árstvo, občanom poskytnúť pomoc a priestor pri ich začlenení do života mladého štátu.
Preto poslanci Národného zhromaždenia ČSR tlmočili požiadavky i nespokojnosť občanov na tejto pôde návrhmi zákonov i interpeláciami. Boli to z dnešného pohľadu aj niektoré problémy miestneho charakteru, žiadne štátotvorné, ibaže ich nedokázali vyriešiť na domácej pôde obecné úrady. Máme možnosť spoznať tieto problémy zo zápisníc jednotlivých zasadnutí parlamentu v Prahe, ktoré uchováva Digitálna knižnica Národnej rady Republiky československej od prvého zasadnutia prvého volebného obdobia v roku l9l9.
Takmer všetko bolo na prídel
V prvých rokoch ČSR bolo zásobovanie nielen základnými potravinami zabezpečené prídelovým systémom. Na každého občana sa tak dostalo určené množstvo pravidelne každý mesiac, predovšetkým múka, cukor, strukoviny a chovateľom hospodárskych zvierat krmivo. Pretože v dvadsiatych rokoch minulého storočia nebolo masovo zaužívané kupovanie upečeného chleba, väčšinou si každá aj mestská domácnosť piekla chlieb sama. Preto prídel pozostával z viacerých druhov múky, vrátane chlebovej. Múky, ktorú mleli miestne mlyny z dovážaného i domáceho obilia, bol nedostatok. Z domácich zdrojov to bolo veľmi malé percento, i to sladového jačmeňa alebo kŕmneho obilia, Košičania si chodievali kupovať múku aj do mlyna v Čani pri mimoriadnych prídeloch. To bolo pred sviatkami a mimoriadnymi udalosťami, na ktoré žiadal mestský úrad ministerstvo zásobovania a sociálnej starostlivosti o množstvo navyše pre celé mesto. Takúto žiadosť prerokoval parlament. So žiadosťami chodili do Prahy na ministerstvá delegácie, väčšinou trojčlenné, z miest, ktoré žiadali prídel navyše, ale aj s rôznymi inými žiadosťami, a tam sa stretli s poslancom za ich volebný obvod. Poslanci aj ministri chodili na východné Slovensko dosť často, vlakom, bez sprievodu a ochranky na viac dní.
Ohrozená bola mlatba aj práca remeselníkov
Nedostatok chleba pre minimálne zásoby vlastného obilia v roku l920 prinútil roľníkov podávať prostredníctvom obecných úradov už v marci žiadosti o prídel uhlia aj benzínu na mlátenie. Vypísané špeciálne tlačivá mali odovzdať vo výkupniach obilia, ktoré formuláre aj poskytovali. Lenže - práve tam nastal zádrh. Košická výkupňa ich ešte nevyžiadala, vraj bol čas žiadať uhlie na júl. Nebol, pretože o uhlie žiadali aj remeselníci - zámočníci, mechanici, kováčske dielne, tehelne, a pretože po vojne bol ešte stále nedostatok nákladných vagónov, bane museli zavčasu vedieť, aké množstvo uhlia treba prepraviť, a ministerstvo verejných prác, kam ho treba doviezť. Poslanci Adam Kremeň a Dr. Medvecký s českými poslancami interpelovali ministerstvo verejných prác, aby problém s uhlím vyriešilo. V opačnom prípade nebudú mláťačky mlátiť a dielne budú musieť remeselníci zatvoriť a zrušiť živnosť, nehovoriac o škodách pre štát.
Povozník bez koňa = ľudia bez mlieka
Devätnásť poslancov interpelovalo na ministerského predsedu aj správcu majetku ministerstva národnej obrany pre nesprávne prideľovanie vojenských koní, aj ich odoberanie tým, ktorí ich nevyhnutne potrebujú, aby mohli poskytnúť služby občanom. Po skončení l. svetovej vojny sa znižoval v armáde stav vojenských koní a prideľovali sa malým roľníkom a drobným živnostníkom, ktorí nemali peniaze na kúpu koňa, ale ktorý by ich mohol živiť. Za bezohľadný považovali poslanci postup, keď povozníkovi, ktorý rozvážal mlieko pre deti baníkov v Krompachoch a obyvateľom odľahlých baníckych obcí, odobrali koňa a pridelili ho takému živnostníkovi, ktorý mal na to, aby si ho mohol kúpiť. Tak zostalo l80 baníckych rodín bez mlieka. Poslanci požiadali ministra, aby nariadil dôkladné preskúmanie majetkových pomerov živnostníkov a zohľadnil verejný záujem, ktorý by nemal byť poškodený (zhodou okolností bolo to na zasadnutí parlamentu 8. júla l920).
Drahotné príplatky
Ešte pred parlamentnými prázdninami rokoval senát národného zhromaždenia o mimoriadnej výpomoci štátnym zamestnancom, pracovníkom podnikov a fondov riadených štátom. Táto pomoc vo forme mesačných "drahotných" príplatkov mala byť od augusta l92O zrušená, keďže dovtedy sa mala uskutočniť oddražovacia akcia v celej ČSR a zaviesť opatrenia na zníženie cien šatstva, bielizne a obuvi. Realita bola taká, že ceny životne dôležitých potrieb sa zvýšili, a ak by boli zrušené drahotné príplatky, malo by to katastrofické dôsledky. Podľa prieskumu trhu a sťažností občanov najdrahším mestom v ČSR boli Košice a drahota nielenže neustúpila, ale od apríla ešte stúpla. Ministerstvo zásobovania a sociálnych vecí vyčlenilo l0 mil. Kč na ošatenie a obuv detí chudobných rodičov s tým, že sa vyrobí v tých krajoch, kde deti trpia nedostatkom. Parlament odhlasoval stopercentné zvýšenie príplatkov do konca roku l920 v sume 270 mil. 45-tisíc Kč, drahotnú výpomoc učiteľom všeobecných a občianskych škôl, aj zrušenie dvojkoľajnej železničnej trate zo Sátoryal-Újhely po československo-poľskú hranicu z dôvodu malého využívania a ponechania jednokoľajky s tým, že materiál sa využije na výstavbu novej železnice. Bolo to 9. júla l920.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
