Tesnosť prepojenia je pre organizmus prospešná a dokazuje to aj skutočnosť, že niektoré vírusy a časti bakteriálnej DNA sa stali súčasťou nášho genómu. Z množstva druhov, s ktorými sa človek počas svojho života stretáva, je pre človeka vyslovene patogénnymi len niekoľko bakteriálnych druhov. Ako vlastne s baktériami naše telo žije?
Ako nám povedala RNDr. Eleonóra Sinčáková, primárka oddelenia klinickej mikrobiochémie Nemocnice A. Leňa v Humennom, "k prvému kontaktu človeka s baktériami dochádza už počas pôrodu, keď dieťa prechádza pôrodným kanálom. Postupne sa potravou a vplyvom vonkajšieho prostredia do jeho organizmu dostávajú baktérie, ktoré u dospelého jedinca podľa odhadov tvoria asi 1,5 kg jeho hmotnosti. Znie to neuveriteľne, ale je to tak." Ako nám primárka vysvetlila, počet buniek baktérií v našom tele 10 násobne prevyšuje počet našich vlastných buniek. "V človeku žije okolo 400 – 1 000 druhov mikroorganizmov, konečný stav závisí od zloženia potravy, ktorú prijímame. Nachádzajú sa predovšetkým na našich sliznicových povrchoch: v dutine ústnej, v nose, prínosových dutinách, v dýchacích cestách, v zažívacom trakte a u žien v pošve."
Baktérie sú dôležité už u novorodencov
Budovať imunitný systém je dôležité už u novorodencov. Pre jeho správny vývoj je nevyhnutné, aby sa črevo ihneď po narodení osídlilo tzv. bifidogénnou a laktobacilovou mikroflórou. "Iba takáto mikroflóra pripojením na črevnú sliznicu pomáha nezrelému črevu spracovať následne zložité molekuly obsiahnuté v potrave, ako aj eliminovať potenciálne patogénne baktérie. Materské mlieko ako prvá potrava dojčaťa, prirodzene obsahuje priaznivo pôsobiace baktérie. Je teda probiotickou potravinou so všetkými jej priaznivými zdravotnými účinkami." Početné vedecké štúdie dokazujú, že probiotiká sú v dojčenskom veku nielen bezpečné, ale aj prospešné. U detí, ktoré dostávali mliečnu výživu s obsahom probiotík, sa zistil kratší priebeh a celkovo nižší výskyt hnačkových chorôb, navyše deťom nebolo treba tak často predpisovať antibiotiká.
Antibiotiká sú pre mikroflóru pohromou
Časté užívanie širokospektrálnych antibiotík u ľudí má za následok narušenie prirodzenej prospešnej črevnej mikroflóry, ku ktorej dochádza počas ich užívania. "Dôjde k premnoženiu niektorých druhov baktérií, na úkor ostatných - prospešných. Ak už je teda nevyhnutné antibiotiká užiť, odporúča sa zaradiť do výživy nielen detí, ale aj u dospelých, také potraviny, ktoré sú zdrojom probiotík, a to najmä kyslomliečne výrobky, niektoré syry, bryndzu či kvasenú kapustu," vysvetľuje RNDr. Sinčáková.
Budovanie imunity
Po objavení antibiotík v 20. storočí ľudstvo prepadlo predstave, že antibiotiká vyriešia všetky infekcie a ich komplikácie. Nadmerným a neopodstatneným užívaním antibiotík, ktoré by mali ľudstvo liečiť a zachraňovať životy, nevhodným spôsobom zasahujeme do prirodzených obranných reakcií človeka. "Je namieste viac využívať prirodzené imunomodulátory. A práve aj tu vstupujú do úlohy baktérie, či už živé v podobe probiotík, alebo len ich 'mŕtve' súčasti v podobe lyzátov."
To, ako svoju imunitu a "prospešné baktérie" posilniť, vám najlepšie poradí váš lekár. Taktiež v lekárňach nájdete dnes množstvo prípravkov, ktoré vám pomôžu aj v časoch viróz či chrípkových epidémií, ktoré sú u nás takmer každoročne.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
