A dokonca i 2010, čo je však čistá astrológia. S povinnou jazdou, ktorú mal stihnúť už dávno, meškal Počiatek zrejme preto, lebo do poslednej sekundy čakal na zázrak v Sociálnej poisťovni. Tam mal totiž naplánovaných 150 tisíc preletov z dôchodkových fondov, ale akosi sa nezadarilo... (37 tisíc).
Nemá význam zaoberať sa číslami a klásť ich pod odborné otázniky. Hoci základný pocit, ktorý sa dá podložiť len intuíciou, je, že sú stále z brucha. Chlapci z tzv. Inštitútu finančnej politiky nevyzerajú, že by boli schopní dať dokopy nejaké spoľahlivé modely. Počiatka sa už pýtali na všeličo, len to nie, koľko by stavil zo svojich príjmov, ministerských či vedľajších (napr. v Las Vegas), na makroekonomickú prognózu vlastného rezortu. No. Nekompetencia či šlendrián sa nedajú prehliadnuť. Napr. pre rok 2010 priznávajú ešte výraznejší výpadok daňových a odvodových výnosov, ale jedným dychom hovoria o "konsolidácii" deficitu, ktorý plánujú nižší ako 2009. To si netrúfa nikto, od EK, cez OECD po MMF predikujú ako pre SR, tak aj iné krajiny, schodky vyššie.
Základná vec, ktorú treba vidieť, je, že ak niekto vážne počíta s mínusom takmer dve miliardy eur na príjmoch (2009) proti tomu, ako bol rozpočet nastavený v decembri 2008 (vrátane prvej korekcie), tak sa dopúšťa trestného činu, ak neznižuje výdavky. Taký minister financií, ktorý zahlási 60 miliárd korún diery na príjmoch z daní a odvodov, a súčasne hovorí, že na výdavkovej strane bude "reagovať" v septembri, je jednoducho sabotér vo svojej funkcii. Ak chcete "ekonomickú vlastizradu", o ktorej toľko blúznil Fico, tak máte práve definíciu pre Wikipédiu...
Na tak namydlenom tobogane sme sa ešte neviezli."
Slovensku hrozí rozval verejných financií a nie je najmenším ospravedlnením, že v rozpočtovej pasci nie sme sami. Tým, že nechávajú výdavky bežať v režime tučných rokov bývalých, Počiatek a spol. trestuhodne ignorujú riziko, že reálne výsledky HDP a daňových príjmov môžu byť ešte – aj výrazne - horšie. Ignorujú množstvo "podriadených" rizík, ako je napr. druhá banková kríza (proti ktorej schválili nezmyselný zákon v skrátenom konaní!), monokultúrna závislosť na exporte automobilov, čo robí výrazne zraniteľnejším, meškanie dopadov za západnou Európou, alebo pokračovanie nemeckej recesie, ktorá je kľúčovým faktorom.
Nad pomery sme žili všetci a dlho, ale to, čo si dovoľuje slovenský verejný sektor v roku 2009, je bezstarostná jazda samovrahov. Ale najmä jasná správa, že ani v rozpočte 2010 (ktorého zostavovanie je, mimochodom, ústrednou témou všade mimo Slovenska), nebude táto garnitúra schopná korekcie. Reči o "úsporách na kapitálových výdavkoch a verejnom obstarávaní", čo sľubujú, sú absurdné nielen na pozadí emisií a násteniek, ale najmä hrozného faktu, že rok je to volebný. Pričom SDKÚ (a zrejme ani SaS) nemajú mentálne na to, aby povedali ľuďom o verejných financiách konečne pravdu. Na tak namydlenom tobogane sme sa od založenia štátu ešte neviezli. Zlaté časy tridsaťpercentných úrokov s Mečiarom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
