je financovanie projektu. Má sa na ňom podieľať šesť národných firiem (MOL, OMV, Transgas, RWE....), avšak na starej pesničke, že kým nebudú jasné zdroje, nedostanú bankové záruky, sa nič nezmenilo. Presnejšie toľko, že hospodárska kríza úverovanie, a nielen plynovodov, podstatne skomplikovala.
Čo sa týka Európskej únie a jej slávnej podpory, čo si píšu ako hlavnú zásluhu svojho predsedníctva Česi, tak stále platí, že popri „bailoutoch" v ráde stoviek miliárd eur bolo na Nabucco schválených 200 miliónov (teda o tri nuly menej) eur. Áno, „až" toľko sa našlo na Nabucco v balíku zvyškových 5 miliárd z rozpočtu 2008. Na silnej domnienke, že plynovod z kaspických nálezísk, a eventuálne (ak bude politicky možné) z Iránu nemá podporu Bruselu, nič nemení ani angažmán Joschku Fischera (nemecký exminister zahraničia) čoby hlavného lobistu za Nabucco... To, čo je evidentné a nedokáže zakryť ani nová zmluva, totiž je, že ruská protihra cez najvplyvnejších európskych hráčov je stále úspešná. Nielen skupovaním plynu na roky dopredu v Strednej Ázii, ale i paralelnými dohodami na vlastných projektoch, South Stream a Nord Stream, s európskymi partnermi, dáva Kremeľ manifestačne najavo, že závislosť (časti) Európy na jeho plyne je preň strategickou prioritou.
Experti sú takmer v zhode, že plynová kríza sa bude v januári opakovať, a to nielen preto, že spory medzi Moskvou a Kyjevom sú hlboké, ale i preto, lebo vydierať Európu niekomu vyhovuje. S provizórnym riešením cez Česko a zmluvy, ktoré s materskými firmami uzavrel SPP, kalamitu zrejme s odrenými ušami opäť prežijeme. Avšak v súbehu s inými neistotami súčasnosti otázka plynovej závislosti Slovenska neprestáva byť kritická.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
