Prešiel obdobím gólovej neúrody a herného sucha

presunul do mekky futbalu. Teraz sa však situácia zmenila a rožňavský rodák sa zberá zase inde. Nielenže do iného klubu, ale aj do inej krajiny.

KOŠICE. Stal sa hráčom Škody Xanthi, kde bude na ročnej hosťovačke. Keďže po jej vypršaní bude mať ešte stále platný kontrakt s doterajším zamestnávateľom, je možné, že sa tam znovu vráti.

Nehľadá výhovorky

Bývalý kanonier spod Dubňa (prestúpil za 775-tisíc eur) má za sebou obdobie gólového sucha. Na to nebol zvyknutý. Hoci ho pribrzdila aj choroba, predsa v tom nehľadá výhovorky. "V Anglicku je mocná konkurencia a spôsob hry celkom iný. Hoci som kondične vyspel, predsa ešte stále to nie je celkom ono. Hrá sa tam v rýchlejšom tempe, čo sa nedá porovnať so slovenskými trávnikmi," konštatoval útočník, ktorému nevoňalo ani to, že nastupoval na krídle pri rozostavení 4-3-3. Skôr by bral pozíciu hrotového hráča. Dovedna sa na ihrisku objavil dvanásťkrát (z toho dva razy v pohári), ale ani raz sa v koncovke nepresadil. "Nemal som ani príliš veľa šancí." Aj to bol zrejme dôvod, prečo mu manažér klubu oznámil, že do budúcej sezóny s ním nerátajú. Vraj by nehrával pravidelne. "Vysedávanie na lavičke alebo paberkovanie by ma neuspokojilo, preto z iniciatívy Bristolu idem preč. Mrzí ma, že som nedostal viac šancí, ale zase dúfam, že sa mi v Grécku bude viac dariť." Zaujímavé však je, že tréner Gary Johnson mu predtým tvrdil, že s ním ráta. "Preto má neskoršia informácia dosť prekvapila."

Boli i smutnejšie momenty

Bývalý hráč Lokomotívy Košice, Podbrezovej, Trenčína, Teplíc, Chomutova, Ústí nad Labem nepôsobil v špičkovom tíme (keď prišiel, figuroval dvanásty, skončil na konečnom desiatom mieste), no i tak si vyskúšal, aká je tvrdá konkurencia za kanálom La Manche. Klub účinkujúci na štadióne Ashton Gate (kapacita vyše 21-tisíc miest) mu pomohol otvoriť oči. "Nemal som tú správnu pohodu, čo futbalista má mať, aby bol úspešný. Tým, že som nehral pravidelne, som sa nedostal do tempa. Hoci som sa snažil byť rovnocenným v nasadení." Aby sa presadil, pribral aj pár kilogramov a vraj mu to pomáhalo v súbojoch s nemilosrdnými bekmi. "Či budem musieť hmotnosť upraviť teraz, keď sa sťahujem, to ešte neviem. Musím si to najprv vyskúšať na vlastnej koži." Slovenský legionár bez okolkov priznáva, že má za sebou pestré obdobie, niekedy aj smutnejšie, keď nebol nominovaný na zápasy a ku koncu sa zase častejšie objavoval v rezervnom tíme. "Vysoké tempo po celých deväťdesiat minút je niečo, čo nemáme v krvi. Je to neustály pressing s množstvom osobných súbojov na hranici dovoleného, nikde inde sa tak nehrá. Preto bolo pre mňa poučné, že som to zažil," dodal borec, ktorého tiež uchvátila atmosféra na mnohých štadiónoch. "Hral som aj pred vyše tridsaťtisíc divákmi, a to bolo čosi úchvatné." Okamžite po tom, ako sa dozvedel, že sa stal hráčom Škody Xanthi, sa mu vynorilo v pamäti, že v tomto gréckom celku kedysi pôsobili i iní Slováci - Janočko či Buček. "Sám som zvedavý, ako sa preorientujem na tunajší štýl. Pravdupovediac ani neviem, aké sú typické prvky tunajšieho futbalu, ale najviac myslím na to, ako v tom teple zvládnem nároky. Predsa len, dosiaľ som sa pohyboval skôr v chladnejšom počasí," dodal P. Štyvar.