opostavení "súdruhovia" či príslušníci armády a iných bezpečnostných zložiek. Vďaka vedeniu letiska a pozvaniu členov Slovenského leteckého zväzu Košice sme si mohli ako jedni z mála Košičanov prezrieť tieto zaujímavé priestory.

KOŠICE. Nová riadiaca veža začala poskytovať služby riadenia letovej prevádzky na letisku a v jeho blízkosti, v tzv. okrsku letiska, 21. júna 2008 o 6.00 hod. Pred pár dňami teda oslávili pracovníci Letových a prevádzkových služieb SR, Letisko Košice, prvé výročie fungovania v novučkých, moderných priestoroch.

Do objektu neprekĺzne ani myš

Vežu chráni mohutný kovový plot, za ktorý neprekĺzne ani myš. A keby aj áno, nedostala by sa ďaleko. Objekt je prísne strážený a sledovaný bezpečnostnou službou. Pre našu skupinku prišiel Jozef Kmeť, vedúci stanovišťa letových prevádzkových služieb.

"Tak páni, teraz pekne po jednom ku mne, musíme si vás trochu preveriť," privítal nás službukonajúci ochrankár.

Po kontrole, cieľom ktorej bolo zistiť, či sa nesnažíme náhodou prepašovať do veže zbrane a iné neprípustné nebezpečné "hračky", sme sa výťahom vyviezli na šieste poschodie do "predizby" veže. Odtiaľ nasledoval výšľap po schodoch, vedúcich do okrúhlej presklenej miestnosti, nabitej rôznymi prístrojmi. Sedelo tam zopár chlapov, takmer každý so slúchadlami na ušiach.

"Pýtať sa môžete, na čo chcete, fotiť takisto, keď však bude letový dispečer vysielať, treba stíšiť hlas. Nuž a vypnite si aj mobilné telefóny," vydal v úvode našej návštevy pokyny J. Kmeť. "Veža má vrátane antén celkovú výšku 32 metrov, oči riadiacich letovej prevádzky sú vo výške 25 metrov. Pracovisko spĺňa základnú požiadavku 360-stupňového výhľadu a máme tu najmodernejšiu techniku."

Sledujú stovky rôznych parametrov

Keďže šéf prevádzky mal iné povinnosti, ujal sa nás jeho kolega, riadiaci letovej prevádzky Pavol Iľko. Túto náročnú prácu robí od roku 1988, z toho asi 15 ako vedúci zmeny.

"Máme tu vlastne dve stanovištia. Prvé, takzvané procedurálne, je Košice - veža, kde riadime vizuálne a riadiaci má k dispozícii pomôcky ako napríklad informačné, zobrazovacie, prehľadové a komunikačné systémy," začal s vysvetľovaním. "Podobne je vybavené približovacie stanovište, ktoré slúži aj ako radarové pracovisko. Majú tam zobrazenie prakticky celého Slovenska s informáciami o sekundárnych cieľoch (lietadlách) zo systému sekundárnych radarov, zosieťovaných s rôznymi časťami SR, Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska. Všade tam sa systémové informácie dostávajú. Keby teda vypadol jeden radar zo siete, ihneď je nahradený iným. Zároveň pre naše potreby slúži primárne zobrazenie, prezentované zariadením v severovýchodnej časti letiska, zobrazuje ciele na základe primárneho odrazu do vzdialenosti 120 kilometrov. Keďže v súčasnosti máme schválené oba systémy, ak primárny radar vypadne, slúži pre riadenie letovej prevádzky a zabezpečenie rozostupov lietadiel sekundárny systém a naopak. Čiže informácie pre riadiacich sú zabezpečené permanentne. Môžeme riadiť a lietadlá môžu pristávať pri dohľadnosti 300 metrov a viac, pri horších podmienkach musia vyčkávať na zlepšenie. Ak k tomu nedôjde, lietadlo môže byť navigované na iné letisko, aj tam je všetko strážené prístrojmi."

Pilot si pomýlil dráhu, vrazil do stĺpa

Boli sme zvedaví, ako vyzerá bežný pracovný deň týchto chlapov, ktorí celé hodiny bdejú nad bezpečnosťou lietadiel a cestujúcich.

"Nastupujeme do služby pätnásť minút pred jej prevzatím. Riadiaci sa oboznámi so správami o obmedzeniach na letisku a pre daný vzdušný priestor. Potom sú tam ešte nariadenia vedúceho stanovišťa vyplývajúce z bežnej prevádzky a ktoré sú reakciou na vzniknuté prevádzkové problémy. Služby sú nonstop 24-hodinové, každé pracovisko je obsadené jedným riadiacim. Nastupujúci do služby sa pripojí slúchadlami k pracovnému stolu a začne robiť. Aby práca nebola monotónna, striedame sa zhruba po dvoch hodinách pri jednotlivých pracoviskách. Musíme sledovať parametre lietadiel, informácie o aktuálnom počasí, výšku základne mrakov a podobne. Pred bežnou prevádzkou majú vždy prednosť lety s hlavami štátov či premiérmi, respektíve pre štát dôležité lety. Doposiaľ sme nemuseli riešiť na košickom letisku žiadnu závažnú situáciu, i keď bežne sú situácie, že lietadlo pri vzlete nasaje vtáka a musí núdzovo sadnúť, prípadne pilot ohlási, že mu vysadil motor a vracia sa na letisko. Keď v Chorvátsku havaroval autobus s Košičanmi, tých, čo prežili, priviezli do Košíc lietadlom. Bolo to večer, po daždi. Pilot dostal informáciu, že má ísť po dráhe Alfa Zulu, on ju však minul a išiel po dráhe, ktorá vyzerala ako Alfa Zulu, teda krížom. Dráha nezabezpečovala dostatočnú vzdialenosť od prekážok a tak koreňom ľavého krídla lietadla narazil do stĺpa. Ten sa zlomil," zaspomínal si P. Iľko.

Riadiaci lietania podstupujú tvrdú prípravu

Vo veži sa nám pri pohľade na množstvo kadejakých monitorov, tlačidiel a ďalších tam umiestnených aparatúr takmer zakrútili hlavy. Na prvý pohľad sa zdalo, že človek jednoducho nemôže všetky zvládnuť.

"Dá sa do toho celkom dobre vkĺznuť, absolvoval som výcvik v Žiline, tam bola teoretická príprava," povedal nám jeden z riadiacich, Ondrej Marhefka. "Tam to trvalo tri mesiace, potom nasledovalo preskúšanie na leteckom úrade, na rad prišiel dvojtýždňový výcvik v Prahe na vežovom simulátore, kde sme však nemali taký výhľad na letisko ako tu v Košiciach. No a po ďalších dvoch týždňoch v Bratislave prišli na rad Košice. Keď prídete na dané stanovište, musíte sa najprv oboznámiť s podmienkami. Rôzne sú pre Poprad či Košice, z toho tiež treba urobiť test. Lietadlá potom začínate riadiť podľa ich hlásení. Preto, aby bol riadiaci pripravený robiť svoju prácu aj vtedy, keď napríklad vypadne radar. Ak nie sú problémy, začína sa výuka v praxi pod vedením skúseného inštuktora. Príprava je práve preto taká náročná, aby riadiaci nespravil žiadnu chybu."

Všetko, čo sa vo veži udeje, každý jeden krok či úkon riadiaceho lietania počas služby je monitorovaný a zaznamenávaný. Údaje posielajú do centrály v Bratislave, kde sú všetky postupy podrobne analyzované.

V útrobách veže sa ukrýva aj ďalšie málo známe pracovisko, oddelenie technického zabezpečenia letových prevádzkových služieb. Nezasvätení o ňom vedia iba málo, lebo správy o ňom sa v médiách objavujú iba zriedkavo, respektíve vôbec. Okrem iného tam patria zložité systémy potrebné pre traťovú a letiskovú navigáciu. Sú umiestnené na zemi a informujú pilota o polohe lietadla voči iným prelietajúcim strojom, ale aj lietadlám smerujúcim z a na košické letisko. Ide napríklad o smerový rádiomaják s meračom vzdialenosti alebo presný pristávací systém.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.