tiež veľmi dobre vie, ako chutí dno slávy. Angelikin tieň nikdy neprekročila.
Ako to už býva, k hereckej profesii i svojej osudovej filmovej úlohe sa dostala vďaka zhode šťastných náhod. Tie ju však potom opustili. "Možno som v role Angeliky prežila príliš veľa šťastia a na ozajstný život už nezvýšilo," uviedla v spomienkovej knihe.
Od malej baletky k slávnej herečke
Krásna francúzska herečka sa narodila 1. januára 1939 ako Jocelyn Yvonne Renée Mercier v meste Nice. Jej matka pochádzala z Talianska a otec bol z bohatej francúzskej lekárnickej rodiny. Ako najstaršiu z troch sestier ju však rodinná firma vôbec nelákala. Túžila tancovať. Rodičia si mysleli, že ide len o detský rozmar, no ona bola tvrdohlavá. A keďže ju otec zbožňoval, napokon ju prihlásili do baletnej školy. K prvej filmovej úlohe sa dostala ako 17-ročná vďaka spomínanej šťastnej náhode. Legendárny Maurice Chevalier nakrúcal v Nice film Mal som sedem dcér a keď ochorela jedna z tanečníc, šancu dostala Jocelyn. Ale brány do sveta filmu jej to ešte neotvorilo. Najskôr odišla tancovať do Paríža a po jednej hádke s matkou sa pobrala až do Londýna. Chvíľu okúsila aj život na ulici, potom sa pripojila k malej tanečnej skupine, no napokon sa vrátila domov. A tam opäť zaúradovala šťastná náhoda. Pomáhala otcovi v lekárni a pritom sa stretla s režisérom Denisom de La Patelliére. Zapáčila sa mu a obsadil ju do filmu Pomsta z hrobu. Vtedy si zmenila meno na Michéle, lebo jej ktosi povedal, že s menom Jocelyn veľkú dieru do sveta neurobí...
K Angelike cez horory a prostitútky
Na prelome 50. a 60. rokov sa z Michéle stala jedna z najobsadzovanejších a najobľúbenejších francúzskych herečiek. Nebola však tuctovou blondínkou. Svoje hrdinky poznamenávala akousi povýšenosťou a dostávala úlohy, ktoré boli určené starším odmeraným dámam. Je zaujímavé, že spočiatku ju obsadzovali do temných, ba až hororových príbehov. A po roku 1959, keď si zahrala vo filme Strieľajte na pianistu, začala získavať úlohy osudových žien, ba aj prostitútok. Skutočne veľká rola ju však míňala. Až do roku 1963. Vtedy sa režisér Bernard Borderie a producent Francis Cosne rozhodli, že sfilmujú obľúbenú knihu o dobrodružstvách Angeliky. Pôvodne ju mala hrať Brigitte Bardot, no ona to odmietla. Tvorcovia zvažovali aj Catherine Deneuve či Jane Fonda, no jedna bola príliš bledá a druhá mala hrozný prízvuk. Keď to nevyšlo ani s ďalšími hviezdami, pozvali na kamerové skúšky Michéle Mercier. A ona úlohu získala opäť vďaka šťastnej náhode. Režisér od nej na konkurze chcel také veci, akoby bola začínajúcou herečkou. To ju rozzúrilo. Predviedla tam nefalšovaný výbuch hnevu, tresla dverami.... a úlohu získala.
Fenomén ju zavrel do zlatej klietky
Filmová Angelika je fenomén, ktorý diváci milujú už 45 rokov. A prečo je tento romanticko-dobrodružný film jedným z najobľúbenejších? Lebo je v ňom všetko, dávka napätia, erotiky, akčných scén, a samozrejme, romantika s Robertom Hosseinom. No jedným z hlavných dôvodov, prečo božská markíza stále uchvacuje ľudí, spočíva v hlavnej hrdinke. Postava Angeliky bola Michéle upravená priamo na telo. A herečka v podstate hrala samu seba.
Po nakrútení Angeliky takmer všetci predpovedali Michéle veľkú filmovú kariéru. No nestalo sa. Nakrútila síce ešte niekoľko filmov, no žiadna sláva. Angelika ju zavrela do zlatej klietky. Režiséri ju prestali obsadzovať, lebo každý v nej videl len krásnu markízu. Michéle skúšala šťastie aj v Hollywoode, kde Angeliku nepoznali, ale nevyšlo jej to. Po roku 1984 sa odmlčala na 14 rokov. V roku 1998 síce dostala úlohu vo filme La Rumbera, no ani to jej neprinieslo vysnený comeback.
Mohla mať každého muža, vybrala si nesprávnych
Angelikino prekliatie sprevádzalo krásku aj v osobnom živote. Kým Angelika napokon našla šťastie po boku milovaného Peyraca, Michéle sa to nikdy nepodarilo. Hoci jej v časoch najväčšej slávy pri nohách ležali aj mocní a bohatí muži. "Mala som vtedy každého muža, na ktorého som ukázala prstom. Nelákala ma však sláva ani peniaze. Milovala som mužov, ktorí boli krásni, a to mi stačilo," vyznala sa raz. Problém je len v tom, že akosi vždy ukázala na toho nesprávneho. Jej prvým manželom sa stal asistent režiséra Andre Smaghea. Spočiatku čarovný chlapík sa však nedokázal vyrovnať s tým, že jeho manželka je úspešnejšia. Stal sa z neho alkoholik, ktorý Michéle tyranizoval a bíjaval, až kým neskončil v sanatóriu. Herečka sa s ním mohla rozviesť, až keď mu vyplatila veľkú sumu peňazí. Ani pri druhom mužovi si šťastia neužila. Automobilový pretekár Claud Bourrillot ju po šiestich rokoch manželstva opustil a vzal jej aj všetky šperky a peniaze. Osud jej potom do cesty priviedol rozvedeného podnikateľa Adriena zo Ženevy. Kvôli nemu a jeho dvom synom bola ochotná zanechať kariéru. Bohužiaľ, Adriena jej po dvoch rokoch vzala rakovina. Posledným partnerom nešťastnej herečky bol taliansky princ Nicola. Dva roky spolu žili v Ríme, až kým herečka nepochopila, že on v nej vidí len Angeliku. Navyše jeho aristokratickej rodine sa nepáčil jej obyčajný pôvod, a to bol koniec ich lásky.
"Žila som krásny život"
Vysporiadať sa s takými životnými údermi dokáže len silná žena. A Michéle Mercier potvrdila, že je rovnako silná ako jej legendárna filmová postava. Aj keď chvíľu to tak nevyzeralo. Keď jej hviezda zhasla, prepadli ju depresie. Dokonca mala premyslené detaily samovraždy: "Začala som čoraz viac prepadať beznádeji. Sláva je obrovská droga a človek si od nej len ťažko odvyká. Všetko na mňa padalo, môj svet slávy sa rozpadol. No nakoniec som prišla k záveru, že každý človek musí naplniť svoj osud, a že by bolo príliš zbabelé pred ním utiecť," priznala sa.
Sedemdesiatročná herečka žije v Cannes, v roku 2006 ju menovali za Rytierku rádu umenia a literatúry a ocenenie získala za "nesmierny talent a prínos francúzskej kultúre". Keď v televízii dávajú Angeliku, Michéle pociťuje smútok a bezmocnosť. No zároveň dodnes opatruje doma všetky Angelikine šaty, ktoré skúpila, keď sa rozpredávali rekvizity z filmu. Roky bojovala s "duchom" Angeliky de Peyrac, no nikdy nezvíťazila. "Hrala som v päťdesiatke filmov, no aj tak som si istá, že na mojom náhrobnom kameni bude stáť: Tu leží Angelika," napísala v autobiografickej knihe s názvom Ja nie som Angelika. Ale aj napriek tomu všetkému hovorí: "Vedzte, že som žila krásny život aj napriek všetkým stratám a prehrám."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
