Ani skutočnosť, že prievan v Lesoch SR, proti ktorému je aj nedávna tatranská víchrica šuviks, má zreteľné politické podložie, nič nemení na podozrení, že tak ako sa kradne v tejto „firme," sa zrejme nekradne ani v Palerme.
Niežeby chýry, ktoré odtiaľ vytekajú v rámci posledného súdu s Mečiarom, mali kohokoľvek prekvapovať. Avšak špeciálne od Fica je výzva na agroministra Becíka, aby vyrazil všetkých lesných mužov, lebo inak...., mimoriadne nekorektná. V tejto chvíli je totiž takpovediac inštitucionálne potvrdené, že všetky pozície v slovenskom lese si Smer-SNS-HZDS podelili podľa rovnakého kľúča, ako posty vo vláde, takže aspoň tých pätnástich šéfov závodov, ktorých dosadila najsilnejšia strana, by si ona mala aj sama „ticho" stiahnuť.
K tomu Smer, všakáno, žiadneho Becíka nepotrebuje. Fico ho potrebuje len na to, aby mal komu adresovať teatrálne výzvy, a prípadne aj koho odvolať, ak nebude „spolupracovať". Minister sa ocitol medzi mlynskými kameňmi. Mečiar (ktorému premiér odkopol aj prvú nomináciu na ministra spravodlivosti) totiž už beží o život, keďže mimo preferencií týmto stráca aj posledný peňazovod, čo mu zostal.
Akcia je dôsledne logisticky pripravená (policajné vyšetrovanie, petícia zamestnancov) a teraz sa hrá práve o to, aby všetko drevo, čo z lesov za tri roky zmizlo, mediálne padlo na HZDS. Akékoľvek tance ešte Fico predvedie, my si preto len zapamätajme, že nominačný kľúč sa zrodil na koaličnej rade, takže všetky tunely v tomto skvelom štátnom podniku nesú zlatú pečať (aj) strany Smer.
Päťmiliónový žold riaditeľa Slovenskej pošty, ktorý sa usmieva z jeho majetkového priznania, a tiež aj následná podniková inzercia v novinách, sú len ďalšie z hory argumentov, prečo má štátne podnikanie takú dobrú povesť a nezastupiteľné miesto.
Ktokoľvek navštívi prepážku SP (napr. známy spisovateľ, ktorý svojmu zážitku, ako hľadali doporučený list 20 minút, venoval nedávno celý fejtón v SME), musí mu byť jasné, že pán Chrásta si svoju mzdu tvrdo odpracoval. Slovenská pošta, aj so svojím roznášaním zásielok zásadne dopoludnia, keď nik nie je doma, je vzácnosť dnešnej doby asi ako Modrý Mauritius.
Direktorský plat vraj predsedovi vlády „vyrazil dych", ten je ale integrálnou súčasťou „firemnej kultúry" štátnych podnikov. Presne tak, ako rozkrádanie v priamom prenose, či hodina alebo dve, ktorú si musíte vyhradiť zo dňa, keď vás napadne niečo také odvážne, ako podať balík alebo list.
Dobrá správa je nielen to, že príjmy riaditeľa premiéra rozčuľujú, keďže o ich výške nič nevie (hahaha), ale najmä fakt, že v záujme prežitia a zacementovania tohto mimoriadne zákaznícky komfortného štátneho (takmer) monopolu je ochotný súdiť sa aj s Bruselom a riskovať pokutu EÚ (kauza hybridná pošta). Fico je záruka, že zo štátnej pošty, ktorej privatizácia mešká presne 20 rokov, sa budeme ešte ďalších 20 tešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
