olitná katedrála nanebovstúpenia sv.Márie (v španielčine Catedral Metropolitana de la Asunción de María), je najväčšou a najstaršou katedrálou v Latinskej Amerike (niekde sa uvádza, že v celej Amerike) a je centrom najväčšej katolíckej diecézy na svete.
Ciudad de México
Katedrála stojí, ako sme spomínali, v Mexiku. Názvom Mexiko sa u nás bežne označuje krajina i jej hlavné mesto. V zahraničnej literatúre sa krajina obvykle nazýva Mexico, pričom jej oficiálny názov je Estados Unidos Mexicanos (teda Spojené štáty mexické). Hlavné mesto sa v anglickej literatúre zvykne nazývať Mexico City, ale jeho oficiálny názov je Ciudad de México, D.F. (skratka D.F. znamená Distrito Federal, čiže federálny dištrikt).
Vyše 19 miliónov obyvateľov
Mexico City je dnes dynamicky sa rozvíjajúcim mestom, ktoré má okolo 8,8 milióna obyvateľov, pričom celá metropolitná oblasť (Greater Mexico City) má vyše 19 miliónov obyvateľov. Táto oblasť vykazuje deviaty najväčší hrubý domáci produkt zo všetkých svetových mestských aglomerácií. Poďme ale k samotnej katedrále. Ak to trochu „pritiahnem za vlasy", tak možno povedať, za existenciu tejto nádhernej katedrály vďačíme neľútostnému španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi.
Dobytie na druhý pokus
Ten spolu so svojím vojskom vstúpil 8. novembra 1519 do Tenochtitlanu, hlavného mesta mocnej Aztéckej ríše. Prvý pokus ovládnuť túto ríšu Cortésovi nevyšiel a z mesta sa musel napokon stiahnuť. Až s pomocou domácich spojencov sa Cortésovi podarilo Aztékov poraziť a 13. augusta 1521 Tenochtitlan padol. Dobyvatelia zničili prakticky všetky nádherné stavby v centre tohto mesta, ktoré bolo v tej dobe jedným z najväčších na svete.
Zbúrali aj Templo Mayor
Za obeť Španielom padol aj hlavný aztécky chrám Templo Mayor. Cortés nariadil, aby práve na mieste tohto chrámu bol postavený katolícky kostol. V rokoch 1524 až 1532 riadil výstavbu tohto trojloďového kostola architekt Martín de Sepúlveda. Kostol bol dokončený zásluhou Juana de Zumárragu, ktorý bol prvým biskupom prvej diecézy v novom svete (teda v Amerike), vo vicekráľovstve Nové Španielsko. Čoskoro sa ukázalo, že kostol nestačí potrebám a tak cirkevné autority rozhodli v roku 1544 o výstavbe novej katedrály. Až v roku 1552 sa však dosiahla dohoda o financovaní novej stavby.
Hlavná fasáda je otočená na juh
V roku 1562 sa začali budovať základy katedrály. V roku 1570 bolo rozhodnuté, že hlavná fasáda bude otočená na juh namiesto na východ, ako je to bežné u kresťanských kostolov. So samotnou výstavbou katedrály sa začalo v roku 1573 (aj keď niekde sa uvádza rok 1570). S dlhšími či kratšími prestávkami trvala potom táto výstavba až do roku 1813. Katedrála sa preto vyznačuje zmesou troch architektonických štýlov, ktoré prevládali v koloniálnom období Mexika, a to renesančného, barokového a neoklasicistického štýlu. Práce na základoch pokračovali popri výstavbe múrov až do roku 1581.
Stojí na málo únosnom podlaží
Tu treba spomenúť, že katedrála i celé mesto Mexiko stojí na málo únosných bahnistých pôdach. Pôvodné aztécke hlavné mesto Tenochtitlán stálo totiž na ostrove na jazere Texcoco. Jeho vody boli postupne odvádzané kanálmi a tunelmi do rieky Pánuco, ale problémy so záplavami mesta pretrvávali až do druhej polovice minulého storočia. V roku 1585 sa začala stavať prvá z mnohých kaplniek katedrály a v roku 1615 dosiahli múry katedrály približne polovicu ich konečnej výšky. Stavba interiéru terajšej katedrály začala v roku 1623.
Dvojmetrové záplavy
V roku 1629 boli práce prerušené v dôsledku záplav, pričom výška vody dosahovala dva metre. Časť mesta bola zničená a nedokončená katedrála stála opustená. Začalo sa s výstavbou novej katedrály na kopci v oblasti Tacubaya. Napriek týmto ťažkostiam sa napokon pokračovalo vo výstavbe pôvodnej katedrály, pričom práce viedol Luis Gómez de Transmonte. Pod jeho vedením bol v roku 1667 dokončený interiér a katedrála bola vysvätená. Katedrále však stále chýbali zvonice, nemala dokončenú hlavnú fasádu a chýbali jej ďalšie prvky, ktoré má dnes. V roku 1787 bol dokončením katedrály poverený José Damian Ortiz de Castro.
Výstavbu dokončil Manuel Tolsá
Ten vykonal veľa práce na dokončení veží, ale dokončenia celej katedrály sa nedožil (zomrel v roku 1793). Riadenie prác prevzal Manuel Tolsá, ktorý vybudoval kupolu, stred čelnej fasády, balustrády a sochy Viery, Nádeje a Charity na prednej fasáde. Išlo o posledné veľké práce na katedrále, ktorá tak dostala prakticky taký vzhľad, aký má dnes. Metropolitná katedrála má úctyhodnú dĺžku 110 metrov a šíku 54,5 metra. Katedrála má dve zvonice, centrálnu kupolu, tri hlavné portály, päť lodí, 51 klenieb, 74 oblúkov a 40 stĺpov.
Nad hlavným vchodom mexický erb
Vnútri katedrály je päť veľkých oltárov, šestnásť kaplniek, chór a sakristia. Na celom objekte je približne 150 okien. Hlavný portál, otočený na juh, je najvyšší z troch portálov. Medzi stĺpmi tohto portálu stoja sochy sv. Petra a apoštola Pavla. Nad hlavnou bránou je reliéf, spodobujúci nanebovstúpenie Panny Márie, ktorému je katedrála zasvätená. Nad týmto reliéfom je reliéf mexického erbu (orol, držiaci v zobáku hada). Na vrchu portálu sú hodiny a nad nimi už spomínané sochy Viery, Nádeje a Charity. V dvoch zvoniciach chrámu je celkovo 25 zvonov. Najväčší zvon (Santa Maria de Guadalupe) má hmotnosť 13 000 kg a pochádza z roku 1793. V roku 1947 sa stala tragická nehoda, pri ktorej bol zvonár-nováčik zabitý srdcom jedného zvonu.
Potrestaný zvon
Zvon bol „potrestaný" odstránením jeho srdca, ktoré bolo opäť inštalované v roku 2000. Z oltárov možno spomenúť Oltár kráľov, ktorý má výšku 13,75 m a šírku 25 metrov. Tento oltár dostal meno podľa sôch kanonizovaných kráľov a kráľovien, ktorými je vyzdobený (medzi nimi je aj socha Alžbety uhorskej). Katedrála bola 17. januára 1962 vážne poškodená požiarom, ktorý vznikol elektrickým skratom. Značne boli poškodené oba organy (čiastočne sa roztopili niektoré píšťaly), chór i oltáre. Rekonštrukčné práce trvajú v podstate dodnes.
Stabilizovali sadanie katedrály
Ďalším problémom bolo neustále nerovnomerné sadanie katedrály. Preto bola katedrála zaradená do zoznamu sto najohrozenejších miest sveta. V rokoch 1993 až 1998 boli pod katedrálou vyvŕtané šachty, do ktorých bol naliaty betón. Sadanie katedrály sa tým síce nezastavilo, ale celá stavba klesá teraz rovnomerne, takže v roku 2000 bola katedrála zo spomenutého zoznamu vyňatá. Mimochodom, mesto Mexico City leží v nadmorskej výške 2 240 metrov.
Metropolitná katedrála v Mexiku. Je to najstaršia a najväčšia katedrála v Latinskej Amerike.
Foto: archív
Tak vyzeral Tenochtitlan. Tenochtitlan bol hlavným mestom aztéckej ríše
Foto: archív
Oltár kráľov. Zdobia ho sochy kanonizovaných kráľov a kráľovien.
Foto: archív
Jeden z dvoch organov. Organy boli vážne poškodené požiarom v roku 1962.
Foto: archív
Hlavná loď katedrály. Katedrálu stavali vyše dvoch storočí.
Foto: archív
Socha Jána Pavla II. Socha je odliata z kľúčov darovaných Mexičanmi.
Foto: archív
Aztécke ruiny. Pod sklenenými tabuľami v dlažbe vidno pôvodné aztécke ruiny.
Foto: archív
Pohľad na zadnú stranu. Kupolu postavil španielsky architekt Manuel Tolsá.
Foto: archív
Hlavný portál katedrály. Na portáli je aj mexický znak (orol s hadom v zobáku).
Foto: archív
Aztécky Templo Mayor (hlavný chrám). Cortés nariadil zbúranie aztéckych chrámov.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.