S herečkou, ktorú jej priatelia považujú za svoje slniečko, sme sa porozprávali nielen o láske a mužoch, ale aj o slobode, ktorú k svojmu životu nutne potrebuje.
V Košiciach ste sa v hre Malé manželské zločiny predstavili po boku Milana Lasicu. Je zaujímavé pozorovať vás dvoch - vy nesmierne energická, on stelesnenie pokoja. Ste naozaj až také protiklady, ako to na prvý pohľad vyzerá?
- Nemôžem povedať, že by sme boli totálnymi protikladmi, ale ja som naozaj smršť a pán Lasica je pokojný, komótny a úžasne racionálny. Ja som impulzívna. Najprv urobím, a potom o tom porozmýšľam. Pán Lasica si dá čas na rozmyslenie, a potom buď niečo povie, alebo urobí a je tutovka, že to nebude 'průser'. Čo sa u mňa povedať nedá. (Úsmev.)
"Průserovali" ste často?
- Ani nie. Ja nie som 'pani faux pas', ako máme v divadle Aničku Šiškovú. Ona je v tom jedinečná. No vždy to vyrobí tak milo a tak nechtiac, že jej to každý odpustí.
Aký vzťah vás spája s pánom Lasicom?
- Kompletný. (Smiech.) Nesmierne ho obdivujem, je to môj anjel strážny, ktorý ma doviedol do šoubiznisu. Dovtedy som totiž bola len na okraji, občas som sa niekde mihla, no on ma obsadil do všetkých inscenácií, ktoré robil. A vrcholom ľadovca je, že v 2 inscenáciách divadla L+S hrám jeho partnerku.
Je to pre vás splnený sen?
- Jednoznačne áno. A myslím si, že by to bol splnený sen väčšiny slovenských herečiek.
Prečo je pán Lasica vysnívaným partnerom?
- Pretože je to záruka kvality, záruka toho, že vás čaká výborná spolupráca plná pohody. Nepamätám si, že by nejaké predstavenie, na ktorom pracoval, dopadlo zle. Naopak, spomínam si na Cyrana, kde sme sa prvýkrát stretli. Zaskakovala som tam jednu malú postavu. Pozerať sa naňho pri práci bola pre mňa taká česť, že keď som mu prvýkrát mala povedať moje 4 vety, úplne sa mi roztriasli kolená a hanbila som sa.
Vedia sa vám aj v súkromí roztriasť pred mužmi kolená a dostávate sa do rozpakov?
- Pamätám si, že keď som bola mladučká, chodili sme s jedným frajerom do cukrárne a ja som sa pred ním hanbila jesť a riešila som, ako nepokaziť perfektný dojem. Dnes už také veci vôbec neriešim. Buď to medzi nami funguje, alebo nie.
A čo láska na prvý pohľad? Veríte v ňu?
- Absolútnu lásku na prvý pohľad som zažila iba raz. Po 11 rokoch sme sa síce rozišli, no dodnes sme nadštandardnými priateľmi.
Dokážete sa priateliť s človekom, s ktorým ste sa rozišli?
- Dokážem. Viem, že to nie je jednoduché a viaceré kolegyne mi povedali, že to nechápu, pretože ony po rozchode kontakty neudržiavajú. My si naopak každý deň voláme, chodíme spolu na nákupy, obedy, do Rakúska. Navyše máme spolu psa, ktorý miluje mňa i jeho, a to nás tiež spája.
Narodili ste sa v rovnaký deň ako Mozart - jeden z najslobodomyseľnejších a najbláznivejších ľudí nielen svojej doby. Máte s ním niečo spoločné?
- Zaujímavé je, že keď som začala hrať na klavíri, tak bola práve Mozartova hudba tá, ktorá ma najviac oslovila. Vtedy som to nedávala do súvislostí, pretože som nevedela, že sme narodení v jeden deň. No čím som staršia, tým viac sa mi zdá, že mám toho pána zo Salzburgu tak trošku v sebe.
Vedeli by ste sa svojej slobody kvôli niekomu alebo niečomu vzdať?
- Do istej miery určite a chvíľu by sa mi to možno aj páčilo. Raz vznikla situácia, že som mala kvôli partnerovi zavesiť herectvo na klinec a odísť s ním žiť do Portugalska, kde mal mať pracovné povinnosti. Už sme mali vybratú vilu v Porte. No napokon, a asi to tak malo byť, ponuka stroskotala. Vtedy sa ma všetci pýtali, či by som dokázala žiť bez herectva a ja na to, že asi aj áno. Veď keby ma to tam prestalo baviť, pobalila by som sa a prišla späť. (Smiech.) No nemala by som problém pokúsiť sa žiť bez herectva. Nepatrím k tým, ktorí tvrdia, že by bez divadla nemohli existovať.
A nemyslíte si to len preto, že ste to ešte nevyskúšali?
- To, čo som vám povedala, je len teória. (Smiech.) Prax by ukázala, ako veľmi by mi to napokon chýbalo, pretože divadlo je môj absolútny hnací motor. Tam sú nielen moji kamaráti, je to moja druhá rodina.
Čo by ste boli vôbec kvôli chlapovi schopná obetovať?
- Veľmi veľa, ale nie všetko. Ja sa zas kvôli chlapovi nezbláznim. Koniec koncov, inteligentný chlap by odo mňa ani absolútnu obetu nevyžadoval.
Povedali ste, že to asi tak malo byť, že vám už naplánovaný život v Portugalsku nevyšiel. Ste fatalistka, alebo túto vetu používate len ako isté slovné spojenie?
- Nie som fatalistka, na osud sa nijako zvlášť nekoncentrujem. Ale je pravda, že si myslím, že všetko je tak, ako má byť, alebo že nič nie je náhoda. Táto viera je príjemná aj v tom, že sa na ňu môže človek občas vyhovoriť. (Smiech.)
V čo veríte?
- V samu seba, v ľudí, ktorých mám rada, dôverujem im a viem, že ma nesklamú. A verím tiež v Boha. Nechodím síce do kostola, no nosím ho v sebe, svojím spôsobom ho vyznávam a ďakujem mu za to, že mi naozaj veľa pomáha.
Ste šťastná?
- Áno.
Prečo?
- Lebo som si to tak zariadila. (Úsmev.) Myslím si, že šťastie veľmi záleží od človeka. Lebo keď sa ráno zobudíte a už vám padne gamba pred zrkadlom, že 'Ježiš, ja vyzerám!', to už je veľmi zlý štart. Ale keď sa doň pozriem s myšlienkou 'nó, mohlo by to byť aj horšie, dáme trošku farbičky a ideme', deň hneď vyzerá celkom inak.
Ste od prírody optimistka?
- Áno. Neviem, kde sa to vo mne nabralo, ale vždy som okolo seba rozdávala pohodu a myslím, že ju aj stále rozdávam. Som pyšná na to, že ma ľudia berú ako slniečko.
Bez čoho by ste šťastná byť nemohli?
- Bez ľudí, ktorých mám rada, a bez priateľov. Chvíľu to bez nich vydržím, ale na opustenom ostrove by som sa ocitnúť nechcela.
Pre niektoré ženy byť sama znamená v preklade byť bez muža. Dokážete byť šťastná aj v období bez partnera?
- Áno. Ja som to nikdy neriešila tak, že hneď ako som sa s jedným rozišla, už som hádzala siete na niekoho iného. A možno práve preto to funguje. Lebo len čo z vás na míle cítiť, že ste na love, všetci chlapi utekajú opačným smerom.
Nie ste ani iniciátorkou vznikajúcich vzťahov?
- Nie. Radšej som dobývaná.
Keď sme sa bavili o slobode - cítite sa v umení dostatočne slobodná?
- Áno. Je totiž na každom z nás, čo dovolí a pripustí. Ja som už pár scenárov odmietla preto, že ma hnali do situácií, v akých som sa ocitnúť nechcela.
Čo je teda pre vás v postavách, ktoré máte naštudovať, absolútne neprijateľné?
- Prvoplánové nahé alebo sexuálne scény. Ak by bola krásna postava, ktorá by si nahotu skutočne vyžadovala, tak je to v pohode. Ale nikto by ma nenahovoril na postavu, ktorej hlavnou úlohou by bolo ukazovať telo. A určite by som sa nedala nahovoriť na natáčanie na člne. Z vody mám nesmierny rešpekt.
V šoubiznise treba mať aj tie správne lakte...
- No, a tie ja absolútne nemám! No mám zas ohromné šťastie na režisérov, ktorí ma obsadzovali. Ďakujem Bohu za to, že som naozaj natočila dosť filmov a stretla sa s množstvom zaujímavých režisérov.
Ste dieťa šťasteny?
- Som. Ale už to nemôžem toľko hovoriť, aby som to nezakríkla!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
