Juraja Mokrého prevažná väčšina ľudí vníma ako mierne či viac pojašenú osobnosť. Ak by ste sa však v prítomnosti bývalého oravského moderátora ocitli čo i len na chvíľu, pochopíte, že ide o inteligentného a veľmi milého človeka, ktorého povolaním, ale aj akousi prirodzenou súčasťou jeho samotného je schopnosť rozveseliť ľudí. Baviť skoro celé Slovensko nie je ľahké, ostaní sa zapotia už len pri rozprávaní jediného vtipu. Slovenskému kráľovi tanca vytvorenie zábavy zjavne problém nerobí, vyčariť úsmev na tvári sa mu podarilo aj počas nášho rozhovoru pre Ťahák.
V súčasnej dobe pôsobí partner herečky Diany Mórovej v divadle Aréna, kde si ho môžete vychutnať v predstavení s názvom Traja kamaráti. Juraj v rozhovore pre Ťahák priznáva, že je romantik a prezrádza aj momenty, kedy uňho romantika ide bokom. S radosťou si zaspomínal na obdobie detstva a školských rokov spojených s opravou známok a vôňou školských jedální.
V detstve ho trápilo iba "žehlenie"
"Zvlášť som neobľuboval jedlá varené v školských jedálňach, ale vždy som sa tešil na demikátové buchtičky." Ťahák premýšľal, či Juraj nemal na mysli dukátové buchtičky, keďže demikátové sme dosiaľ nedostali šancu ochutnať ani my, no šoumenovi Mokrému sa zjavne takáto možnosť ochutnávky predsa len naskytla. "Fazuľková polievočka na sladko s mäskom, gulášik, mliečne alebo na kyslo spracované polievky," patrili medzi obľúbené pokrmy mladého herca, moderátora i zabávača v jednej osobe. "Chodieval som samozrejme na obedy, aj som sa predbehoval, keď bola dlhá "šóra" a na to obdobie si teraz spomínam tak zreteľne, ako keby to bolo včera," vzdychol si a s nostalgickým úsmevom dodáva: "Život letí kozmickou rýchlosťou. Keď človek chodí do základnej školy, cíti sa šťastný, nič mu nechýba, jediné o čo sa stará je, aby si vyžehlil známky z trojky na dvojku, nič ho nebolí, ma kopec energie, žiadne neresti, ktoré by mu mohli skľučovať život. Detstvo je časť života, ktorá má pomalý spád, rok sa mi v čase keď som chodieval do školy zdal akoby trval večnosť, teraz ide ako voda, veľmi rýchlo sa to rozbehlo."
100 dôvodov pre radosť
Na otázku, či mu teraz niečo v živote chýba, odpovedá: "Nič mi nechýba, ale keď si dieťa a ja verím, že ním zostanem dokonca života, stále snívaš a vždy sa na niečo tešíš."
Je romantikom, pred tým bol trpaslíkom
Podľa víťaza súťaže Let s Dance je každý človek svojím spôsobom romantik a so svojím pomyselne známym vtipom a úsmevom doplňuje: "Keď sa naštvem, tak aj romantika ide bokom." (smiech). Keďže mladý herec bratislavského divadla Aréna medzi rečou spomenul karneval, zaujímalo nás, za akú bizarnú masku bol prezlečený on. "Keďže som mal meter aj s topánkami, robil som trpaslíka, ale bol som napríklad aj kocúr v čižmách, mama mi ušila kostým a mal som aj fúzy." (úsmev)
Z matematiky mal jednotku
Na základnej škole si robil okraje a rátal si príklady. Napríklad z prírodopisu si pozeral učivo, a keď sa mu zdalo, že ide o ľahkú látku, prihlásil sa, aby som mal rýchlo známku. "Na základnej škole som bol vždy vyznamenaný bez trojky, ale boli aj predmety, ktoré mi išli s odretými ušami. Matematika sa u mňa pohybovala medzi tri až dva. Vždy som to potom dotiahol na dvojku. Fyzika ma nebavila," spomína. Ťahák však pozná nepísané pravidlo, ktoré hovorí o tom, že umelecky založeným ľuďom matematicko-fyzikálne predmety nevoňajú. Obľúbený humorista sa začína obhajovať a vysvetľuje: "Mal som obdobie kedy som dostal v šiestom ročníku z matematiky jednotku." Myslí si však, že je vecou pedagóga ako dokáže vysvetliť logickú postupnosť. "V šiestom ročníku sme sa učili lineárne rovnice, prenášaš znamienka, v podstate je v tom logika a pokiaľ ťa to pedagóg naučí, potom v dokážeš lavírovať a akurát počítaš, či tri krát tri je deväť alebo dva plus dva je štyri."
Hladný profesor Gregor, jeho bambino a dva rožky
Školské prestávky u Juraja Mokrého vyzerali veselo. Mladý študent herectva zvyčajne so spolužiakmi naháňal dievčatá a okrem toho čas na oddych trávil všelijako, len nie vzdelávaním: "Chodili sme do bufetu míňať koruny na zapekačky, nanuky, robili sme všetko možné iba nie a nie sa učiť, alebo sa pripravovať. Dobre si však pamätám, že na hodinách hereckej tvorby bol zvyk, že keď Gregor (profesor na VŠMU, poz. red.) išiel po ulici, tak sme už všetci spoločne museli v triede čakať na jeho príchod. V prípade, že spomínaný profesor nebol najedený a doniesol si so sebou dva rožky a karičku bambíno, všetci sme vedeli, že kto pôjde prvý do priestoru, ten za ten večer najviac schytá. Keď Gregor nebol najedený, zvykol byť dosť nahnevaný, preto sme všetci vedeli, že veľký výprask je istý. Mali sme však pred ním rešpekt", zdôrazňuje otec malého Kwida.
Svojmu synovi, časopisu Kormorán a denníku Korzár želá len to naj
"Osobne sa vôbec nezamýšľam nad tým, či by som chcel, aby bol Kwido úspešným žiakom. Jediné čo si želám je, aby Kwido bol zdravý a šťastný človek a to isté želám čitateľom časopisu Kormorán, či pomýlil som sa, to isté prajem čitateľom denníka Korzár a jeho prílohy Ťahák."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
