Korzár logo Korzár
Streda, 18. júl, 2018 | Meniny má Kamila
Nájdete nás na webe
HOCI NOVINÁROM BYŤ NECHCEL, CELÝ ŽIVOT PÍŠE V TLAČOVEJ AGENTÚRE

Andrej Sekela: "Z politických tém sa mi ježia chlpy"

Tvrdí, že mu chýba drzosť a dravosť žurnalistu, no od absolvovania povinnej vojenskej služby sa živí ako novinár. V týchto dňoch oslávil šesťdesiatku a bez práce v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky by to už ani nebol on.

Vo svojom živle. Andrej Sekela je prototypom celoživotného novinára.(Zdroj: Judita Čermáková)

Je autorom tisícok správ, ktorých život síce prirovnáva k životu podeniek, no ich tvorba mu prináša uspokojenie. Zaspáva i vstáva s myšlienkou na prácu, časový stres je neoddeliteľnou súčasťou jeho existencie. Novinársky chlebíček by však dnes už nemenil, svedomie si zachoval čisté a je rád, že nikomu neskladá účty, nikomu sa nemusí prosiť a nikomu nie je nič dlžný.

Od detstva ste túžili byť novinárom, alebo to bolo celé úplne inak?


- Vlastne som ním nechcel byť. Ako približne desaťročný nástenkár som však v Humennom v súťaži dostal za úlohu vytvoriť grafický návrh nástenných novín a hoci som o tom nemal ani poňatia, aj tak som vyhral. A to bol asi prvý krok, ktorý som urobil na ceste k novinárčine.

Čím ste teda pôvodne chceli byť?

- Odjakživa som chcel byť výtvarníkom. Aj som vyštudoval v Prešove na Filozofickej fakulte výtvarnú výchovu a slovenčinu. Nakoniec však celý život pracujem ako novinár.

Koľko je to už rokov?

- Žurnalistike sa venujem úplne od začiatku, vlastne odkedy som po vojenskej službe vstúpil do praxe. Márne som totiž veril, že sa mi podarí vybaviť si modrú knižku.(Úsmev.) Odkrútil som si povinné dva roky v Čechách a po návrate som odrazu nevedel, čo so sebou. Nedarilo sa mi zaradiť sa. V Prešove som však stretol bývalého spolužiaka z fakulty Milana Bobáka, ktorý bol šéfredaktorom novín Veselka pre pionierov ukrajinskej národnosti. Ponúkol mi robiť technického redaktora a ja som to s radosťou prijal. Za päť rokov som sa naučil všetky potrebné základy.

A ako ste sa z ukrajinských novín dostali do tlačovej agentúry?

- Najprv som dostal ponuku robiť šéfredaktora Strojára, čo bol týždenník bývalých Závodov ťažkého strojárstva. Až tam som pochopil, čo práca v novinách obnáša. Potom som sa dozvedel, že zomrela redaktorka Československej tlačovej kancelárie a prišiel som sa im ponúknuť. Po mesiaci mi prišla odpoveď, že ma berú a odvtedy som v agentúre.

Ako celoživotný novinár viete presne zosumarizovať, ako sa na vás táto stresujúca práca odrazila. Ako sa u vás prejavuje ten pravý novinársky syndróm, ktorým trpí po rokoch každý, kto sa venuje tomuto povolaniu?

- Viete čo, ono každý deň som vystresovaný. Keď zaspávam, ale aj keď ráno vstávam, rozmýšľam, čo dnes budem robiť a s akými ľuďmi sa stretnem. Uvažujem, ako to napíšem, ako všetko stihnem a komu každému mám zavolať. Dokonca sa mi už rysujú aj prvé vety. Aj v noci rozmýšľam o dôležitých udalostiach a tlačovkách.

Mali ste obdobie, keď ste s tým chceli seknúť?

- Veruže mal. Lenže, žiaľ, nie som akademický maliar a viem, že výtvarným umením sa uživí len človek, ktorý má výnimočný talent a vie, ako zarobiť peniaze. Umelci nikdy neboli nejakí mimoriadne bohatí a ja som musel živiť rodinu. Mám totiž dve deti a bral som teda novinárčinu ako živobytie. Práca to ale bola veľmi zaujímavá, stretol som sa s významnými ľuďmi, s poprednými politikmi, prezidentmi, mal som skrátka veľmi zaujímavý život. Platovo to síce nebolo a ani nie je nejako lukratívne, žiadna zlatá baňa, ale je to zaujímavá práca, takže som to vždy nejako vydržal. A nakoniec som bol rád, že som krízu nejako prekonal a vytrval. Pretože, aj keď to nie je o bohatstve, prináša to iné hodnoty.

Pozorujete, že sa nejako v priebehu rokov zmenila vaša povaha? Niekto sa totiž ako novinár narodí, má v sebe potrebnú dravosť a drzosť, no niekto sa tomu musí naučiť. Ovplyvnila táto práca nejakým spôsobom váš charakter? Museli ste sa napríklad nejako obrniť?

- Nie som typický novinár, ktorého vyhodia dverami a on vojde oknom. U mňa to celé vzniklo ako z núdze cnosť. Všetko sa ale dá naučiť. Našťastie je táto spravodajská práca výnimočná v tom, že nikomu neubližujete. Hlavne toto ma pri nej udržalo. Agentúra je vysoko špecializovaná inštitúcia na spravodajstvo, v ktorej nič nekomentujeme, nehodnotíme, neanalyzujeme a vždy len citujeme. Sme v podstate len poštári, ktorí prenášajú informácie, a to sa mi veľmi páči. Nikomu neskladám účty, nikomu sa nemusím prosiť, nikomu nie som nič dlžný.

Nie je to občas možno trošku nezáživné?

- Vôbec nie. Myslím si, že práve toto je tá pravá novinárska práca. Hoci to niekto podceňuje, že je to nuda, nemyslím si to.

Aké správy píšete najradšej? Aký rezort vám je najbližší?

- Začínal som v Československej tlačovej agentúre ako poľnohospodársky redaktor. Asi to totiž nik nechcel robiť.(Smiech.) Keďže som človek z vidieka a niekedy som pásol husi, ba aj kravy, našiel som v tom záľubu. Už v začiatkoch som vedel, čo to sú hektárové výnosy a aké sú choroby poľnohospodárskych plodín, takže som pomerne rýchlo ovládol celú problematiku. Písal som, ako postupuje žatva, aké výnosy dosiahli na Východoslovenskej nížine, alebo aká je dojivosť kráv. Do tohto rezortu občas aj teraz zabrúsim.

Predpokladám však, že sú i témy, do ktorých sa púšťate nerád...

- U nás je ťažké špecializovať sa, lebo je nás málo a človek musí zvládnuť všetko od čínskej gramatiky cez štátnu obchodnú inšpekciu a problémy developerov až po výskyt kliešťov v prírode, či ťažbu uránovej rudy. Priznávam však, že nemám veľmi vzťah k politike a keď príde avízo, že tu bude rokovať republiková rada, či snem nejakej politickej strany, ježia sa mi doslova všetky chlpy, aké kauzy tam zas "vykvitnú" a čo polici opäť "zapotia".

Ako vašu prácu vníma rodina? Ako je to žiť s novinárom, ktorý je neustále v časovom strese a práci neraz obetuje aj víkendy?

- Naozaj som mnoho víkendov obetoval práci, ale moja rodina to našťastie chápe. Manželka nikdy nemala nejaké výhrady a vždy bola veľmi chápavá. Keď boli deti malé, tak to bolo horšie, ale teraz už mám našťastie veľkých synov a je to v pohode.

Pokračujú vo vašich šľapajach?

- Absolútne nie. Neviem prečo, ale vôbec sa o to nikdy ani nezaujímali, len sa občas spýtajú, čo bolo dnes v práci nové. Išli inou cestou a som tomu aj rád. Vidím totiž, že je táto robota čím ďalej napätejšia, hektickejšia a náročná na zdravie telesné i duševné. Je to povolanie len pre silného človeka. Do tejto polohy sa však ja neštylizujem. (Smiech.)

Je tvorba karikatúr vo vašom prípade aj istou formou kompenzácie stresu?

- Robím to viac-menej pre radosť. V ukrajinských novinách som tvoril detské karikatúry a potom v 89-tom nastal zlom, ľudia boli zo všetkého zmätení a vzniklo množstvo tém na stvárnenie. V tom čase som začal kresliť intenzívnejšie a mal som v niektorých denníkoch aj slušný odbyt. Potom som však mal v agentúre stále menej času a zároveň sa isté denníky vyprofilovali a mali už svojich dvorných karikaturistov. Potom už bolo ťažké sa presadiť. Istý čas som mal ale naozaj veľmi slušnú publicitu. Aj teraz by som tvoril viac, keby bol odbyt, lebo by som mal motiváciu. Takto si robím len tak pre seba, občas niečo aj do regionálnych novín.

Vnímate nejaký výraznejší rozdiel v práci v tlačovej agentúre za socializmu a dnes?

- Žiadny rozdiel, čo sa týka prístupu k písaniu, nebol. V agentúre máme úctu len k faktom a keď raz niekto niečo významné povie, alebo urobí, zaznamenáme to a pustíme do sveta. Je to fakt a nedá sa to vyvrátiť. Podstata agentúrnej práce sa nemení a agentúra prežije za každých okolností. Mení sa len obsah toho, čo píšeme. Aj tu sa však dá manipulovať s faktami, ostatne ako všade. Už ich samotným výberom, alebo radením.

Môžete uviesť príklad?

- Napríklad taká správa o štrajku teplárov. Niekto napíše, že štrajkujú teplári, pretože majú nízke mzdy a ich rodiny nedokážu vyžiť. Druhý, ktorý inak politicky rozmýšľa, však napíše, že na Luniku IX zamrzol človek, lebo teplári štrajkujú. Manipulácii sa občas človek nevyhne, lebo každý novinár má určitý pôvod, je ovplyvnený zázemím, niekde vyrástol, má isté politické a sociálne cítenie... Je už potom len otázka vydavateľov, ako mu na to skočia a či ho neodhalia. Naozaj sa ale hlavne snažím byť objektívny a usilujem sa o to, aby bola každá správa vyvážená.

Nie je vám občas trošku ľúto, že je to prchavá práca a nevidieť za vami hmotné výsledky?

- Je to naozaj taký podenkový život. Správy žijú len niekoľko hodín, ale ich dokumentárny význam je veľký. Uchovávajú sa v databázach, takže vytvárajú akúsi kroniku spoločnosti.

Keď zalovíte v pamäti, vybavuje sa vám nejaký ´sólokapor´?

- Azda najzaujímavejšia správa, akú som mal, bola, keď mi zavolal košický podnikateľ, dnes už nebohý Alexander Rezeš, či nemám záujem o pikošku. Práve bol v istom zdravotníckom zariadení v Bratislave, kde mu robili testy DNA kvôli uznaniu otcovstva malej Kiary a top správa bola na svete. Všetci kolegovia sa potom divili, odkiaľ som túto informáciu mal. Inak je to ale všedný život, sólokaprov nie je veľa a my zase ani nie sme zameraní investigatívne. Nevyšetrujeme, neriešime kauzy. Moja zásada je nebyť sudcom a neurážať. Táto práca mi ale prirástla k srdcu rovnako ako kraj v okolí Košíc. Pochádzam totiž z okolia Medzilaboriec, čo je veľmi chudobná oblasť Pánu Bohu za chrbtom. Som rád, že som sa dostal tu, že som si našiel takéto zamestnanie a za veľkú výhru považujem hlavne svoju manželku.

Profil
  • Narodil sa v roku 1949 v Čertižnom, okres Medzilaborce.
  • V roku 1973 absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, odbor slovenčina - výtvarná výchova a v roku 1989 postgraduálne štúdium žurnalistiky na UK Bratislava.
  • Po základnej vojenskej službe pracoval ako technický redaktor v časopise pre ukrajinsko-rusínske deti Veselka (Dúha), neskôr v 80. rokoch v časopise Strojár.
  • Od roku 1983 je spravodajcom - najprv Československej tlačovej agentúry, teraz Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
  • Žije v Nižnej Myšli, okres Košice-okolie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 24 449
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 18 135
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 16 888
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 335
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 978
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 024
  7. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 3 716
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 233
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 2 721
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 038

Neprehliadnite tiež

Dekan leteckej fakulty o nákupe stíhačiek: Je to zahmlievané rúškom utajenia

Ministerstvo ignorovalo odborníkov z košickej univerzity.

Pamätník Kuciaka a jeho priateľky z centra Košíc záhadne zmizol

O tom, kto a prečo ho zlikvidoval, nevedia aktivisti, knižnica ani magistrát.

Marihuanu pestoval vo veľkom, chcel zachrániť dom pred exekúciou

Gečan predával drogy, dostal takmer sedem rokov.

V Starej Ľubovni testujú novinku, plastové priechody pre chodcov

Krompašania na zebry osádzajú LED svietidlá.

Tatran Prešov si konkrétne ciele stanoví po šiestom kole

Počas stavby štadióna bude aj trénovať mimo domova.

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Pomýlil som sa. Trumpove výhovorky kritiku nezastavili

Trump tvrdí, že vyjadrenia v Helsinkách myslel presne naopak. Nie je to prvýkrát.

KULTÚRA

Čím je starší, tým je horší? Merčiak má zodpovednosť, akú si nikto neželá

Niekto má smolu, že jeho práca nie je anonymná.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop