ný majetok. Je to aj prvá písomná správa o obci, aj keď existovala už pred ňou.
V okolí Šarišského hradu je množstvo nálezov z rôznych období, ale stále chýbali o ľuďoch z mladšej doby kamennej. Boli objavené neskoršie v lokalite Fedelemka pri Šarišských Michaľanoch. Vedúcim prieskumu bol archeológ zo Sabinova PhDr. Stanislav Šiška, ktorý nečakane v roku 2001 zomrel.
Nálezy na oráčine
V rokoch 1979 - 1980 sa tam uskutočnila výstavba vodovodného potrubia, keď pri výkope ryhy pozornosť archeológov vzbudzoval aj protiľahlý horský ostroh na pravom brehu terasy Veľkého potoka, ktorý vyčnieval a na čerstvej oráčine ostrohu sa našli mnohé zvyšky črepov z hliny, kameňov, kostí a kamenných nástrojov. Predpokladalo sa, že nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej. Podobné artefakty sa našli aj v okolí hradného vrcholu, ale častá prestavba hradu a práce v tejto lokalite spôsobili, že mnohé artefakty boli odstránené alebo sa znehodnotili a neposkytovali ucelený pohľad na neolitické osídlenie tejto časti východného Slovenska.
Nálezy zo spomínaného osídlenia najskôr musel potvrdiť prieskum, ktorý sa uskutočnil na Fedelemke AÚ - SAV v Nitre v spolupráci s Krajským múzeom v Prešove. Výsledky prieskumu boli publikované v kultúrno-spoločenskom mesačníku „Slovensko" v č. 9 z roku 1984. Miesto nálezu je vzdialené 3 km od obce.
Neolitickí roľníci
Začiatkom mladšej doby kamennej asi 5-tisíc rokov pred n. l. prenikli ľudia do strednej Európy ako prví neolitickí roľníci a niektorí sa usadili v Šarišskom podolí, na terasách Torysy a vytvorili osady v Ostrovanoch, Prešove, Šar. Michaľanoch, Ražňanoch a inde.
Najstaršie podklady o pobyte neolitických roľníkov sa spájajú s nositeľmi kultúry s východnou keramikou typickou pre Potiskú oblasť v Maďarsku a na rovinatých plochách východného Slovenska v polovici 5. tisícročia pred n. l. Títo ľudia sem prichádzali a pri Veľkom Potoku v lokalite Fedelemky si založili svoju osadu, ktorá zaznamenala najväčší rozkvet o niekoľko storočí. Boli to obyvatelia bukovohorskej kultúry. Najcennejším objavom prieskumu boli kolové stavby, na východnom Slovensku málo známe. K nám prenikli z juhovýchodného Poľska na Spiš a odtiaľ na Šariš. V blízkosti domov boli objavené okrúhle jamy s kotlovitými stenami na obilie a iné produkty. Našli sa aj zvyšky hlinenej pece pravdepodobne na vypaľovanie keramiky a na prípravu potravy alebo na obidva účely. Podľa nálezov sa predpokladá, že osada zanikla požiarom a spálenisko zasypali zeminou. Neskoršie na tom istom mieste postavili nové obydlia aj s hospodárskymi časťami, ktoré tiež zničil požiar. Potom osadníci odišli a po sebe nechali mnohé zvyšky a osem hrobov, ktoré sa stali predmetom skúmania.
Pri prieskume sa našlo aj 13 hrobov v blízkosti osady s pochovanými v silno skrčenej polohe s hlavou na východ. Mŕtvoly posýpali červeným farbivom, symbolizujúcim krv. Ojedinelo v hroboch našli milodary v podobe keramiky, šperkov z mušlí, našla sa aj hrkálka z hliny v podobe korytnačky a iné predmety.
Ľud bukovohorskej kultúry
Ľud bukovohorskej kultúry bol charakteristický vysokou úrovňou hrnčiarstva - vázy, misy a iné vyrábali bez hrnčiarskeho kruhu, často o hrúbke 1 - 2 mm. Typickou ozdobou keramiky boli ryhy, ktoré dokázali zaujať laikov aj odborníkov. Ryhy sa vyplňovali bielou a červenou farbou.
Počas výskumu sa našli mnohé kamenné nástroje - sekerky, kliny, nástroje na opracovanie kože a i. Pre ich zhotovenie používali radiolorit a obsidián sopečného pôvodu, pochádzajúci zo Zemplína. Okrem dreva a kameňa populárne boli výrobky z kostí a parožia na zhotovovanie ostrých hrotov, ihiel, šidiel a nástrojov na hladenie nepálených výrobkov z hliny. Našla sa tam aj naberačka z kosti, hrebene, prasleny, závažia na jednoduché zvislé krosná, plný kruh s troma otvormi na pletenie povrazov a iné.
Výskum neolitickej osady na Fedelemke má veľký význam pre celé východné Slovensko a Potisie, pretože nám poskytuje kompletný pohľad na dobu a hospodárske stavby tejto doby. Výskum si vyžiadal spoluprácu s paleobotanikmi, paleozoológmi a antropológmi. Ukazuje aj na vhodnosť polohy umiestnenia osady a na jej veľkosť. Podľa pôdorysu domy mali rozmery 4 x 10 m a v osade ich bolo 5 - 7 a žila tam komunita 40 - 70 ľudí. Priemerný vek ľudí bukovohorskej kultúry sa pohyboval okolo 35 rokov.
Takéto osady sa na začiatku 5. tisícročia pred n. l. na východnom Slovensku zakladali v Košickej kotline na Východoslovenskej nížine. O pol tisícročia neskoršie aj vo vyšších polohách Slovenského krasu a odtiaľ sa postupne presunuli aj do Šariša a lokality Fedelemka pri Šar. Michaľanoch a vytvorili tam najsevernejšie sídlo.
Výsledky prieskumu sa ďalej skúmajú a vyhodnocujú a mali by dať odpoveď, prečo sa usadili pri Šarišských Michaľanoch, neďaleko hradného vrchu v Šarišskom podolí. Pravdepodobne už vtedy tadiaľ viedli cesty, ktoré spájali Potisie so Zakarpatím a juhovýchodným Poľskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
