nnú idylku. Nákladný spôsob života a rozkol medzi manželmi priviedol Štefana k razantnému rozhodnutiu. Sans Souci podpálil a ostala iba kamenná kaplnka s obeliskom. Zrúcaniny sa dnes pokúšajú oživiť členovia občianskeho združenia Sans Souci a kaplnke chcú prinavrátiť zašlú slávu a podobu.
LETANOVCE. Grófska rodina mala na vrchu nad Iliašovcami nádherný výhľad na Tatry. Centrom Sans Souci bola práve kaplnka, zasvätená sv. Štefanovi. Okolo nej v parku, ktorý bol vernou kópiou francúzskych parkov, stál palác pre rodinu Czákyovcov, v ktorom bola knižnica s 5 160 zväzkami kníh. Bol tu aj palác pre hostí, priestory pre úradníkov, služobníctvo. Nechýbala filagória, pustovňa, strelnica či dostihová dráha. Miesto tu mali aj rodinné kúpele... jednoducho rodinná idylka.
Osudné plamene
Ako uvádza architekt Štefan Mitro, nákladný spôsob života priviedol rodinu k finančnému úpadku, čo malo za následok rodinnú krízu. Štefan Czáky v záchvate zúrivosti nechal letohrad vysťahovať, vzácne kusy nábytku a knižnicu predal a letohrad zapálil a zbúral. Stalo sa tak pravdepodobne v roku 1803. V roku 1810 Štefan Czáky zomrel a bol pochovaný v iliašovskom kostole.
Po jeho smrti bol osud Sans Souci spečatený a ako memento ostala stáť len kaplnka a obelisk (v súčasnosti len zrúcaniny). Jej názov zľudovel na Tisícročnú kapličku. Prvý pokus na záchranu kaplnky bol koncom 50. rokov tesárskym majstrom Jaduščákom z Iliašoviec. Koncom 90. rokov občianske združenie (OZ) Domov bez starostí si dalo za cieľ obnoviť kaplnku a zachrániť časť histórie pred nepriazňou času a vandalov. To sa podarilo len čiastočne. Nové OZ Sans Souci - Letohrádok Iliašovce pokračuje v týchto snahách dodnes.
Zachránili torzo
Podľa slov Marty Kokoruďovej z tohto združenia so záchrannými prácami začali presne pred rokom. Koncom 90. rokov členovia pôvodného združenia kaplnku zastrešili.
"A urobili kus záslužnej práce. Nebyť toho, dnes by už kaplnka bola úplne rozpadnutá. Zachránili torzo, ktorému dnes chceme prinavrátiť jeho niekdajšiu podobu," zdôraznila M. Kokoruďová. Združenie získalo do vlastníctva kaplnku i pozemok pod ňou a jeho členovia sa pustili do intenzívnej práce. "Všetko sme robili ručne, s jednoduchými nástrojmi, bez techniky. Mali sme iba nadšenie a vlastné ruky. Vedeli sme, že nás čaká veľa práce, no pustili sme sa do toho," uviedla M. Kokoruďová.
Začínali chodníkom
Otázku, kde začať, zodpovedal Ondrej Frankovič, ktorý je akýmsi stavbyvedúcim na záchranných prácach a odrobil tu stovky hodín.
"Začali sme chodníkom a musím povedať, že keď sme ho dokončili, torzo kaplnky akoby ožilo," zdôraznil. Pri prácach na chodníku narazili na pôvodný obrubník chodníka i niekoľko kamenných blokov, ktoré boli jeho súčasťou. Tie pri jeho obnove aj opätovne vsadili do chodníka. Niekde bolo potrebné úroveň chodníka dvíhať, inde zasa do hĺbky kopať.
No stálo to za to. Dnes sa okolo kaplnky vinie 75 metrov štvorcových chodníka. "V okolí kaplnky i v jej vnútri bolo doslova meter všakovakej sutiny. Vypratávali sme to viac ako mesiac. A kaplnka sa začala sama o sebe ukazovať," prezradil O. Frankovič.
Vytiahnu apsidy
Nadšenie a chuť oživiť kus histórie Iliašovčanov neopúšťa. Podľa O. Frankoviča ich čaká ešte kus práce. Hlavná loď kaplnky sa zachovala, no tri bočné apsidy ostali zbúrané až po ich pätky. Opätovne zdvihnúť apsidy do výšky chcú už tento rok. Všetko však záleží od financií a dobrosrdečnosti ľudí. Veď doposiaľ členovia OZ takmer všetky záchranné práce financovali z vlastného vrecka. Časťou pomohol aj finančný dar 500 eur, príspevky z 2 percent daní i pomoc od obce. Podľa O. Frankoviča je plán jasný - do troch rokov kaplnku i okolie upraviť.
Oživia kus histórie
Ako zdôraznila M. Kokoruďová, za posledné obdobie už aj bežní ľudia o Sans Souci prejavujú záujem. "Chodia nám tu najmä školy z okolia a zaujímajú sa o históriu tejto kaplnky a tohto miesta. Snažíme sa im podať aspoň základné informácie. A vidieť, že ich to zaujíma," uviedla. V okolí kaplnky členovia OZ vystavali aj lavičky, pribudli tu aj ohniská a okolie upravili. Vrch Zámčisko sa stáva miestom nedeľných výletov a oddychu. "Chceme nielen zachrániť kaplnku, ale aj oživiť letné sídlo tejto historicky známej rodiny. Navyše chceme z tohto miesta vytvoriť oázu oddychu a pokoja a obnoviť vzťah ľudí k vlastnej histórii," dodala M. Kokoruďová.
Rok 1920. Takto vyzerala kaplnka pred takmer sto rokmi.
Foto: archív OZ
Súčasnosť . Teplé počasie praje záchranným prácam, iba keby peňazí bolo viacej.
Foto: archív OZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
