hlasového éteru však pravidelne vysielajú jeho rozprávky pre deti. Jeho syn Peter je síce básnik, editor a prekladateľ, z literárnej vedy však iste zaujme dielo Postava a jej kompetencie v rozprávkovom svete (2006). Korzár sa s Milčákovcami z Levoče rozprával, ako ináč, o rozprávke.
Čo pre vás znamená levoča?
Peter: "Otec je Levočan, on sa tu narodil, aj jeho rodičia a prarodičia. Páčilo sa mu tu odjakživa, preto sa rozhodol, že sa neodsťahuje. Aj sa tu cítim dobre, ale mám rád aj iné miesta a striedam to. Levoča je však pre mňa inšpirujúca, je to staré kráľovské mesto, istým spôsobom rozprávkové."
Ján: "Spiš je svojou atmosférou a vzhľadom predurčený na to, aby tu prekvitali rôzne umelecké žánre od výtvarnej, hudobnej kultúry až po dramatickú a spisovateľskú aktivitu."
Spomínate si na svoju najmilšiu rozprávkovú knihu alebo postavu?
Peter: "Pred tým, ako sa človek stane čitateľom, je poslucháčom. Kým nevie čítať a má dobrú mamu alebo otca, k rozprávkam ich vedú oni. Bolo to aj v mojom prípade. Mama mi čítala knihy pred spaním. Taká moja najživšia spomienka je na Smelého zajka od Jozefa Cígera Hronského. Keď som vedel čítať, vrátil som sa k tejto knihe ako čitateľ. Otec mi čítal to, čo práve písal, čiže testoval svoje rozprávky na mne."
Ján: "Nemôžem povedať, že je to jediná postava, aj keď dominuje Malý princ od Exupéryho. Je to postava, ku ktorej sa rád vraciam a stále mi dáva nové podnety."
A čo rozprávky pre dospelých? Má podľa vás dospelý čitateľ nárok na tento žáner?
Peter: "Myslím si, že dobrá literatúra pre deti je aj pre dospelých. Každá rozprávka by mala mať ambíciu ponúknuť plnohodnotný zážitok aj dospelému. Keď rodič číta knihu svojmu dieťaťu, aj on by mal mať radosť a naplno príbeh so svojím dieťaťom prežiť. Ja som svojim deťom tiež čítal knihy a napríklad Válkove básne majú všetky kritériá, aby potešili aj dospelého."
Ján: "Nerozlišujem rozprávky pre deti a pre dospelých. Každý si nájde v rozprávke to svoje. Dospelí v tých, čo sú pre deti, a naopak. Dieťa nemusí všetkému rozumieť, ale keď si v rozprávke pre dospelých niečo nájde, čo má pre neho význam, je to pre neho prínosom.
Dá sa z písania rozprávok aj rozprávkovo vyžiť? Máte rozprávkový príjem?
Peter: "Nie, bohužiaľ, Slovensko je veľmi malé, predáva sa tu málo kníh. Nedá sa vyžiť iba z písania rozprávok či vydávania kníh."
Ján: "Nedá sa na to odpovedať. Skôr by som povedal, že musím mať príjem, aby vznikla rozprávka a dostať knižnú podobu.
Poraďte našim čitateľom, ako sa dá rozprávkovo prežiť svoj život...
Peter: "Rozprávkovo žiť, to súvisí s individuálnou zodpovednosťou. Každý je zodpovedný sám za seba. Zodpovedný prístup k svojmu životu je predpokladom toho, že v krajine to bude fungovať a bude sa nám tu všetkým rozprávkovo žiť.
Ján: "Spôsob by si každý mal nájsť sám. Mali by nás oslovovať veci, ktoré nie sú všedné, jednoduché, obyčajné, aj keď sa také na prvý pohľad zdajú. Každý deň, ráno, keď odchádzame do práce alebo školy, treba si nájsť cestou alebo pri stretnutí s iným človekom niečo, čo nám prinesie radosť, čo nám uľahčí a spríjemní deň.
PROFIL
Ján Milčák
Narodil sa 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venuje aj písaniu divadelných hier a pokračuje v písaní detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých.
Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa).
Žije v Levoči.
Zo spektra jeho bohatej tvorby pre deti a mládež vyšli knižne diela napríklad Zo štyroch kapsičiek (riekanky a básničky, 1988), Rozprávka o Marianke (1990), Chlapec Lampášik (1996), Zuzanka a pán Odilo (2004). Z rozhlasovej tvorby je to napríklad Sprievod anjelov (1971), Pavol rezbár (1973), Najmladší zo slávnej rodiny (1978), Rozprávka o strome (1984), Zabudnutá skriňa (2008) a iné.
Zdroj: internet
PROFIL
Peter Milčák
Peter Milčák (1966) je básnik, editor a prekladateľ.
Vydal básnické zbierky Záprah pred zimou (1989) a Prípravná čiara 57/Preparation Line 57 (2005).
V roku 1991 založil vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa venuje najmä vydávaniu pôvodnej slovenskej poézie.
Edične pripravil a vydal antológie súčasnej slovenskej poézie v angličtine (Not Waiting for Miracles, 1993), v nemčine (Blauer Berg mit Höhle, 1994), vo francúzštine (Les Jeux Charmants de l'Aristocratie, 1996) a v poľštine (Pisanie, 2006) a v spolupráci s anglickým vydavateľstvom Bloodaxe Books výber z básní M. Válka (The Ground Beneath Our Feet, 1996). Preložil výber z básní Matthewa Sweeneyho (1998) a Kennetha Patchena (2006).
V rokoch 1999 až 2002 žil v kanadskej Mississauge, kde vo vydavateľstve Modry Peter Publishers vydal výbery z tvorby básnikov (I. Štrpka, I. Osojnik, J. Skácel, J. Buzássy) v rámci edície Contemporary European Poetry.
V súčasnosti pôsobí ako lektor na Varšavskej univerzite v Poľsku, kde vedie semináre zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry.
Zdroj: internet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
