Korzár logo Korzár

Andrej Sekela: "Z politických tém sa mi ježia chlpy"

Tvrdí, že mu chýba drzosť a dravosť žurnalistu, no od absolvovania povinnej vojenskej služby sa živí ako novinár. V týchto dňoch oslávil šesťdesiatku a bez práce v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky by to už ani nebol on.

Vo svojom živle. Andrej Sekela je prototypom celoživotného novinára.Vo svojom živle. Andrej Sekela je prototypom celoživotného novinára. (Zdroj: Judita Čermáková)

Je autorom tisícok správ, ktorých život síce prirovnáva k životu podeniek, no ich tvorba mu prináša uspokojenie. Zaspáva i vstáva s myšlienkou na prácu, časový stres je neoddeliteľnou súčasťou jeho existencie. Novinársky chlebíček by však dnes už nemenil, svedomie si zachoval čisté a je rád, že nikomu neskladá účty, nikomu sa nemusí prosiť a nikomu nie je nič dlžný.

Od detstva ste túžili byť novinárom, alebo to bolo celé úplne inak?


- Vlastne som ním nechcel byť. Ako približne desaťročný nástenkár som však v Humennom v súťaži dostal za úlohu vytvoriť grafický návrh nástenných novín a hoci som o tom nemal ani poňatia, aj tak som vyhral. A to bol asi prvý krok, ktorý som urobil na ceste k novinárčine.

Čím ste teda pôvodne chceli byť?

- Odjakživa som chcel byť výtvarníkom. Aj som vyštudoval v Prešove na Filozofickej fakulte výtvarnú výchovu a slovenčinu. Nakoniec však celý život pracujem ako novinár.

Koľko je to už rokov?

- Žurnalistike sa venujem úplne od začiatku, vlastne odkedy som po vojenskej službe vstúpil do praxe. Márne som totiž veril, že sa mi podarí vybaviť si modrú knižku.(Úsmev.) Odkrútil som si povinné dva roky v Čechách a po návrate som odrazu nevedel, čo so sebou. Nedarilo sa mi zaradiť sa. V Prešove som však stretol bývalého spolužiaka z fakulty Milana Bobáka, ktorý bol šéfredaktorom novín Veselka pre pionierov ukrajinskej národnosti. Ponúkol mi robiť technického redaktora a ja som to s radosťou prijal. Za päť rokov som sa naučil všetky potrebné základy.

A ako ste sa z ukrajinských novín dostali do tlačovej agentúry?

- Najprv som dostal ponuku robiť šéfredaktora Strojára, čo bol týždenník bývalých Závodov ťažkého strojárstva. Až tam som pochopil, čo práca v novinách obnáša. Potom som sa dozvedel, že zomrela redaktorka Československej tlačovej kancelárie a prišiel som sa im ponúknuť. Po mesiaci mi prišla odpoveď, že ma berú a odvtedy som v agentúre.

Ako celoživotný novinár viete presne zosumarizovať, ako sa na vás táto stresujúca práca odrazila. Ako sa u vás prejavuje ten pravý novinársky syndróm, ktorým trpí po rokoch každý, kto sa venuje tomuto povolaniu?

- Viete čo, ono každý deň som vystresovaný. Keď zaspávam, ale aj keď ráno vstávam, rozmýšľam, čo dnes budem robiť a s akými ľuďmi sa stretnem. Uvažujem, ako to napíšem, ako všetko stihnem a komu každému mám zavolať. Dokonca sa mi už rysujú aj prvé vety. Aj v noci rozmýšľam o dôležitých udalostiach a tlačovkách.

Mali ste obdobie, keď ste s tým chceli seknúť?

- Veruže mal. Lenže, žiaľ, nie som akademický maliar a viem, že výtvarným umením sa uživí len človek, ktorý má výnimočný talent a vie, ako zarobiť peniaze. Umelci nikdy neboli nejakí mimoriadne bohatí a ja som musel živiť rodinu. Mám totiž dve deti a bral som teda novinárčinu ako živobytie. Práca to ale bola veľmi zaujímavá, stretol som sa s významnými ľuďmi, s poprednými politikmi, prezidentmi, mal som skrátka veľmi zaujímavý život. Platovo to síce nebolo a ani nie je nejako lukratívne, žiadna zlatá baňa, ale je to zaujímavá práca, takže som to vždy nejako vydržal. A nakoniec som bol rád, že som krízu nejako prekonal a vytrval. Pretože, aj keď to nie je o bohatstve, prináša to iné hodnoty.

Pozorujete, že sa nejako v priebehu rokov zmenila vaša povaha? Niekto sa totiž ako novinár narodí, má v sebe potrebnú dravosť a drzosť, no niekto sa tomu musí naučiť. Ovplyvnila táto práca nejakým spôsobom váš charakter? Museli ste sa napríklad nejako obrniť?

- Nie som typický novinár, ktorého vyhodia dverami a on vojde oknom. U mňa to celé vzniklo ako z núdze cnosť. Všetko sa ale dá naučiť. Našťastie je táto spravodajská práca výnimočná v tom, že nikomu neubližujete. Hlavne toto ma pri nej udržalo. Agentúra je vysoko špecializovaná inštitúcia na spravodajstvo, v ktorej nič nekomentujeme, nehodnotíme, neanalyzujeme a vždy len citujeme. Sme v podstate len poštári, ktorí prenášajú informácie, a to sa mi veľmi páči. Nikomu neskladám účty, nikomu sa nemusím prosiť, nikomu nie som nič dlžný.

Nie je to občas možno trošku nezáživné?

- Vôbec nie. Myslím si, že práve toto je tá pravá novinárska práca. Hoci to niekto podceňuje, že je to nuda, nemyslím si to.

Aké správy píšete najradšej? Aký rezort vám je najbližší?

- Začínal som v Československej tlačovej agentúre ako poľnohospodársky redaktor. Asi to totiž nik nechcel robiť.(Smiech.) Keďže som človek z vidieka a niekedy som pásol husi, ba aj kravy, našiel som v tom záľubu. Už v začiatkoch som vedel, čo to sú hektárové výnosy a aké sú choroby poľnohospodárskych plodín, takže som pomerne rýchlo ovládol celú problematiku. Písal som, ako postupuje žatva, aké výnosy dosiahli na Východoslovenskej nížine, alebo aká je dojivosť kráv. Do tohto rezortu občas aj teraz zabrúsim.

Predpokladám však, že sú i témy, do ktorých sa púšťate nerád...

- U nás je ťažké špecializovať sa, lebo je nás málo a človek musí zvládnuť všetko od čínskej gramatiky cez štátnu obchodnú inšpekciu a problémy developerov až po výskyt kliešťov v prírode, či ťažbu uránovej rudy. Priznávam však, že nemám veľmi vzťah k politike a keď príde avízo, že tu bude rokovať republiková rada, či snem nejakej politickej strany, ježia sa mi doslova všetky chlpy, aké kauzy tam zas "vykvitnú" a čo polici opäť "zapotia".

Ako vašu prácu vníma rodina? Ako je to žiť s novinárom, ktorý je neustále v časovom strese a práci neraz obetuje aj víkendy?

- Naozaj som mnoho víkendov obetoval práci, ale moja rodina to našťastie chápe. Manželka nikdy nemala nejaké výhrady a vždy bola veľmi chápavá. Keď boli deti malé, tak to bolo horšie, ale teraz už mám našťastie veľkých synov a je to v pohode.

Pokračujú vo vašich šľapajach?

- Absolútne nie. Neviem prečo, ale vôbec sa o to nikdy ani nezaujímali, len sa občas spýtajú, čo bolo dnes v práci nové. Išli inou cestou a som tomu aj rád. Vidím totiž, že je táto robota čím ďalej napätejšia, hektickejšia a náročná na zdravie telesné i duševné. Je to povolanie len pre silného človeka. Do tejto polohy sa však ja neštylizujem. (Smiech.)

Je tvorba karikatúr vo vašom prípade aj istou formou kompenzácie stresu?

- Robím to viac-menej pre radosť. V ukrajinských novinách som tvoril detské karikatúry a potom v 89-tom nastal zlom, ľudia boli zo všetkého zmätení a vzniklo množstvo tém na stvárnenie. V tom čase som začal kresliť intenzívnejšie a mal som v niektorých denníkoch aj slušný odbyt. Potom som však mal v agentúre stále menej času a zároveň sa isté denníky vyprofilovali a mali už svojich dvorných karikaturistov. Potom už bolo ťažké sa presadiť. Istý čas som mal ale naozaj veľmi slušnú publicitu. Aj teraz by som tvoril viac, keby bol odbyt, lebo by som mal motiváciu. Takto si robím len tak pre seba, občas niečo aj do regionálnych novín.

Vnímate nejaký výraznejší rozdiel v práci v tlačovej agentúre za socializmu a dnes?

- Žiadny rozdiel, čo sa týka prístupu k písaniu, nebol. V agentúre máme úctu len k faktom a keď raz niekto niečo významné povie, alebo urobí, zaznamenáme to a pustíme do sveta. Je to fakt a nedá sa to vyvrátiť. Podstata agentúrnej práce sa nemení a agentúra prežije za každých okolností. Mení sa len obsah toho, čo píšeme. Aj tu sa však dá manipulovať s faktami, ostatne ako všade. Už ich samotným výberom, alebo radením.

Môžete uviesť príklad?

- Napríklad taká správa o štrajku teplárov. Niekto napíše, že štrajkujú teplári, pretože majú nízke mzdy a ich rodiny nedokážu vyžiť. Druhý, ktorý inak politicky rozmýšľa, však napíše, že na Luniku IX zamrzol človek, lebo teplári štrajkujú. Manipulácii sa občas človek nevyhne, lebo každý novinár má určitý pôvod, je ovplyvnený zázemím, niekde vyrástol, má isté politické a sociálne cítenie... Je už potom len otázka vydavateľov, ako mu na to skočia a či ho neodhalia. Naozaj sa ale hlavne snažím byť objektívny a usilujem sa o to, aby bola každá správa vyvážená.

Nie je vám občas trošku ľúto, že je to prchavá práca a nevidieť za vami hmotné výsledky?

- Je to naozaj taký podenkový život. Správy žijú len niekoľko hodín, ale ich dokumentárny význam je veľký. Uchovávajú sa v databázach, takže vytvárajú akúsi kroniku spoločnosti.

Keď zalovíte v pamäti, vybavuje sa vám nejaký ´sólokapor´?

- Azda najzaujímavejšia správa, akú som mal, bola, keď mi zavolal košický podnikateľ, dnes už nebohý Alexander Rezeš, či nemám záujem o pikošku. Práve bol v istom zdravotníckom zariadení v Bratislave, kde mu robili testy DNA kvôli uznaniu otcovstva malej Kiary a top správa bola na svete. Všetci kolegovia sa potom divili, odkiaľ som túto informáciu mal. Inak je to ale všedný život, sólokaprov nie je veľa a my zase ani nie sme zameraní investigatívne. Nevyšetrujeme, neriešime kauzy. Moja zásada je nebyť sudcom a neurážať. Táto práca mi ale prirástla k srdcu rovnako ako kraj v okolí Košíc. Pochádzam totiž z okolia Medzilaboriec, čo je veľmi chudobná oblasť Pánu Bohu za chrbtom. Som rád, že som sa dostal tu, že som si našiel takéto zamestnanie a za veľkú výhru považujem hlavne svoju manželku.

Profil
  • Narodil sa v roku 1949 v Čertižnom, okres Medzilaborce.
  • V roku 1973 absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, odbor slovenčina - výtvarná výchova a v roku 1989 postgraduálne štúdium žurnalistiky na UK Bratislava.
  • Po základnej vojenskej službe pracoval ako technický redaktor v časopise pre ukrajinsko-rusínske deti Veselka (Dúha), neskôr v 80. rokoch v časopise Strojár.
  • Od roku 1983 je spravodajcom - najprv Československej tlačovej agentúry, teraz Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
  • Žije v Nižnej Myšli, okres Košice-okolie.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 888
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 841
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 075
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 711
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 074
  1. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  2. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  3. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  4. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  5. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  6. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  7. Juraj Kumičák: Kolaborant
  8. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 851
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 573
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 397
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 403
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 178
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Je tento medveď skutočne po smrti, alebo zastrelili jeho "dvojníka"?

Priblížia sa na 500 metrov a je po nich.


U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Ilustračné foto.

Páchateľovi hrozí basa až na desať rokov.


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  2. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  3. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  4. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  5. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  6. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  7. Juraj Kumičák: Kolaborant
  8. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 851
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 573
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 397
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 403
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 178
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu