Korzár logo Korzár
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Pýchou sa stali erb, škola, nemocnica

Košice mali v priebehu dejín viaceré prvenstvá, ktoré sa stali ich pýchou. Stredovek bol voči nim žičlivý, keď im panovník ako prvému mestu v Európe udelil erb a s ním výsady, ktoré mu pomohli k rozvoju.

MUDr. Ľudovít Šimko. Zakladateľ prvého oddelenia ORL v Štátnej nemocnici v Košiciach.MUDr. Ľudovít Šimko. Zakladateľ prvého oddelenia ORL v Štátnej nemocnici v Košiciach. (Zdroj: archív)



Stali sa druhým hlavným mestom Uhorska, boli dôležitým obchodným centrom, košické mince boli pevnou menou.

Pokles a vzostup

Hoci koniec 18. a začiatok 19. stor. priniesli pokles ich hospodárstva, dokázali sa z neho pozdvihnúť. Niektoré zaniknuté remeslá nahradili nové, už priemyselné odvetvia, mesto sa stáva hospodárskym centrom východného Slovenska, modernizuje sa. Rozrastajúce sa Košice a najmä zvyšujúci sa počet obyvateľov vyžadoval aj rast služieb, školstva, naliehavé riešenie v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. A tak vznikajú aj niektoré prvenstvá. Na Kováčskej ulici v roku 1849 vzniká Právnická akadémia, na Komenského ulici v roku 1872 prvá priemyselná škola v Uhorsku, v Komenského parku Ústav pre vzdelávanie hospodárov (v r. 1906 povýšený na Hospodársku akadémiu a v r. 1919 na Vyššiu hospodársku školu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Mesto chce novú nemocnicu

V roku 1902 po viacerých rokovaniach mestskej rady a zastupiteľstva predstavitelia mesta požiadali nadriadené orgány v Budapešti, aby po posúdení stavu verejného zdravotníctva v Košiciach, situácie v nemocnici, povolili výstavbu novej nemocnice.

Vtedajšia všeobecná nemocnica, postavená zo zbierok a otvorená r. 1831 (na terajšom Námestí osloboditeľov, kde je Všeobecná zdravotná poisťovňa), nepostačovala priestorovo, počtom lôžok, navyše nemala svoj zdravotnícky personál a chorých ošetrovali mestskí lekári. Ministerstvo sa neponáhľalo a trvalo to zopár rokov, kým vtedajší minister J. Sándor podpísal povolenie na výstavbu 600-posteľovej nemocnice.

Vojna spomalila výstavbu

Bolo to v roku 1913 a keď o rok zadali stavbu stavebnej firme, bol to rok začiatku prvej svetovej vojny, takže všetko sa spomalilo. Stavebné práce sa začali o ďalšie dva roky - v roku 1916 - na terajšej Rastislavovej ulici podľa projektu budapeštianskeho staviteľa Györgya Kopeczeka. Projekt spĺňal nároky na modernú nemocnicu pavilónového typu. Počas vojnových rokov postavili iba jeden pavilón, ostatné boli rozostavené. Po skončení vojny a vzniku ČSR sa vo výstavbe pokračovalo a 24. júna 1924 bola Štátna nemocnica otvorená. Bola to najmodernejšia nemocnica na Slovensku, v ktorej mali pacienti komfort. Žiadne pece, v ktorých by sa ako vo Všeobecnej nemocnici kúrilo drevom, ale ústredné kúrenie, vlastná práčovňa aj kuchyňa, vlastní lekári a ďalší zdravotníci, technicky na úrovni zariadené oddelenia. Do tejto nemocnice chodili oficiálne návštevy z ministerstva z Prahy i poslanci parlamentu a ako sme už písali, boli takí nadšení, čo vyjadrili slovami: "V Košiciach je radosť byť chorým."

SkryťVypnúť reklamu

Francúzsky park

Súčasne s výstavbou sa budoval aj francúzsky park a skleníky. Mali slúžiť pestovaniu kvetov a zeleniny pre potreby nemocnice. Dnes už historický park má 1 612 stromov a kríkov, živé ploty a skupiny kríkov sú vysadené na ploche 700 štvorcových metrov, plocha celej nemocnice je 17,5 hektára. Stred parku bol okrasný, s fontánou, ktorá je v ňom dodnes, vysadený vo francúzskom štýle aj s kobercovou výsadbou a úpravou kríkov do rôznych tvarov. Okrem vzácnych drevín, z ktorých už niektoré rokmi zahynuli a medzi ktorými sú dodnes napr. platany, ginkgo biloba, tmavolisté bresty, kanadské borovice, šľachtené pajasamy boli v minulosti aj orechy a ovocné stromy. Park olemovali lipami, cestičky vysypali bielym štrkom, ktorý je ešte aj dnes na niektorých viditeľný. Medzi novými skleníkmi sú tiež historické - 90-ročné. Tie postavili hneď, ako sa začala stavať nemocnica, v súčasnosti 85-ročná ako Fakultná nemocnica Louisa Pasteura (FNLP).

SkryťVypnúť reklamu

Pamätné tabule

Celý areál je historický. Pozoruhodné je, že na niektorých pavilónoch sú pamätné tabule pripomínajúce pôsobenie popredných odborníkov či zakladateľov pracovísk. Oni tiež patria k pýche Košíc i Slovenska. Na VI. pavilóne FNLP má pamätnú tabuľu prof. MUDr. František Pór (1899 - 1980), zakladateľ a prednosta I. internej kliniky FN a Lekárskej fakulty v Košiciach. Na XI. pavilóne je pamätná tabuľa MUDr. Ľudovítovi Šimkovi (1884 - 1944), zakladateľovi prvého oddelenia ORL v Štátnej nemocnici v Košiciach. Prof. MUDr. Jaroslav Hympán bol zakladateľom Neurologickej kliniky (prvej na Slovensku) v r. 1948, čo pripomína pamätná tabuľa na VI. pavilóne. Zakladateľom Kožnej kliniky FN a LF UPJŠ je prof. MUDr. Eugen Malý, ktorý na nej pôsobil v rokoch 1946 - 1978 v VII. pavilóne, na ktorom je pamätná tabuľa. Prvým prednostom Stomatologickej kliniky FN a LF UPJŠ bol prof. MUDr. Ernest Ružička DrSc., zakladateľ stomatologického školstva a modernej stomatológie na východnom Slovensku. Pamätná tabuľa to pripomína na V. pavilóne. V roku 1928 bol založený Pasteurov ústav, na počesť čoho umiestnili na pavilóne hematológie FN, kde bolo jeho pracovisko, pamätnú bronzovú tabuľu v roku 1988. Padla do oka "zberateľovi" kovu, ktorý ju ukradol.


Tieto tabule nepatria iba do histórie košickej Fakultnej nemocnice L. Pasteura a do histórie slovenskej medicíny, ale sú súčasťou našich dejín a ľudia, ktorých pripomínajú, stoja za to, aby sme si ich mená zapamätali.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  5. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  6. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  3. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  4. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  7. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  8. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 219
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 364
  3. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 8 062
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 5 852
  5. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 4 114
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 960
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 766
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 159

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  2. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  3. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  4. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  5. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  6. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  7. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline
  8. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 043
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 6 023
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 5 815
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 4 794
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 993
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 631
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 218
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 127
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  8. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  2. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  3. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  4. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  5. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  6. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  7. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline
  8. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 043
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 6 023
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 5 815
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 4 794
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 993
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 631
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 218
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 127
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  8. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu