Tento súlad dokumentujú najmä stavby, ktoré nám zanechali naši predkovia - pyšné hrady vypínajúce sa na vysokých kopcoch nad okolím či nádherné zámky, umiestnené pri tíško plynúcich riekach. Obávam sa, že takýto súlad by sme už však zbytočne hľadali na našich panelákových sídliskách. Skutočne nevšedný súlad prírody s dielom človeka predstavuje Mont Saint-Michel vo francúzskej Normandii.

Kedysi to bola pevnina

Názvom Mont Saint-Michel sa označuje aj skalnatý ostrovček, aj malá dedinka na ňom. Ostrovček leží približne jeden kilometer od pobrežia, v zálive pri ústí rieky Couesnon. V predhistorických dobách bol tento záliv pevninou. Pri postupnom stúpaní morskej hladiny sa eróziou v priebehu miliónov rokov vyformovalo pobrežie. V zálive sa objavili veľké bloky granitu, ktoré vplyvu oceánu odolávali lepšie ako okolité skaliská.

Pôvodne Mont Tombe

Tak vznikli ostrovčeky Lillemer, Mont-Dol, Tombelaine a Mont Tombe. Práve ten posledný z nich poznáme dnes pod názvom Mont Saint-Michel. Po odchode Rimanov bola v 6. a 7. storočí oblasť, v ktorej Mont Saint-Michel leží a ktorá bola nazývaná Armorica, osídlená Britmi. Prvá kláštorná stavba bola na ostrove postavená v ôsmom storočí.

Zjavenie archanjela

Podľa legendy sa v roku 708 zjavil Sv. Aubertovi, biskupovi v Avranches, archanjel Michal a dal mu pokyn, aby na skalnatom ostrovčeku postavil kaplnku. Aubert vraj ignoroval Michalove pokyny dovtedy, kým mu archanjel nevypálil prstom dieru do jeho lebky. Biskup dal napokon postaviť na vrchole ostrova oratórium, čím položil základ jednému z veľmi významných posvätných miest kresťanstva. Veriaci tam prichádzali, aby prosili Sv. Michala o ochranu a Mont Saint-Michel sa čoskoro stal významným pútnickým miestom.

Súčasť Normandie

Ostrov získal strategický význam v roku 933, keď normandský vojvoda Viliam I. (prezývaný aj Viliam dlhý meč) anektoval polostrov Cotentin, čím sa ostrov definitívne stal súčasťou Normandie. Vojvodský patronát financoval v nasledujúcich storočiach výstavbu kláštora v reprezentatívnom normandskom štýle. V roku 966 zakladá vojvoda Richard I. benediktínske opátstvo. V roku 1067 kláštor podporil Vojvodu Viliama Normandského v jeho nárokoch na anglický trón.

Pozemky na anglickej strane

Vojvoda sa kláštoru odmenil tým, že mu daroval pozemky na anglickej strane kanálu la Manche. Richard II. si v 11. storočí vybral za staviteľa kostola opátstva talianskeho architekta Williama de Volpiano. Ten už predtým postavil v Normandii opátstvo Fécamp. Volpiano navrhol románsky kostol, ktorého lode sa odvážne pretínali priamo na najvyššom mieste kopca. Kvôli kompenzovaniu váhy kostola muselo byť postavených množstvo podzemných krýpt a kaplniek. Robert de Thorigny, ktorý bol veľkým prívržencom anglického kráľa Henricha II. (ten bol aj normandským vojvodom), zosilnil v 12. storočí celú stavbu a vybudoval hlavnú fasádu kostola.

Pokus o dobytie

V roku 1204 sa Bretónec Guy de Thouars, spojenec francúzskeho kráľa, pokúsil dobyť Mont Saint-Michel. Po zapálení dedinky a zmasakrovaní jej obyvateľov sa však spod masívnych múrov opátstva musel dať na ústup. Oheň sa však rozšíril natoľko, že strechy opátstva sa zrútili. Kráľ Filip II. Augustus bol však tak zhrozený krutosťou svojho bretónskeho spojenca, že ponúkol opátovi Jourdainovi finančné prostriedky na výstavbu nového kláštora v novom gotickom štýle. V roku 1421 sa zrútil románsky chór kostola.

Nový gotický chór

Chór bol v gotickom štýle znovu postavený v rokoch 1446 až 1523 (v období medzi rokmi 1450 a 1499 sa nestavalo). Po požiari v roku 1776 boli odstránené tri okenné výklenky v lodi kostola, čím vznikla západná terasa s pekným výhľadom na pobrežie. V roku 1780 bola postavená terajšia fasáda v klasicistickom štýle. Celý súbor poprepletaných stavieb rôznych štýlov tvorí komplex, ktorý by sme dnes nazvali megastavbou.

Hradby ho ochránili

Hradby postavené v 15. storočí tesne pri brehu okolo celého ostrova ochránili ostrov počas tzv. storočnej vojny (trvala od roku 1337 do roku 1453) medzi Anglickom a Francúzskom. Angličania sa opakovane pokúšali ostrov dobyť, ale nikdy sa im to nepodarilo. Angličania napokon získali celú Normandiu s výnimkou tohto ostrova. Na pamiatku týchto bojov ešte aj dnes odpočívajú pri hradbách dve ťažké gule z anglických kanónov. Súčasťou hradieb je niekoľko veží - je to napríklad Arkádová veža ( v nej boli ubytovaní opátovi vojaci), Veža slobody, Kráľova veža či Gabrielova veža.

Kaplnka Sv. Auberta

Na skalnatom výstupku ostrova stojí malá kaplnka Sv. Auberta, postavená v 15. storočí na počesť už spomínaného biskupa Auberta. Na ostrove je aj kostol Sv. Petra. V roku 1874 bolo opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1895 až 1897 bola pristavená zvonica, štíhla veža a postavená socha Sv. Michala. Možno ešte spomenúť, že kláštor neslúžil vždy iba na cirkevné účely.

Urobili z neho väzenie

V 15. storočí, za vlády Ľudovíta XI. slúžil kláštor po prvý raz ako väzenie - kráľ tam vo veľmi ťažkých podmienkach držal svojich politických odporcov. Počas Francúzskej revolúcie sa z kláštora opäť stalo väzenie, do ktorého revolucionári uvrhli šľachticov, kňazov a politických odporcov. Proti tomu protestovali také známe osobnosti, akými boli napríklad Victor Hugo a Chateaubriand, ale Mont Saint-Michel ostal väzením celých 73 rokov. Až 20. októbra 1863 bol schválený zákon, ktorý prinavrátil kláštor cirkevným účelom. Ostrov bol oddávna spojený s pevninou úzkym pruhom zeme, ktorý bol však odkrytý len pri odlive.

Príliv prichádza rýchlo

Mimochodom, rozdiel hladiny mora medzi prílivom a odlivom je v týchto miestach až 14 metrov. Príliv pritom prichádza veľmi rýchlo - podľa spisovateľa Victora Huga ´rýchlosťou cválajúceho koňa´. Táto rýchlosť sa stala osudnou mnohým ľuďom, ktorí sa vybrali na ostrov za odlivu po obnaženom piesočnatom dne mora a rýchly príliv ich zaskočil. V rokoch 1877 až 1879 bola na prirodzenej spojnici ostrova s morom vybudovaná vysoká hrádza, ktorej koruna je nad úrovňou prílivu.

Buduje sa priehrada

Táto hrádza však spolu s reguláciou ústia rieky Couesnon zmenila hydrologické pomery natoľko, že okolie ostrova sa zanáša bahnom a vznikajú tam slané močariská. V súčasnosti sa preto pracuje na projekte, ktorý zahrnuje aj výstavbu priehrady, ktorá pri prílive vpustí vodu do ústia rieky a pri odlive sa zadržaná voda bude vypúšťať – tým sa zefektívni odplavovanie bahna. Mont Saint-Michel, ktorý bol v roku 1979 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je po Paríži najnavštevovanejším miestom vo Francúzsku - ročne navštívia toto miesto, v ktorom sa snúbi príroda s ľudským dielom, vyše tri milióny turistov. Obec Mont Saint-Michel má pritom necelých 50 stálych obyvateľov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.