Takže tvrdenie, že národ už prestal čítať, nie je pravda, lebo síce nečíta krásnu literatúru, ale pre niekoho je napríklad aj článok o emisiách krásny, hoci z toho nemá umelecký zážitok, ale bolenie hlavy...
Aby sme však zbytočne neničili naše lesy (rozumej - nie naše, ale našich koaličných strán). Nakoniec neničiť ich dal premiér príkazom, keď v takzvanom úspornom balíčku zakomponoval úsporu papiera dokonca i na ministerstvách. Je to v našich končinách a za posledné tri roky nevídané, ale ministerstvá si to môžu kompenzovať napríklad vysokou finančnou odmenou pre toho, kto ušetrí najviac papiera. Tým sa spojí užitočné s príjemným a popritom netreba úporne vymýšľať, čo napísať do kolónky, za čo vlastne dostal štátny zamestnanec odmenu.
Teda neničme lesy a poďme rovno na vec. Všade sa píše (a hovorí), že majetkové priznania poslancov sú humbug, chaos, že sú to zdrapy papiera, ktoré politici vypĺňajú buď v polospánku, alebo v inom opojení... Lebo pravda je taká, že niektorí ani poriadne nevedia, koľkože eur im daňovníci mesačne zabezpečujú na výplaty. Je to pre nich (poslancov) vec komplikovaná, keď zrátame, že okrem fixného platu dostávajú ešte paušálne náhrady, ktoré však oni nepokladajú za príjem... Uznáte, že taký poslanec sa predsa vo svojom majetkovom priznaní nebude zaoberať takou maličkosťou, ako je paušálna náhrada za rôzne výdavky vo výške od 1 400 do 1 600 eur, on je poslanec nie preto, aby rátal, ale aby správne hlasoval... Asi by potrebovali nejaké tie špeciálne počítadlá pre politikov, tí naši poslanci. Čo tak obrátiť sa o pomoc pri vývoji superkalkulačky na svojich kolegov, ktorí už dokázali, že zlepšovákmi prinajmenšom na európskej úrovni len tak hýria?
Načo je nám pamäť?
No, nanič. Povedala si veľká postava našich novodobých dejín a prišla s úsporným návrhom, aby sa zrušil Ústav pamäti národa. Nakoniec, ako vždy má pravdu. Lebo aj pre neho (a jemu podobných) by bolo najlepšie, keby sa už nepamätalo aj na jeho historickú rozlúčku aj so spevom a s mávaním, ani na bytík a korzičku, z ktorých číhala chudoba, aj na odporné igelitky, ktoré sa spájajú s jeho menom... On sám sa už na tieto chmúrne udalosti vo svojom živote nepamätá a ani ostatní to nepamätajú, lebo srdcervúca rozlúčka sem, rozlúčka tam, voliči ho znova chceli aj ho zvolili...
A tak naša veľká postava, ako sa na takú postavu patrí, si povedala, že chce mať všetkých svojich verných pri sebe a začala pracovať na plné obrátky (alebo len pokračovala v plných obrátkach?), aby mohla skúpiť aspoň štvrtinku štátu, kde by si nasťahovala všetkých svojich verných, ktorí mu verili a veria a ktorí mu až do posledného dňa budú vyjadrovať svoj hold... Zatiaľ je všetko v štádiu rozbehu, skupuje pôdu, domy, stromy, financuje asfaltovanie ciest, a ako povedal, on tie hmotné statky ani nepotrebuje, len si takto, pri tejto "robote" utužuje svoje zdravie, lebo obehať takýto majetok nie je nijaká maličkosť. "Keď už nevládzem, mám k dispozícií Jeep Cherokee, samozrejme, ten nepatrí mne (akože ináč, nič mu nepatrí, to len niektoré "pamäti" si nedajú pokoj), len si ho požičiavam od známeho právnika," vysvetľuje, hoci sa ho nik na to nepýtal. "Na staré kolená, keď už nebudem robiť vysokú politiku, tu budem mať komu šéfovať, mojim verným, ktorí mi vždy verili, že som nikomu nikdy neublížil, že sa za mojej éry nekradlo a všetko mám z poctivej práce."
Zatiaľ sa mu ešte nikoho nepodarilo presvedčiť, aby sa na jeho majetok nasťahoval a zatiaľ tam pobehujú len divé svine...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
