V 11. storočí tu vznikla prvá osada a prvá písomná správa o dedine pochádza z roku 1248. Okolité územie medzi Veľkou a Malou Svinkou patrilo slavonskému veľmožovi Bankovi. Pri ťažení kráľa Ondreja II. do Haliča sprisahanci proti nemu zavraždili kráľovu manželku Gertrúdu. Na sprisahaní sa zúčastnil veľmož Bank, ktorému boli odobraté majetky a dočasne pripojené ku Šarišskému hradu.
Delenie a osídľovanie
Po smrti kráľa Ondreja II. sa uhorským kráľom stal jeho syn Belo IV. Za verné služby pri ťažení v Bulharsku daroval spomínané majetky slavonskému veľmožovi Mersemu, ktorý bol synom Benedikta. Vtedy zahynul Merseho brat Mikuláš. Pozemky boli medzi Veľkou a Malou Svinkou až po Branisko. Neskoršie donáciu potvrdil aj Ladislav IV. Kumanský. Sídlom vytvoreného panstva sa stala obec Svinia. Smerom ku Branisku vtedy dôležitú úlohu zohrávali Jarovnice a Nová Ves. Ostatné obce sa začali len vytvárať.
Vznik obcí od Chminianskej Novej Vsi až po Branisko urýchlilo prvé veľké delenie majetku po smrti Benedikta, syna Merseho v roku 1320. Dedičmi majetkov sa stali vnuci Merseho - Peter Slovák (Toth), Dominik, Mikuláš a Merse junior. Predmetom delenia boli pozemky a ostatný majetok 22 usadlostí a majerov. Vtedy nastal aj proces zaľudňovania okolia domácim obyvateľstvom a nemeckými kolonistami, ktorí sem prišli zo Spiša a niektorí sa stali lokátormi - šoltýsmi. Podľa nich sa zachovali aj názvy, okrem obce Široké.
V čase delenia panstva bola v Novej Vsi mýtna stanica a tú si bratia rozdelili. Nová Ves, Fričovce a polovica Bertotoviec, Kojatíc a Záhradného pripadla Petrovi Slovákovi (Tothovi). Dedičia predali Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce, Široké, Víťaz a Novú Ves palatínovi Filipovi Drugetovi a po jeho smrti sa vlastníkom stal Viliam Druget. V roku 1330 kráľ Karol Róbert všetky dediny od Bertotoviec až po Branisko vymenil s Abovcami za panstvo hradu Slanec v Abovskej stolici.
Mala byť mestečkom
V roku 1326 palatín Filip Druget v listine pre okolité dediny venoval pozornosť Novej Vsi a postaral sa o zvýšenie počtu jej obyvateľstva prisťahovaním ľudí z iných lokalít aj pozvaním nemeckých kolonistov. Pre oblasť V. Svinky ustanovil osobitného úradníka, ktorý mal dohliadať na rozvoj Chminianskej Novej Vsi. V dedine posilnil právomoc richtára, ktorý dostal právo súdiť a riešiť všetky spory v obci a do jeho právomoci nesmel zasahovať ani poverený úradník. Snahou Filipa Drugeta bolo povýšiť Novú Ves na poddanské mestečko. Bližšie informácie o ďalšom vývoji sa nezachovali ani o prítomnosti ďalších zemanov v obci až do 16. storočia.
Podľa historika Ferdinanda Uličného obec mala prvý názov Ujfalu, ale v roku 1427 už Mýtna Nová Ves (maďarsky Vamowyfalva). Objavil sa aj nemecký názov v podobe Neudorf, ktorý sa tam udržal ešte v roku 1773, pričom ľudia v obci rozprávali po slovensky. Prítomnosť nemeckého etnika potvrdzujú mnohé ďalšie okolnosti. Do kostola Obrátenia Svätého Pavla z roku 1782 chodili aj švábski obyvatelia z Chminian a dokonca sa tam dávali pochovávať. Pôvodný kostol z polovice 13. stor. v Chmiňanoch okolo roku 1355 zničila povodeň Veľkej Svinky.
Merseovci v Jarovniciach
Jeden z členov rodu Juraj Szinyei - Merse sa na cisárskom dvore Rudolfa II. stal strážcom väčšej kráľovskej pečate Uhorska. Od cisára dostal donáciou rodové majetky a rodový erb. Pravdepodobne sa Nová Ves opäť dostala do vlastníctva majetku rodu a patrila im asi až do roku 1853.
V polovici 18. stor. si šľachtici z rodu Szinyei - Merse postavili v obci neskorobarokový kaštieľ. V ňom sa 4. júla 1845 narodil Pavol Szinyei - Merse, maliar európskeho formátu. Po smrti starého otca Ladislava v roku 1850 sa v roku 1853 s otcom Félixom a matkou Valériou, rod. Jekelfalussy z Jakloviec, odsťahovali do Jarovníc. Vtedy polovicu majetky aj s kaštieľom odkúpil Ladislav Ghillány z Prešova a im potom patril kaštieľ až do roku 1945.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
