s veľkým otáznikom.
To, že ustanovujúci snem Most-Hídu sa uskutočnil v mieste trvalého bydliska nového šéfa, považujme za maďarský folklór, povedzme že tréning na festival v Gombaszogu... Udalosť v Šamoríne najmä poukázala, že budovanie novej strany sa až hriešne podobá na staršie „projekty“, ktoré sa netešia dobrej povesti (SOP, SF, ANO), hoci zaznamenali aj prechodné úspechy: Najprv osoba, ktorá je dosť populárna, aby pritiahla percentá; potom "obloha" viac či menej známych tvárí, čo si rozdelia nižšie funkcie; členstvo, teda základňa, ktorá by mala tvoriť stranu zdola, nikde; a program... hm, v septembri bude.... Dovtedy si vezmite pár banalít či fráz. Napríklad o tom, že Most postavia "od stredu doprava", resp. "iniciovali vznik strany, ktorá si v našej spoločnej vlasti vytýčila za cieľ ideu vzájomnej a na znášanlivosti založenej spolupráce, a to v znamení otvorenosti, dôvery (...)"
No. Rozpačité sú i posolstvá zo snemu. Nechce sa analyzovať, ale ustanovenie platforiem na etnickom základe – "maďarská" a "slovenská" – vyzerá na vlastný gól ako občianskemu princípu, tak aj rozumu. Naozaj toto je kľúčová os lomu slovenskej politiky? Keď budú tvoriť stanovisko napr. k daňovým zákonom, akú fantáziu má takáto platformizácia? Rudolf Chmel je slušný človek a inšpiratívny intelektuál, ale ako slovenský prvok v strane je táto akvizícia predovšetkým dôkazom, že veľký nával záujemcov teda nebol. Ak teda odrátame zopár skrachovancov, ktorých Bugár menovať odmietol... Paradoxne, 70-ročný literárny vedec nie je ako symbol budovania nového m(M)ost-u medzi Slovákmi a Maďarmi najvhodnejší, keďže práve Chmel je dlhodobo jeden z minima slovenských dejateľov (ešte Štefan Markuš), ktorý sa schopnosťou empatie k Maďarom nikdy netajil. Je to jeho dokonca profilová črta. Aby to bolo presvedčivé, chcelo by to "Slováka ako repa", nie profesionálneho kritika neexistencie menšinovej politiky slovenských strán.
Skutočnosť, že do strany sa údajne chystá vstúpiť, resp. prestúpiť z SMK, aj šéf Úradu pre verejné obstarávanie, nastoľuje už viac ako rozpaky. Marketingovou čalamádou, že "najväčšou garanciou proti korupcii a klientelizmu je ÚVO v rukách opozície", urobil Robert Fico z Bélu Angyala, o ktorom je reč, takpovediac mlčiaceho prísediaceho (spolupáchateľa) mnohých vydarených verejných súťaží tejto mimoriadne "sociálnej vlády". S osobou Angyala teda preberá Most od SMK nielen skvelého úradníka, ale aj politickú zodpovednosť. Pričom, ak to nevie Csáky, tak Bugár by mohol, v slušnej demokracii má mať úrad typu ÚVO na čele človeka z princípu bez straníckej príslušnosti (minimálne kritérium).
Bez ohľadu na pozadia a úmysly, ktoré môžu byť čisté a poctivé, na klasickú otázku "cui bono?" nesie ozvena v tomto štádiu len - Smer, Fico, zákulisní šachisti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
