rtifikácie na Slovensku a svojou rozlohou je 5. v poradí spomedzi slovenských kamenných opevnení.
Hrad Muráň sa nachádza na vápencovom bralnatom masíve a zároveň prírodnej rezervácii Cigánka (935 m n. m.). Ide o juhovýchodný okraj Národného parku Muránska planina, kde prevláda veľmi strmý terén, ktorý výrazne determinoval umiestnenie hradu. Prudké, miestami až kolmé skalné zrázy sa nachádzajú takmer na väčšine svahov hradného vrchu. Na vrchole sa pritom rozprestiera veľmi dobre chránená plošina, ktorá je nielen dostatočne zarovnaná, ale tiež dosť rozsiahla na výstavbu rozmernej stavby. Dolinou rieky Muráň viedla dôležitá komunikačná spojnica s dolinou Hrona, preto mal hrad okrem výhodnej fyzicko-geografickej aj socio-ekonomickú polohu.
Historicko-stavebný vývoj
V archívnych záznamoch sa hrad prvýkrát spomína pomerne skoro (roku 1271), keď "castrum Muran" daroval kráľ Štefan V. šľachticovi Mikulášovi. Je zaujímavé, že hrad sa už vtedy uvádzal pod názvom, ktorým je označovaný dodnes a pomenovanie sa počas jeho 750-ročnej histórie nemenilo. Opevnenie však vzniklo už skôr, približne okolo polovice 13. storočia, za účelom ochrany krajinskej cesty a zároveň ako správne centrum tejto časti Gemeru. Hrad bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Bela IV., známeho podporovateľa výstavby kamenných hradov po ničivom vpáde Tatárov.
Fortifikácia bola prestavaná začiatkom 14. stor. a výrazne prebudovaná v 15. stor. Ako významná pevnosť zohrala dôležitú úlohu počas bratríckych nepokojov, ale už aj skôr počas bojov medzi J. Jiskrom a J. Huňadym. Hrad potom vlastnili Bebekovci, Zápoľskovci, Bašovci. V druhej polovici 16. stor. bol ako kráľovsky majetok Ferdinanda I. prenajímaný. V 17. stor. boli vlastníkmi bohatí magnáti Széchyovci, no hrad bol častým cieľom vodcov mnohých protihabsburských povstaní. Poslednými majiteľmi boli Coburgovci a hrad bol obývaný až do 18. stor.
Staré jadro hradu z 13. stor. bolo neskoršími prestavbami zničené a jeho podobu je možné iba predpokladať. Plošina bola obývaná už v neskorej dobe bronzovej, preto azda bolo v stredoveku nadviazané na predošlé osídlenie, čo by nebolo ojedinelým prípadom. Strategicky najvýhodnejšou časťou rozsiahlej plošiny je južný skalný výbežok, kde bola zjavne sústredená prvá stavebná fáza hradu (veža, palác a obvodové opevnenie). To bolo postupne rozširované o ďalšie nádvoria a hradby po obvode plošiny smerom na sever a východ, až bola koncom 16. stor. zastavaná celá plošina (2,7 ha). Vznikol obrovský hradný komplex s rozmermi 300x120 m.
Dnešný stav lokality
Z veľkého množstva budov a obranných zariadení sa síce zachovala väčšina, no často len v základoch alebo v podobe hromady zdeštruovaného stavebného materiálu. Na južnom výbežku sú dodnes zvyšky obytnej obdĺžnikovej veže do výšky prvého poschodia a štvorcová cisterna na vodu. To sú najstaršie časti hradu. Na vežu napojené hrubé obvodové hradby sa tiahli po okraji celej plošiny a z celkovej ich dĺžky vyše 1 km zostalo takmer 80 %. Na niektorých miestach boli aj 6 m vysoké.
Na hrad sa vstupovalo len jednou bránou (na západnom okraji), ktorá bola priamo vkomponovaná do obrannej veže. Táto lepšie (aj s detailami) dochovaná časť hradu je dnes zrekonštruovaná. Zachované sú i časti ďalších hranolových veží na západnom a polkruhovitých bášt na severnom a východnom okraji plošiny. Na rozsiahlych nádvoriach sa zachovali početné obytné a hospodárske stavby. Najvýraznejšie z nich pôsobí veľký dvojtraktový palác v strede južnej časti plošiny. Na hrade existovali až dve kaplnky, studne, fungoval tu mechanický výťah, zachovali sa objekty pekárne či domy rôznych funkcionárov na hrade (napr. Požiarnikov dom). Množstvo múrov je však zarastených vegetáciou a ťažšie sú v teréne čitateľné.
Ako ho nájsť
Hrad sa nachádza 3 km severne od obce Muráň (okr. Revúca), približne 10 km od okresného mesta. Prístup na hrad je jednoduchý, keďže na vrch Cigánka vedú až tri turistické trasy z Muráňa, resp. Prednej hory. Prístup je skôr zložitý po stránke náročnosti, keďže z obce Muráň na hrad je prevýšenie takmer 600 m.
ds
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
