Náhodou sa mi dostali do rúk zápisky lekára MUDr. Ivana Bojka z rokov 1928 - 1932, keď ho ako absolventa Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe poslali na pomoc východnému Slovensku do Levoče a potom na západné Slovensko. Okrem odborných vecí zapisoval aj jednotlivé príbehy, úrazy, choroby a liečbu ľudovými metódami.
Úrazy v poľnohospodárstve
Osobitnou kapitolou boli úrazy pri poľnohospodárskych prácach - napichnutie na vidly, pády zo stohov slamy, z vozov naložených obilnými snopmi, pri mláťačkách, kosení. Deti sediace na konci voza skúšali triafať do kolesa, až sa mnohým podarilo polámať nohy, aj strčiť ruky pri rezaní slamy do sečkárne. Splašenie koňa nezostalo bez následkov, rovnako ako jeho podkúvanie, čo odniesla tvár alebo brušná časť. Niektorá krava sa vzpriečala pri dojení alebo nabrala na rohy neznámeho, ktorý sa okolo nej motal na paši.
Pády zo stromov boli veľmi časté a s trvalými následkami. Poranený necvičil, ale nehybne ležal v sadrovom korýtku. Ľudia sa načahovali za posledným jablkom alebo hruškou na strome, aby ich speňažili na trhu. Podľa poznámok Dr. Bojku, jedenie ovocia považovali vtedy na východnom Slovensku za panský zvyk, rovnako ako aj zeleninu. V okolí Trenčína ho uskladňovali v obilí, ktoré mali voľne nasypané pri kuchyni v komore, zvanej "výška" a dávali ho väčšinou deťom či na jar predávali na trhu v meste.
Zámena jedu s vínom
Lúh, kyseliny alebo lyzol vo fľaši bez označenie si poplietli s vínom alebo niektorí zo žieravín úmyselne vypili, (keď sa chceli dievčatá otráviť z nešťastnej lásky). Sódu na pranie si poplietli deti s cukrom a gazdiné so soľou a chlapi petrolej do lampy s pálenkou.
Žehlička na drevné uhlie bola v domácnosti príčinou otráv, ak bolo uhlie len čiastočne vypálené. Pri rozžeravení, pri zatvorených oknách, gazdinú rozbolela pri žehlení hlava, žalúdok, až stratila vedomie. Pri žehlení, keď sa vkladalo do iného typu žehličiek rozžeravené železo, takáto otrava nehrozila. V zime najmä na lazoch si chceli udržať čím viac tepla v miestnosti, a preto zapchávali komín alebo otvory v ňom, čo skončilo priotrávením. Dosť časté boli pred 80 rokmi otravy pri kopaní alebo čistení studní, v ktorých sa na dne vytváral plyn. Ním sa priotrávil nielen prvý, ktorý do nej zostúpil, ale aj jeho záchranca. Mnohí ľudia podceňovali skúšku sviečkou. Tú zažatú spustili na vedre do studne. Ak zhasla, bol to dôkaz, že v studni je plyn.
Vinohradníci si tiež zvykli, najprv v pivnici, kde sa kvasilo víno, vyskúšať, či v nej nečíha nebezpečenstvo v podobe nahromadeného plynu. Sviečka vraj úplne spoľahlivo ukazovala výšku plynu od podlahy, do ktorej sa plyn dostal.
A to sme ešte nespomenuli utopených, dorezaných nožmi a dorúbaných sekerami na dedinských zábavách. Ešte v roku 1935, podľa zápiskov lekára, dávali na rany pavučiny, lopúchové i kapustné listy, či bielu ľaliu (pokiaľ to bolo v lete), na popáleniny blato a polámané kosti čerstvé kravince.
Čo hrozilo Košičanom
V roku 1922 zaviedla košická polícia pravidelné jarné a jesenné cykly prednášok z dopravnej výchovy, určených pre občanov Košíc, ako prevenciu dopravných úrazov. Veľmi časté boli pády po vyskakovaní z električky počas jazdy, čím si ľudia skracovali cestu. Pre nepozornosť pri prechádzaní cez ulicu, kde premávali fiakre, skončili pod kolesami s dolámanými končatinami i rebrami. Drevo na kúrenie do mesta privážali na vozoch, a stávalo sa, že zle upevnené siahovnice spadli na okoloidúcich. V zime boli pred domami zľadovatené kopy snehu a aby sa ľudia dostali z brány na chodník, museli ich preskakovať, čím riskovali úraz. Veľa úrazov bolo pri sánkovaní, ktoré bolo obľúbeným športom Košičanov na sánkarskej dráhe na Bankove. Počas sánkovania muži mali v ústach cigaretu, čo sa často skončilo prepálením odevu. Kuriózny bol prípad popálenia tváre muža na sánkach, uháňajúcich z kopca, keď sa mu od cigarety najprv chytila brada. Zriedkavosťou neboli ani úrazy po skokoch do vody Mlynského jarku z mesta na Masarykovej ulici, ani postrelenia pri neodbornom zaobchádzaní so zbraňou, ktorou sa vyhrážali chlapi pri hádkach. Po skončení 1. svetovej vojny malo napodiv veľa ľudí v meste i na vidieku rôzne zbrane, ktoré spôsobili veľa tragédií. Dnes nad takýmito úrazmi mávneme rukou. Naozaj je to v 21. storočí komické, no vtedy vážne a až natoľko, že na mestskom úrade na návrh mešťanostu Krigela sa vytvorilo verejno-zdravotnícke oddelenie. To spolupracovalo s políciou i mestským Spolkom Červeného kríža v zdravotníckej osvete aj dodržiavaní verejného poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
