h školách. Hudba je jeho život a v súčasnosti mu najväčší priestor zaberá príprava nového albumu s jeho kapelou Guitar Project.
Ako sa Miro Šály dostal k hudbe?
- Venoval som sa hudbe od mojich siedmich rokov. Keď som bol malý prváčik, začal som hrať na akordeóne a v tom čase som netušil, čo bude mojím povolaním, no postupne sa to vykryštalizovalo. Chcel som ísť na konzervatórium, ale môj otec tomu akosi nebol naklonený, tak som vyštudoval niečo "poriadnejšie". Zvolil som si filozofickú fakultu, učiteľský smer, odbor slovenčina - nemčina. V tejto práci som vydržal asi len tri roky a potom som ušiel k muzike.
Nikdy si neuvažoval o tom, že by si sa vrátil k učebniciam slovenského a nemeckého jazyka?
- Viem, že som si zvolil správny smer. V časoch komunizmu by som ani nebol v školstve vydržal, nemal som rád tie ideologické veci okolo vyučovania. Hudba je pre mňa to najdôležitejšie, tak v rámci profesie ako aj sebarealizácie. Od mojich 26 rokov som chodil hrať po svete.
Ktorá krajina na teba hudbou najviac zapôsobila?
- Najskôr Nemecko. V 80. rokoch, keď som tam chodil hrať s Jurajom Szabadosom, to bol západný Berlín. Videli sme tam hrať svetovú špičku z popu, rocku i džezu.
Ktorý je tvoj najobľúbenejší hudobný žáner?
- Mám rád mix: blues, džez, funky, rock, fusion a spolu to chutí vynikajúco.
Patríš medzi najobľúbenejších učiteľov gitary SZUŠ Krosnianska v Košiciach. Aký vzťah máš k iným druhom umenia, s ktorými sa každodenne stretávaš v zamestnaní?
- Výtvarné umenie obdivujem, ale sám ho robiť neviem, myslím si, že som antitalent na výtvarný prejav. Veľmi blízko mám k divadlu a literatúre, pretože tú som aj vyštudoval a rád čítam knihy, nie hocijaké bestsellery, ale kvalitné veci, napr. americkú literatúru 20. stor., nemeckú - Thomasa Manna... Stále musím čítať knihy, aj teraz mám nejakú rozčítanú.
Je prirodzené, že hru na gitaru sprevádzaš pohybom. Páči sa ti tanec?
- Samozrejme, rytmus je vlastnosťou jedného i druhého, ale priznám sa, že nerád tancujem, no obdivujem ho. Neviem ho však ohodnotiť. Aj keď som mnohokrát sprevádzal s orchestrom rôzne tanečné súťaže, nikdy som nevedel, prečo je jeden pár lepší ako druhý a prečo vyhral práve ten. Takže v čom je tá kvalita, to neviem posúdiť.
Aký je tvoj názor na vážnu hudbu?
- Aj som ju trošku hral, najmä keď som navštevoval hodiny akordeónu: Mozarta, Rachmaninova... Teraz sa vážnej hudbe venujem už len okrajovo. So žiakmi si vyberáme tie ľahšie klasiky. Priznám sa, že na koncerty veľmi nechodím, ale doma mám nejaké CD, sem-tam si ich vypočujem.
S kým si najviac vážiš účinkovanie na pódiu?
- Profesionálne som začal hrať s orchestrom už nebohého Juraja Szabadosa a veľmi si ho vážim. Myslím si, že vždy som hral len s dobrými hudobníkmi. Mário "Gapa" Garbera ma zas dostal do situácií, keď som si mohol zahrať s absolútnou slovenskou špičkou: s Martinom Gašparom, Jurajom Tatárom, Marcelom Buntajom. Hrali sme niekoľkokrát ako predkapela rôznych megaaktov, napríklad pred Monkey Business. Okrem toho hrám aj s americkou černošskou speváčkou Nicole Mc Cloud, ktorá žije neďaleko Košíc a teší ma, keď s ňou môžem účinkovať. Srdcovou záležitosťou pre mňa je nateraz vlastná kapela Guitar Project.
Na koľko hudobných nástrojov hráš okrem gitary?
- Mojím najobľúbenejším nástrojom je elektrická gitara, hrám na akordeóne, trochu na klavíri, trochu na bicie, aj na basu, pretože vyučujem basgitaru.
Napriek tomu, že v hre na gitaru si bol samouk, existuje niekto, kto ťa vo svete hudby viedol alebo výrazne inšpiroval?
- Hudobné vzdelanie som nadobudol hrou na akordeóne. No Ďuro Szabados mi ukázal určitú cestu, pretože sme mali obaja radi džez, blues a jeho rôzne odrody, no učil som sa aj od svetových velikánov džezu, rocku, bluesu, ktorých som počúval. Kopíroval som ich sóla, odpočúval som si harmónie. K tomu všetkému som sa napokon dopracoval takou kombinačnou metódou.
Ktorých gitaristov pokladáš za svoj vzor?
- Najvýraznejší sú pre mňa John Scofield, Robben Ford, Scott Henderson a zakladateľ modernej elektrickej gitary Jimi Hendrix. Z mladých gitaristov ma zatiaľ najviac oslovil Oz Noy. Páči sa mi hudba Milesa Davisa, skupiny Yellow Jackets a Chick Corea.
Ktoré vlastnosti hudobníkov nestrpíš, a ktoré by naopak mali mať?
- V prvom rade musí mať talent, potom môže byť hudobník. Z ľudských vlastností by mal mať pokoru voči hudbe i ostatným kolegom. Muzikant nesmie byť namyslený, lebo v hudbe sa vždy všetko vráti. Keď je niekto arogantný, nikto s ním nechce hrať. Muzikant nemusí dosahovať hudobné kvality na najvyššej úrovni, ale keď je pozitívny a dobrý človek, viem to akceptovať a potom je aj atmosféra v kapele pokojnejšia, pozitívnejšia a dostaneme sa ďalej aj v tej hudobnej oblasti.
Má povaha hudobníka niečo spoločné so štýlom jeho hry?
- Samozrejme. Osobnosť človeka sa prejaví v jeho hudobnej realizácii. Možno sú vlastnosti, ktoré sa javia ako negatívne, ale pre mňa je napr. dôležitá istá dávka agresivity a výbušnosti, pretože rád cítim v hudbe energiu, ale odovzdanosť, pokora a úcta pred vlastným talentom nesmú chýbať. Mám niekoľko veľmi talentovaných žiakov, ktorí sú až príliš utiahnutí a boja sa prejaviť, čo im neskôr môže brániť v presadení. Snažím sa preto u nich vyburcovať emócie, aby sa dokázali doslova duševne obnažiť, lebo hudbu robíme pre poslucháčov, nielen pre seba.
Si exhibicionista?
- (smiech) Ak sa to nechápe v tom zlom zmysle, tak áno.
O čom Miro Šály sníva, čo by chcel dosiahnuť?
- Učím sa od svojich žiakov, snažím sa akceptovať aj iné žánre a udržiavam sa v hudobnej kondícii. Hudba je nekonečný proces, takže nemôžem povedať, že chcem dosiahnuť konkrétny cieľ. Priznám sa, že šoubiznis mi veľmi nevonia, ale som rád, že hrám pravdivú hudbu, ktorá ma baví. Chcem raz navštíviť mesto Los Angeles na západnom pobreží USA a nasiaknuť tú atmosféru, pretože tam sú korene hudby, ktorá sa mi páči a tam pôsobia aj hudobníci, ktorých obdivujem. Rád by som ich videl jedného po druhom hrať v tých kluboch.
Čím najbližšie oslovíš poslucháčov?
- S kapelou Guitar Project pripravujeme vlastný album. Vyjde zhruba o dva mesiace pod názvom Mesačná krajina. Pre tých, ktorí by si chceli popočúvať moju muziku: www.myspace.com/miroslavly.
Profil
Miro Šály
Profesionálny hudobník, komponista, gitarista a pedagóg MIRO ŠÁLY (58 r.) má za sebou vyše 2000 vystúpení v celej Európe (niekoľkokrát v Nemecku, vo Švajčiarsku i v nórskom Osle či na Malorke).
S košicko-prešovskou skupinou Groovin Heads vystúpil v roku 2006 ako predkapela Monkey Business.
Ako hosť hral v kapele Jazz Funk Tribute, ktorá počas tohtoročných Jarných džezových dní v Košiciach vystúpila pred špičkovým americkým saxofonistom a funkovým mágom Maceom Parkerom, kde si gitarista Miro Šály vyslúžil prívlastok legenda košickej hudobnej scény.
Najviac času a energie venuje vlastnej skupine Guitar Project, kde hrajú aj dvaja žiaci - Janka Lászlóová a Tibor Dragon a jeho kolega - Jozef Zima.
Hru na gitaru Miro nikdy neštudoval, bol samouk a napriek tomu jeho žiaci študujú na Džezovom konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe i na najprestížnejšej univerzite na svete - Bostonskej univerzite.
Autor: Ladislava Kavuličová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
