ými účastníkmi verejného diškurzu. Hoci sú názory pluralitné dosť, a to najmä vďaka politickým dopadom prognóz, zjednocuje ich akési optimistické sérum, ktorým akoby všetkých zaočkovali.
Skutočnosť, že minister financií a jeho šéf nechcú prispôsobiť výdavky rozpočtu daňovým výnosom (resp. manéver zdržiavajú), by bola škandálom i vtedy, keby krízy nebolo. V situácii, keď najväčšou záhadou súčasnosti, hneď po sfinge v Gize, sú príjmy slovenského rozpočtu nielen na tento, ale i ďalšie roky, je zvyšovanie výdavkov verejnej správy, ktorá ako jediný segment míňa v tempe plánov z minulého roka, nieže nezodpovednosť a nekompetencia, ale fiškálna sabotáž. Toto naozaj nevidíte nikde, i všetky vlády, ktoré majú nižší medziročný „previs“ HDP, ako minimálne 10-12 percent (r. 2008 plus 6,5; r. 2009 mínus 4-6, zatiaľ!), už robili korekcie. Jóbovky pritom chodia každý deň. Po správe, že Nemecko dosiahne úroveň, na ktorej produkovalo pred krízou, v roku 2015 (združenie nemeckých bánk), by sa malo na „exportne orientovanom“ Slovensku ak nie omdlievať, tak minimálne spozornieť. Dá sa len opäť akcentovať národné špecifikum v tejto kríze, ktorým je, že niet krajiny závislejšej na automobilovej monokultúre, než to Slovensko naše. To nie je len o Nemecku ako najväčšom trhu, keďže ak sa ono bude zviechať tak pomaly, tak ani ďalšie okolie, Česko, Rakúsko, atď, sa nepreberú rýchlejšie. A treba jasne povedať, že veru nie do Číny, ale do tohto prostredia ide gros slovenského exportu, ktorý tvorí určujúcu časť HDP. Táto prognóza o Nemecku sa dá čítať jedine tak, že aj úroveň slovenského vývozu do Nemecka sa k vlaňajším objemom vráti v roku 2015.
Nikto netvrdí, že pesimistické prognózy sú fundovanejšie ako optimistické (akou je napr. zlepšovanie podnikateľského sentimentu tiež v Nemecku). Avšak politici majú povinnosť, z podstaty vkladu, ktorý v banku je, pripravovať sa na najhoršie. Kvázi uznania pre Počiatka, že vraj aspoň urobil „konzervatívny“ odhad (akože -6,2 HDP), sú úplne scestné práve preto, lebo na Slovensku sa úplne ignorujú skeptické scenáre, ktoré spochybňujú inštitucionálnu vieru, že rok 2010 prinesie globálny obrat. Úsmevné nastavenie očakávaní nielen v nakladaní s rozpočtom, ale i spoločenskou atmosférou, sa môže vypomstiť v nárazoch, ktoré prerastú ekonomicko-sociálne dôsledky skutočnosti, že z prudkého rastu posledných rokov musíme čosi odovzdať. Balamutenie národa, že veru na sociálnych programoch sa ani medziročný pokles o šesť percent neodrazí, povedie len k horšiemu prebudeniu. Očakávať na Slovensku politika, ktorý sa prvý postaví a povie, vážení spoluobčania, žili sme nad pomery, prejedali sme sa, je čas platiť a musí prísť diéta, je zrejme ilúzia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
