KOŠICE. Bol tak pri historickom okamihu, keď sa švajčiarsky fenomén stal najlepším tenistom všetkých čias, aspoň podľa zisku grandslamových primátov. Má ich už 15 a odskočil od Američana Peta Samprasa (14).

Ako ste si vychutnávali toto finále?

- Vlastne som dostal najlepšiu čiaru, strednú servisovú, čo znamená, že polovičku môjho pobytu na kurte som bol divák stojaci na dvorci. Z tohto pohľadu to bolo vynikajúce a mohol som si finále dokonale užiť.

Ako sa určuje, kto pôjde, na ktorú čiaru?

- Neviem povedať. Väčšinou som rozhodoval na servisovej a základnej čiare. Rozhodcovia sa však striedajú, nemajú vyslovene jednu čiaru, na ktorej sú stále. Rozdelenie pred finále nám dali tesne pred tým, ako sme išli na dvorec. Určuje to šéf rozhodcov. Pravdepodobne si vedie nejakú štatistiku, takže vie, kto je na akej čiare dobrý. Ja som bol pred finále na strednej servisovej čiare počas zápasu Karlovič - Federer.

Koľko zápasov ste rozhodovali vo Wimbledone?

- Nato sa nedá priamo odpovedať. Sme určení na dvorec. Keď sa skončilo finále mužskej dvojhry, tak som išiel rozhodovať ešte finále miešanej štvorhry. Čiaroví rozhodcovia sú pridelení na číslo dvorca. Podľa toho, koľko zápasov sú na tomto kurte, toľko ich potom rozhoduje.

Vo Wimbledone ste strávili tri týždne. Asi máte za sebou dobrú porciu stretnutí.

- Počas kvalifikácie som bol hlavným rozhodcom. Počas 13-dňovej hlavnej súťaže som už bol čiarovým arbitrom.

Kedy ste sa dozvedeli, že vás nominovali na nedeľňajšie finále mužskej dvojhry Federer - Roddick?

- V piatok nám odovzdávali obálky. V nich nás oboznamovali s tým, či sme sa dostali do výberu pre ženské alebo mužské finále.

Aké ste mali pocity, keď ste otvárali obálku?

- Vynikajúce. Hneď som ju neotvoril, len som si ju nechal pri sebe. Večer som išiel s jedným mojím dobrým austrálskym kamarátom do reštaurácie. Stretli sme sa tam dobrá partia a okolo 22. hodiny som si otvoril obálku. Tušil som, že nejaké finále budem rozhodovať. V kútiku srdca som dúfal, že to bude mužské finále. Keď sa to podarilo, tak sme to aj trochu oslávili.

Čo je napísané v takej obálke?

- Vážený Martin Babík, gratulujeme vám, že ste sa dostali do mužského finále ako čiarový rozhodca v roku 2009.

Kam by ste zaradili toto finále vo svojej kariére?

- Určite medzi vrcholy. Predtým som vo Wimbledone rozhodoval dve ženské finále a jedno mužské. Na tomto turnaji si však rozhodcovia, podobne, ako hráči, veľmi cenia každé finále.

Štyri finále vo Wimbledone zrejme svedčia o tom, že máte dobré meno na najslávnejšom tenisovom podujatí.

- Dá sa to povedať. Aj vzhľadom na to, že už niečo mám odpískané. Bol som vo finále mužskej dvojhry na dvoch olympiádach v Sydney a Pekingu i vo finálovom turnaji majstrov v Šanghaji. Musím zaklopať, zatiaľ sa mi darí ako čiarovému rozhodcovi.

Ako je to s nomináciami rozhodcov na takéto turnaje?

- Musíme sa prihlásiť na turnaj. Organizátori potom robia selekciu. Niekoho vyberú len na kvalifikáciu na čiaru, iného ako hlavného rozhodcu na kvalifikáciu a čiarového do hlavnej súťaže a podobne.

Ostatné grandslamové turnaje vás až tak nelákajú?

- Do roku 2003 som cestoval aj na Australian Open a US Open. Na oboch turnajoch som sa dostal najďalej do semifinále. Potom som už na tieto turnaje prestal chodiť. Už ani na turnaji majstrov v Šanghaji som vlani nebol. Snažím sa venovať svojej profesii. Preto sa pravidelne hlásim len na Wimbledon. Po prvý raz som sa prihlásil v roku 1996. Prvé štyri roky som rozhodoval len v kvalifikácii a od roku 2000 som v hlavnej súťaži. Do Wimbledonu teda chodím už 13 rokov. O rok sa chcem opäť prihlásiť. Ostatné podujatia vypúšťam.

Poďme k samotnému finále. Mali ste svojho favorita?

- Pre mňa je úplne jedno, kto je na dvorci a v ktorý deň na turnaji sa hrá. Robotu si chcem urobiť čo najlepšie. Od začiatku sa snažím podávať štandardný výkon. Čo sa týka mojich vnútorných pocitov, tak tým, že hrávam tenis, s radosťou pozerám, keď hrá Federer.

Takže boli ste spokojní, keď dosiahol historický míľnik a získal 15. grandslamový titul?

- Som v rozpakoch. Mal som dosť zmiešané pocity. Videl som, že Roddick je z tej prehry úplne hotový, mal slzy na krajíčku. Diváci mu pripravili dlhé ovácie. Odohral neuveriteľné finále a bol blízko k víťazstvu na Wimbledone. Trochu mi ho bolo i ľúto. Na druhej strane, človeka teší, že bol pri historickom okamihu, keď sa Federer dostal na čelo velikánov v počte grandslamových titulov.

Nastal pre vás vo finále nejaký ťažký moment?

- Zdalo sa mi, že hneď na začiatku som podľahol atmosfére. Potom sa mi už pískalo veľmi dobre.

V posledných rokoch na čiarových rozhodcov dohliada nielen hlavný rozhodca, ale tzv. jastrabie oko. Vyžiadali si ho hráči pri niektorom z vašich verdiktov?

- Vo finále som nemal ani raz jastrabie oko. Viac-menej som mal jasné rozhodnutia. Nebola teda žiadna tesná alebo dôležitá lopta. Za celý turnaj si hráči po mojom verdikte vyžiadali tri alebo štyri výzvy na jastrabie oko. Ani raz sa môj verdikt nemenil. Za celý turnaj som nemal ani jednu loptičku, ktorá by bola neriešiteľná. V pohode. Naposledy mi verdikt opravili pred vyše rokom. Keď Nadal podával, zahral eso a ja som zakričal aut.

Čo nasledovalo po finále?

- Odovzdávanie trofejí. Pre nás rozhodcov je to do určitej miery menšia udalosť. Vo Wimbledone sú pri tejto príležitosti len tí rozhodcovia, ktorí sú priamo na dvorci. Čiaroví sa totiž menia každú hodinu. Ja som mal to šťastie, že som začínal zápas, potom som prišiel na tretí set i na záver piateho setu. Potom príde vojvoda z Kentu, ktorý si potrasie rukou s niektorými podávačmi lôpt či rozhodcami. Ide o zdvorilostné frázy, keď sa spýta, ako sa vám darilo vo finále. Je to celkom príjemné.

Zastavil sa aj pri vás?

- Pri tomto nie, ale stalo sa tak pri predošlom, keď sa ma spýtal, či som mal veľa hlásení počas stretnutia. Takže som si potriasol rukou s vojvodom z Kentu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.