ka. V stredoveku bolo panstvo označované ako Chychua, resp. Chychwa.
Stredisko novovzniknutého panstva začiatkom 14. storočia bolo umiestnené na pomerne nízkom vrchu (južný výbežok vrchu Inovec, 200 m n. m.) v súčasnom geomorfologickom členení v rámci celku Beskydské predhorie, ktorý má charakter vrchoviny. Táto poloha sa nevyznačuje výrazne vhodným terénom, aj keď je južné, východné i západné úpätie vrchu značne strmé, prevýšenie je však príliš malé. Umiestnenie hradu v danej polohe bolo však vhodné hlavne z dôvodu, že pod hradným vrchom preteká rieka Ondava, pozdĺž ktorej viedla v stredoveku významná krajinská cesta.
Historicko-stavebný vývoj
Najstaršia zmienka o hrade pochádza z roku 1316, keď ho spravoval kastelán Mikuláš zvaný Peres a majiteľom bol rod Rozgonyi. Panstvo Čičava sa konštituovalo už od r. 1270, keď šľachtic Reynold nadobudol rozsiahle majetky (vrátene zeme Čičava) od kráľa Štefana V. Reynold a jeho potomkovia z rodu Rozgonyi však hrad vybudovali až neskôr. Podľa prof. F. Uličného medzi rokmi 1270 - 1316 a doc. M. Slivka obdobie spresňuje na 1309 - 1316. V 14. až 17. stor. slúžil ako centrum rozsiahleho územného panstva, ako šľachtické sídlo a v prípade nebezpečenstva aj ako pevnosť. Od 16. stor. tam sídlil archív Zemplínskej župy a dokonca sa na hrade konali stoličné zhromaždenia. V 16. a 17. stor. vlastnili hrad Drugetovci, ktorí ho bránili aj v čase protihabsburských povstaní. Napriek tomu ho dobyl I. Tököly a neskôr aj F. Rákoci II., ktorý ho opravil a ďalej využíval. Po potlačení jeho povstania bol hrad po r. 1711 cisárskym vojskom zbúraný.
V 14. a 15. stor. tvorilo hrad obvodové opevnenie s iba jednou okrúhlou vežou. Za hradbami ležali nádvoria, kde stáli drevené obytné a hospodárske budovy. Kamenný bol len palác, ktorý stavebne nadväzoval na opevnenie. Obranu posilňovala ešte priekopa a valy na severnom a západnom úpätí.
V 16. stor. prešiel hrad rozsiahlymi prestavbami. Podobne investovali jeho noví vlastníci Drugetovci aj do renesančných úprav viacerých svojich hradov v Zemplíne. Na juhovýchodnej strane horného hradu bola vybudovaná veľká delová bašta klinového typu, ktorá má analógie vo fortifikáciách v Taliansku. Súvisí to najskôr s pôvodom Drugetovcov, ktorí si najali zrejme staviteľa z ich pôvodnej krajiny. Renesančne bol upravený aj starý hrad, ktorý sa potom stal jadrom novej pevnosti. Posilnené boli aj obranné múry a opravené už skôr vystavané neskorogotické predhradie a okrúhla bašta z prelomu 15. a 16. stor. Prestavaný hradný komplex tak zaberal priestor 150 x 90 m.
Dnešný stav lokality
Dodnes sa zachovala rozsiahla zrúcanina s viditeľnými takmer všetkými pôvodnými časťami hradu. Najkompaktnejšie je dochovaná východná časť pevnosti (vysoká vysunutá bašta, obytné priestory pri hradbách) a severovýchodné obvodové opevnenie. Južné časti hradu boli zdeštruované pri jeho poslednom obliehaní. Asi z polovice zostali stáť múry predhradia, vrátane bašty. Zachovalo sa taktiež množstvo detailov ako kľúčové strieľne, renesančné omietky, fragmenty okien, dverí či valenými klenbami zaklenuté priestory interiéru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
