ír Feldek i Daniel Hevier. Eva Lešková si azda lepšiu motiváciu pre ďalšiu tvorbu nevie ani predstaviť.
KOŠICE/TREBIŠOV. Na našu otázku, či sa cíti byť celou svojou bytosťou umeleckou dušou, odpovedá skromne: "Ďakujem za kompliment. Budem sa tváriť, že som si nevšimla ten otáznik, pretože je naozaj veľmi ťažké sám seba nejako chváliť. Dá sa povedať, že od mladosti sa venujem aj výtvarnej tvorbe, a to hlavne textilnej tapisérii a olejomaľbe. Ale ono pravdepodobne každý kreatívny človek rozvíja svoje potreby na viacerých frontoch," začína svoje rozprávanie dáma, ktorá okrem účasti na skupinových výstavách samostatne vystavovala textilnú tapisériu v galérii Vlastivedného múzea v Trebišove a v Klube architektov v Košiciach.
Vyučuje angličtinu
Dnes žije v Trebišove a vyučuje angličtinu na strednej škole. Okrem toho vedie jazykovú školu pre deti mladšieho školského veku. "Pracovať s deťmi a mládežou je radosť, večný zdroj inšpirácie a duchovnej čistoty," tvrdí na margo svojej práce, ktorá je predsa len trošku vzdialená od umenia. Popri nej však má dostatok priestoru na sebarealizáciu.
Najväčším kritikom jej literárnych prvotín bol jednoznačne otec. "Čítavali sme si nahlas Ferlinghettiho, Keruacovu On the road, Ginsberga, boli sme očarení beatnikmi. Otec ma učil veršovať, keď som bola celkom malá, písali sme spolu básničky do miestnych novín. Ale časy veršovania, respektíve viazaného verša, sú už za mnou. Píšem voľným veršom a publikujem na webových stránkach, v časopisoch Dotyky, Romboid, i v zborníkoch." Úplne najťažšie je podľa nej pre autora poézie to isté, ako pre každého bežného človeka, a to dokázať čeliť priemernosti.
Kto rozmýšľa srdcom, často je za blbca
Básnická zbierka Srdce je blbec vznikla v roku 2007 a odzrkadľuje svet kontrastov medzi mužom a ženou, stret generácií, skrátka témy, ktoré sú jej najbližšie. Kritici v rámci knihy vyzdvihujú najmä vtipný a zaujímavý jazyk poézie dneška. Názov použila autorka zámerne. "Jednoducho, ak rozmýšľate srdcom, často ste za blbca," vysvetľuje E. Lešková, ktorá je aj autorkou grafiky. "Je to fajn pocit držať v ruke zhmotnené duchovno a dúfať, že bude moju radosť posúvať ďalej."
Hevier niektoré básne označil za geniálne
Ľubomír Feldek označil jej zbierku básní za zrelú a vyslovil sa, že si ju prečítal s potešením. Takéto slová prirodzene nenechávajú autorku chladnou. "Je to veľmi výživný pocit, a som za to vďačná. Pod povrchom, kde je všetko prepojené do jednej esencie, cítim radosť, spolupatričnosť, zmysel... Ale to sú len slová a neviem, či trefné. Prečítala som celú tvorbu Ľubomíra Feldeka a myslím si, že je klasikom slovenskej literatúry. Jeho rozprávkové knihy ilustrované Albínom Brunovským patria medzi svetové skvosty. Preto ma vedomie, že práve takýto človek má na moju tvorbu taký pozitívny názor, úžasne povzbudilo."
Tento spisovateľ však ani zďaleka nie je jediným, kto nešetrí pochvalou. Daniel Hevier adresoval autorke po prečítaní zbierky tieto milé slová: "Dnes ku mne dorazilo Vaše srdce v neviazanej, odviazanej väzbe. Tlkoce celkom sympaticky, niektoré básničky sú geniálne. Za všetkých Manželov, ktorí dávajú svojim ženám zemegule k nohám, som sa potešil i zahanbil."
Eliminuje všetko zbytočné
Takéto milé slová ju celkom prirodzene inšpirujú do ďalšej tvorivej činnosti a v týchto dňoch pracuje na novej zbierke básní. S prózou vraj totiž nikdy nekoketovala. "Veru nie. Ako minimalista som opustila tradíciu v poézii a s myšlienkou na 'čisté umenie' sa snažím o zrušenie všetkého zbytočného."
Okrem toho, že literatúru rada tvorí, ju však, samozrejme, aj rada číta. "Veľa toho čítať začnem, mnoho odložím, k niečomu sa vraciam a kadečo viem už naspamäť... Momentálne čítam knižku Nová zem od Eckharta Tolle, ktorý detailne ukazuje, ako funguje naše egoistické uvažovanie. Preto som trošku teraz na rozpakoch, keď mám o sebe rozprávať a živiť svoje 'ego', čo je v rozpore s filozofiou, ktorá ma ohromne zaujíma už dlhší čas."
Sny si uchováva pre seba
Zaujímalo nás, nakoľko vo svojej tvorbe odhaľuje svoje vnútro a odkrýva svoje vlastné trápenia. "Na sto percent. Ale hlavne ide o radosti, trápenia nemám. Alebo možno aj mám. Keď sa pousilujem aplikovať filozofiu 'nie ego', potom je jednoduché pretransformovať takzvané trápenie do jeho skutočnej podoby a síce radosti z prítomného okamihu. Aby som bola presná, každé trápenie je len maličkosťou oproti radosti z toho, že ľudia môžu byť spolu a rozumieť si v tom podstatnom," dodáva na záver spisovateľka, ktorá má viacero snov v oblasti básnickej tvorby, no radšej si ich chce uchovať pre seba.
Ukážka z tvorby
manžel
položil mi
zemeguľu k nohám
aby som mala
po čom chodiť
okolo neho
po špičkách
* * *
valentínka
ďakujem
svojim
budúcim
i minulým
za krásnu šancu
zakaždým
sa tak s k a l o p e v n e
mýliť
* * *
marcová
keď vidím
s prvým slnkom
ako veľmi túžiš
prudkým pohybom
roztopiť sneh aspoň na kúsku
dovoliť fialkám
rozkvitnúť pre mňa
ako napínaš svaly
vytiahnuť zo zeme
ich vôňu
aby ma zdobila
zavoniam vďačnosťou
nežnejšie
ako fialky
napokon kúpené
na rohu
* * *
Eva Lešková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
