Korzár logo Korzár
Sobota, 8. máj, 2021 | Meniny má IngridaKrížovkyKrížovky
DRVILI V NICH RUDU, KULI ŽELEZO, PÍLILI DREVO

Mlyny nemleli iba obilie

Mesto Košice vlastnilo popri lesoch, viniciach, poľnohospodárskej pôde a pastvinách aj mlyny. Nielen v klasickom poňatí ako mlyny na obilie, ale mlynom bolo každé zariadenie, ktoré poháňala sila vody.

Klinčikáreň. Po zániku papierne v Čermeli, začali vyrábať v malej továrni klinčikárni - klince aj stroje pre poľnohospodárstvo.Klinčikáreň. Po zániku papierne v Čermeli, začali vyrábať v malej továrni klinčikárni - klince aj stroje pre poľnohospodárstvo. (Zdroj: archív)

Boli to drviče na rudu, valchovacie mlyny pre tkáčov, kulo sa v nich železo, vyrábal plech, tepal cín a pod. Rozšírili sa aj na obchodnú činnosť s drevom, lebo mlyny slúžili aj ako píly.

Pracovali pre mnohých remeselníkov, napr. v 14. storočí využívali služby mlyna košickí tkáči nielen na spomenuté valchovanie, ale aj na bielenie, pretože pri ňom bolo aj bielidlo. Niektoré mlyny vlastnilo mesto aj v 19. storočí a ak preň neprinášali výrazný prínos z prenajímania, predalo ich väčšinou tomu, kto ich mal prenajaté.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Najprv vodný, potom parný pohon

Jedným z takýchto mlynov bol aj papierový mlyn v Čermeľskom údolí. V ňom začal podnikať jeden z členov rodiny výrobcov papiera - Michalíkovcov. Boli pôvodom z Gelnice. Najstarší syn Karol Michalík bol takmer dve desaťročia majiteľom papierne a jeho syn Karol Michalík st. nastúpil do košického mestského papierového mlyna ako obchodník v 30. rokoch 19. storočia. Po desiatich rokoch si mlyn prenajal a modernizoval ho novými strojmi, takže keď postúpil nájom po dohode s mestom svojmu synovi, tiež Karolovi, v r. 1862, výroba bolo zdokonalená a rozšíril sa sortiment, jeho množstvo aj počet zamestnancov. Karol Michalík mladší papierový mlyn od mesta odkúpil a okrem strojov na vodný pohon začala papiereň pracovať na nových parných strojoch, dovezených zo zahraničia. Tým sa zvýšila denná produkcia papiera o tritisíc kilogramov. Vyrábal kancelársky, cigaretový a baliaci papier. Papiereň vyprodukovala 1 500 metrických centov papiera a celulózy. Najväčší bol podiel handier, ktoré vykupovali okrem v Abovsko-Turnianskej župe aj na Spiši, Zemplíne a Šariši. V papierni po zavedení parného pohonu pracovalo do 30 ľudí, prevažne žien a 7 detí. Papier mal odbyt v Budapešti, Debrecíne i v Srbsku. Pravidelne ním zásobovali priamo košické úrady, kníhkupectvá aj obchodníkov na vidieku. Nebyť požiaru v roku 1887, podnik by pracoval aj v ďalších rokoch, lenže Michalík nemal dosť finančných prostriedkov na jeho obnovu. Papiereň sa dostala do rúk veriteľov. Na čas sa dokonca zvýšila jej produkcia o 300 metrických centov - postupne sa znižovala výroba kancelárskeho aj cigaretového papiera a zostala iba baliaceho, aj tá klesla na 350 metrákov v roku 1894. Časom zanikla táto továreň a papierový mlyn, ktorý bol v Čermeli, sa stal už iba výletným miestom.

Skryť Vypnúť reklamu

Papier vystriedali klince

Uhorsko 18. a 19. storočia v priemyselnej výrobe celkove zaostávalo, ale Košice boli vo vývoji tovární ešte za niektorými oblasťami v Uhorsku. Na okolí boli maličké železiarne napr. v Myslave, Jasove, ale obe skončili výrobu a zachovala sa železiareň v Košických Hámroch. Tamojšia produkcia nestačila zásobovať kovospracujúce remeslá v takej miere, aby sa mohli rozvíjať z väčších dielní na továrenský spôsob výroby. Tieto dielne kupovali železo najviac z Krompách a z Prakoviec. Bibliografia Hospodársky život Košíc uvádza, že za väčší železiarsky podnik v Košiciach v polovici 19. storočia sa považovala výroba klincov (hovorili jej klinčikáreň) tiež v Čermeľskom údolí. Založila ju účastinná spoločnosť na čele s V. Kollusannom a ďalšími a vybavila ju nenáročným, prevažne mechanickým zariadením. Po jeho zmodernizovaní J. Bauerom st. sa v tejto továrni spracovávalo železo pre budovanie železničných tratí. Bola to malá továreň a nemohla ani cenou ani kvalitou obstáť v tuhej konkurencii rakúskych a českých výrobcov. Prešla na výrobu klampiarskeho sortimentu a zámočníckych potrieb. V literatúre sa uvádza, že v továrni na klince sa vyrábali aj jednoduchšie poľnohospodárske stroje. Spomenutá publikácia Hospodársky život Košíc upresňuje, aké to boli stroje a spomínali ich aj potomkovia vtedajších gazdov, ktorí mali "sečkárne" na rezanie sečky pre dobytok z košickej klinčikárne. Vyrábali sa tam aj rezačky repy a iné potrebné no výrobne nenáročné stroje do gazdovstiev až do r. 1866 - vtedy továreň na klince premenovali na Čermeľskú továreň na poľnohospodárske stroje. O tri roky sa stal členom spoločnosti výrobca poľnohospodárskych strojov v Prešove E. Benczúr. Aj táto továreň používala na pohon sústruhov, brúsiek, vŕtačiek a iných strojov vodu a koleso, ako pred stáročiami mlyny na pílenie dreva na dosky, fošne, trámy. Vodné koleso malo výkon 12 HP (konských síl) a okrem obrábacíh strojov dodávalo energiu i piatim kováčskym vyhniam a píle.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatky priemyselného podnikania

Z továrne vychádzali naozajstné poľnohospodárske stroje ako ručné mláťačky, čističky obilia s použitím gápľového pohonu, pluky, sejačky, odzrňovače kukurice, brány (na bránenie polí) a valce potrebné po sejbe. Klince sa prestali vyrábať v roku 1871, aj klampiarsky sortiment. Fabrike sa darilo, lenže v roku 1873 ju postihli finančné straty v dôsledku menového krachu vo Viedni. Roky 1872 - 74 boli veľmi stratové a účastinná spoločnosť nemala záujem investovať, čo sa dalo aj očakávať, lebo bola založená na desať rokov. Továreň odkúpila Müllerova strojáreň a zlievareň na Prešovskej ulici ešte r. 1872, zmodernizovala ju, ale úpadok bol taký, že účastinná spoločnosť predala Müllerove dielne na Prešovskej Fleicherovi a Schürgerovi, ktorí boli majiteľmi skladu železiarskych výrobkov Čermeľskej továrne na poľnohospodárske stroje. Fleischer dielne prenajal a po ďalších zmenách nakoniec r. 1879 prevzal dielne pod svoje vedenie a založil obchodnú spoločnosť Strojáreň a zlieváreň Fleischer a spol. To boli začiatky strojárskeho priemyselného podnikania, s ktorým je spojené aj meno K. Poledniaka.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  4. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  5. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  6. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  9. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 48 340
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 169
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 577
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 14 271
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 791
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 915
  7. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 7 437
  8. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 404
  9. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 151
  10. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 6 635
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nezažili SME, ale nezabudli sme.

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.

12 h
Odberné miesto na RT - PCR testovanie na zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave.

Pandémia si vyžiadala 11 990 obetí.

6 h

Janka Kovalčíková a Richard Stanke komentujú správy.

3 h
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

OĽaNO začalo pozíciu Kolíkovej spochybňovať, keď je premiér Heger v zahraničí

12 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop